Poznámka: 1. EIS – indikátor ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje európsky štatistický úrad Eurostat
Zdá sa, že európska ekonomika na prelome rokov odolávala energetickému šoku lepšie ako sa pôvodne očakávalo. Prvé predbežné čísla HDP za štvrtý kvartál, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, hovoria, že eurozóna (i EU) sa na konci roka nakoniec vyhla poklesu ekonomickej aktivity – výkon jej ekonomiky sa totiž (na rozdiel od pôvodných očakávaní) nepatrne zvýšil o 0,1% (v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, sezónne očistené), ekonomika EÚ v priemere stagnovala. Lepšie čísla v závere roka už predznačovali i posledné zverejnené mesačné čísla, či postupne sa zlepšujúca nálada v Európe. Jedným z faktorov, ktorý prispel k zmierneniu šoku z vysokých cien energií v závere roka boli bezpochyby poveternostné podmienky. Teplá jeseň a úvod zimy zmiernili tlak na ceny energií a pomohli utlmiť obavy komerčného sektora z nedostatku plynu počas tejto zimnej vykurovacej sezóny. Akokoľvek, eurozóna (i EÚ) sa síce v závere roka vyhli poklesu, v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi sa však dynamika ich rastu predsa len spomalila, a to či už dynamika medzikvartálneho rastu (z 0,3% na 0,1% v eurozóne, resp. 0,0% v EÚ), tak i medziročného (z 2,4% na 1,9% v eurozóne, z 2,5% na 1,8% v EÚ).
A hoci sa eurozóna i EÚ v závere roka podľa predbežných údajov vyhli poklesu, neplatilo to pre všetky krajiny. Silné priemyselné ekonomiky, ktoré sú zvyčajne citlivejšie na pohyb cien energií, v závere roka prevažne klesali. Nemecká ekonomika o 0,2% a jej medziročný rast sa spomalil z 1,4% na 1,1%. Česká ekonomika si pripísala medzikvartálny pokles HDP dokonca druhý kvartál v rade (o 0,3%) a formálne tak naplnila podmienky technickej recesie. Dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 1,5% už len na 0,4%. Z krajín, ktoré už zverejnili svoje čísla za posledný kvartál minulého roka (12 z 27 krajín EÚ), HDP (medzikvartálne) klesalo aj v Rakúsku (-0,7%), Taliansku (-0,1%), Švédsku (-0,6% a Litve (-1,7%) – posledné dve menované boli zároveň jedinými ekonomikami vykazujúcimi pokles aj v medziročnom porovnaní (-0,4% Litva, -0,6% Švédsko). Naopak, Francúzsko, ale i Španielsko či Portugalsko, ktorých sa energetická kríza predsa len dotýkala o niečo menej, si udržali jemný ekonomický rast. V tomto smere priam až neuveriteľne vyznieva pokračujúci silný rast írskej ekonomika, ktorý sa v závere roka ešte viac zrýchlil – až na 3,5% medzikvartálne, resp. 15,7% medziročne. Tento rast má však z veľkej časti len účtovný charakter a súvisí prevažne s daňovou optimalizáciou – v závere roka ho potiahli najmä nadnárodné firmy v priemysle.
Ľahký optimizmus neprinášajú len čísla posledného štvrťroka minulého roka, ale aj zlepšujúca sa nálada v európskej ekonomike v úvode tohto roka. To by mohlo predznačovať, že európska ekonomika by nakoniec nemusela klesnúť vôbec. Nálada v európskej ekonomike (meraná indikátorom ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje Eurostat) dosiahla svoje dno už v októbri, odkedy sa v priemere zvýšila o viac ako 5 bodov a dokonca sa vyšplhala aj jemne nad dlhodobý priemer. Jemne horšiu náladu oproti októbru pritom hlásili len tri európske ekonomiky – švédska, estónska a rumunská. Očakávania v úvode tohto roka sú však predsa len významne horšie ako v úvode minulého roka. Indikátor ekonomického sentimentu bol v januári tohto roka v priemere v EÚ o viac ako 10 bodov nižšie ako v rovnakom období minulého roka, pričom lepšiu náladu ako v rovnakom období minulého roka nevykazovala žiadna ekonomika EÚ.
Nálada v európskej ekonomika vzrástla v priemere už nad úroveň dlhodobého priemeru a signalizuje, že energetická kríza, i vďaka priaznivejším klimatickým podmienkam, by mohla mať na európsku ekonomiku i výrazne menej negatívny dopad ako sme očakávali ešte v závere minulého roka. Nálada v ekonomike sa pritom od októbrového dna odrazila naprieč sektormi. Relatívne najpesimistickejšie ostávajú európske domácnosti, ktorých nálada i napriek zlepšeniu v posledných mesiacoch, naďalej ostáva hlboko pod dlhodobým priemerom (12 bodov), predovšetkým ako dôsledok rekordne vysokej inflácie. Inflačné očakávania domácnosti v januári už síce klesli pod úroveň dlhodobého priemeru, vnímanie súčasnej inflácie sa však ešte zásadnejšie nezmiernilo. Zlou správou je, že domácnosti stále nevidia súčasný stav ekonomiky ako vhodný pre realizáciu veľkých nákupov, pričom ich nálada v tejto oblasti sa zatiaľ nezačala ani zásadnejšie zlepšovať. Na druhej strane, aspoň čiastočne stabilizujúcim faktorom by mohol byť robustný trh práce – domácnosti sa naďalej neobávajú straty zamestnania. Práve strata zamestnania má pritom na spotrebu zvyčajne najvýraznejší (negatívny) vplyv.
Jemne horšiu náladu v porovnaní s minulosťou stále pociťuje aj sektor služieb. Naopak, nálada v priemysle, stavebníctve i maloobchode sa v priemere v krajinách EÚ v januári tohto roka vyšplhala už nad dlhodobý priemer. Sentiment európskych priemyselníkov pritom vylepšujú najmä optimistickejšie očakávania do najbližších 3 mesiacov. Toto zlepšenie očakávaní však nateraz nie je podporené aj vyššími zákazkami a môže sa teda jednať skôr o technicky efekt po uvoľnení časti prekážok, ktoré v minulých mesiacoch bránili plne využiť kapacity (úzke hrdla, ale aj ceny energií v energeticky náročných odvetviach). Aj priemysel (podobne ako domácnosti) pritom potvrdzuje, že európsky trh práce by mohol ostať napätý aj tento rok. Väčšina podnikov zatiaľ prepúšťanie neplánuje, priemyselníci dokonca stále očakávajú, že ich dopyt po nových zamestnancoch sa bude ďalej posilňovať.
Nálada v ekonomike sa v posledných mesiacoch odrazila od dna aj na Slovensku a v Česku. Najmä v prípade Slovenska však bolo jej zlepšenie výrazne miernejšie ako v priemere v ostatných krajinách EÚ a ostávala tak výrazne horšia ako tomu bolo v priemere v minulosti. Slovensko a Česko v zásade nevybočujú z celkovej bezútešnej nálady v regióne strednej Európy, ktorá patrí (relatívne k dlhodobému priemeru) k najhorším v Európe. Okrem strednej Európy hlásia zlú náladu aj ekonomiky na severe Európy (Škandinávia). Naopak, viacero krajín na juhu Európy už v januári vykazovalo lepší sentiment ako v priemere v minulosti, dlhodobému priemeru sa nálada v ekonomike blíži aj vo veľkých ekonomikách západnej Európy – v Nemecku a Francúzsku.
Za pomalším zotavovaní sentimentu v slovenskej ekonomike je potrebné hľadať najmä domáci priemysel. Jeho nálada síce dosiahla dno ešte v závere minulého roka, od dna sa však odrazila v januári len veľmi pomaly a ostáva výrazne (11 bodov) pod dlhodobým priemerom. Podobne ako v ostatných krajinách, aj slovenskí priemyselníci sú optimistickí ohľadom náboru pracovnej sily. Posledné mesiace sa zlepšili aj ich očakávania ohľadom budúcej produkcie, avšak na rozdiel od EÚ stále ostávajú hlboko pod dlhodobým priemerom. Úroveň objednávok, najmä tých exportných, pritom zatiaľ nehlási zlepšenie a hodnotenie aktuálnej januárovej situácie v slovenskom priemysle sa prepadlo dokonca na najnižšie úrovne od leta 2020 (poznačeného polovodičovou krízou a doznievajúcou vlnou pandémie). Napriek miernemu zlepšeniu v posledných mesiacoch ostáva nálada na Slovensku pod úrovňou dlhodobého priemeru aj v službách, či u domácnosti (spotrebiteľská dôvera). Naopak, náladu v ekonomike pomáha v posledných mesiacoch zlepšovať najmä domáce stavebníctvo – predpokladáme, že najmä vo vidine silnejšieho dopytu po stavebných prácach zo strany verejného sektora (dočerpávania EÚ fondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia). Nálada v slovenskom stavebníctve sa zlepšili dokonca na najvyššiu úroveň od júna 2018, t.j. za posledného 4,5 roka. Aktuálny sentiment v Európe teda naznačuje, že eurozóna i EÚ by sa nakoniec mohli vyhnúť pôvodne očakávanému ekonomickému poklesu na prelome rokov. Ekonomický rast v Európe však nebude ani zďaleka plošný. Prevažne priemyselné ekonomiky strednej Európy, neraz charakteristické vysokou energetickou náročnosťou, najskôr nedokážu energetický šok ustať bez prechodného poklesu HDP. Česká ekonomika už v závere minulého roka formálne naplnila podmienky technickej recesie a predpokladáme, že na prelome rokov ju bude nasledovať aj tá slovenská – podľa našich očakávaní by na rozdiel od EÚ a eurozóny predsa len mala na prelome rokov (posledný štvrťrok minulého roka a prvý štvrťrok tohto roka) zaznamenať pokles svojho HDP (medzikvartálny), hoci posledné prevažne pozitívne správy z okolitého (ekonomického) sveta naznačujú, že tento pokles by mohol byť miernejší ako sme očakávali ešte pred mesiacom.
Ľubomír Koršňák, ekonóm UniCredit Bank Czech republic and Slovakia