Coface: V ôsmich krajinách SVE vzrástol počet insolvencií spoločností, v štyroch krajinách klesol. Najviac doplácali na vývoj firmy z energeticky náročných odvetví, na Slovensku stavebníctvo.

  • Počet firemných insolvencií vlani v krajinách strednej a východnej Európe (SVE) vzrástol, najmä v dôsledku vysokých cien energií, vstupov, série okamžitých zvýšení úrokových sadzieb, najvyššej inflácie za posledné desaťročia a neistoty spojenej s vojnou na Ukrajine.
  • Osem krajín zaznamenalo vyšší počet insolvencií (Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Srbsko) a v štyroch krajinách došlo k ich poklesu (Slovensko, Česká republika, Estónsko a Slovinsko).
  • Po poklese počtu insolvencií v roku 2020 sa počet konaní zvýšil v roku 2021 a zrýchlil v roku 2022.

Pandémia skončila, no počet insolvencií firiem v strednej a východnej Európe pribúda. Ako upozorňuje nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, jedným z dôvodov je, že s pandémiou skončili aj ochranné opatrenia vlád na podporu firiem, pričom pandémiu vystriedal aj neistý ekonomický vývoj vzhľadom na rusko-ukrajinský konflikt. „Pandémia Covid-19 a následný hospodársky pokles, ako aj hospodársky vplyv vojny na Ukrajine priniesli obavy nielen o makroekonomickú aktivitu a komoditné trhy, ale aj o platobnú likviditu spoločností,“ konštatuje Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko. Osem krajín regiónu preto medziročne eviduje nárast počtu insolvencií, štyri naopak, počet insolvencií medziročne znížili. Medzi týmito krajinami je aj Slovensko. „Najproblematickejším odvetvím z pohľadu počtu insolvencií je tradične stavebníctvo. Firmy z tohto sektora sú zastúpené najviac. Pre nás ako poisťovňu je to zároveň najčastejší zdroj platobných incidentov a poistných udalostí,“ podotýka Ján Čarný.

Pandémia skončila, počet insolvencií firiem pribúda

Ilustračná snímka: freepick.com

Podporu vystriedali problémy

Ekonomiky SVE prejavovali ešte v roku 2021 a v prvej polovici roka 2022 známky oživenia, pričom väčšina krajín zaznamenala vyššiu mieru rastu napriek výraznej volatilite. „Rok 2022 priniesol prevažne solídnu hospodársku aktivitu, pričom rast HDP Chorvátska a Slovinska prekročil 5 % a miera rastu v Poľsku, Rumunsku a Maďarsku sa k nej priblížila,“ hovorí Grzegorz Sielewicz, vedúci ekonomického výskumu spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu. „Na druhej strane Estónsko sa dostalo do recesie s mierou rastu -1,3 %,“ dodáva ekonóm.

Pokiaľ ide o platobnú neschopnosť, podporné opatrenia zavedené vládami v roku 2020 prispeli k poklesu platobnej neschopnosti spoločností. Proces ukončovania týchto opatrení bol postupný, pričom firmy ich v roku 2021 stále využívali v prostredí nízkych úrokových sadzieb.  „V roku 2022 sme však zaznamenali jasný nárast insolvencií, keďže podniky čelili viacerým výzvam vrátane vysokých cien energií, vstupov, série okamžitých zvýšení úrokových sadzieb, najvyššej inflácie za posledné desaťročia a neistoty súvisiacej s vojnou na Ukrajine,“ vysvetľuje Grzegorz Sielewicz.

Slovensko sa vyhlo recesii

Vývoj počtu insolvencií je aj podľa Jána Čarného posledné tri roky veľmi neštandardný, najmä v dôsledku vysokej miery štátnych zásahov do ekonomiky. „V roku 2020 sme zaznamenali rekordne nízke čísla počtu insolvencií v dôsledku masívnej finančnej podpory firiem aj legislatívnych obmedzení podávania insolventných návrhov. V roku 2021 preto počet insolvencií opäť vzrástol, v podstate sa insolventnosť časti neživotaschopných podnikov posunula v čase. Medziročný pokles počtu insolvencií je spôsobený prevažne týmto štatistickým efektom,“ konštatuje. Aj počas energetickej krízy štát podporoval podniky najmä obmedzením cien energií pre malé a stredné podniky, ale rozsah podpory podľa neho nemal taký vplyv, ako v prípade covidu. „Druhá polovica minulého roka bola z hľadiska počtu insolvencií výrazne silnejšia a prvý štvrťrok tohto roka je tiež bohatší na insolvencie ako prvý štvrťrok 2022,“ upozorňuje Ján Čarný. Tu už možno dôvody pripísať poklesu dynamiky hospodárskeho rastu. „Zdá sa, že slovenská ekonomika sa vyhla recesii, ale ostatné krajiny v regióne nie,“ konštatuje.

Rast insolvencií o 39,3 %

Spoločnosť Coface odhaduje, že celkový počet konkurzných konaní v krajinách strednej a východnej Európy sa zvýšil z 25 917 v roku 2021 na 36 090 v roku 2022, čo predstavuje nárast o 39,3 %. „V ôsmich krajinách bol v roku 2022 zaznamenaný vyšší počet insolventných konaní ako rok predtým, ide o Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Srbsko. V štyroch krajinách bol zaznamenaný pokles – Slovensko, Česká republika, Estónsko a Slovinsko,“ spresňuje Ján Čarný. Vysoký nárast insolvencií zaznamenali Srbsko a Maďarsko, a to +106 %, resp. +86 %, zatiaľ čo najväčší pokles konaní bol v Estónsku (o -7 %).

Rizikové sektory

Nie je prekvapením, že práve energeticky náročné odvetvia najviac utrpeli prudkým rastom cien komodít, a teda aj vyššími prevádzkovými nákladmi,“ konštatuje Ján Čarný. Napríklad v Poľsku hlásili dlhšie oneskorenia platieb, ako je priemer, v odvetviach chemického priemyslu, výroby kovov, výroby papiera a dreva a agropotravinársky sektor, pričom vo väčšine z nich sa oneskorenia v porovnaní s predchádzajúcim rokom predĺžili. Tieto sektory boli široko zastúpené aj v regionálnych štatistikách platobnej neschopnosti: kovy, papierenský, drevársky a agropotravinársky sektor zaznamenali vysokú a zrýchľujúcu sa mieru platobnej neschopnosti.

Výrazne ovplyvnené aj na Slovensku bolo odvetvie stavebníctva. Miera platobnej neschopnosti je vysoká tiež v Chorvátsku, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku, a to v dôsledku vysokých cien stavebných materiálov a vstupov. V tomto sektore sa tiež prejavil spomalený trh s bývaním v dôsledku zvyšovania úrokových sadzieb a prudkého rastu inflácie, pričom prekážkou bol aj nedostatok pracovnej sily.

Maloobchod je tiež sektorom so značným podielom insolvencií vo väčšine krajín, hoci miera jeho insolventnosti a nárast počtu konaní zostali v roku 2022 relatívne obmedzené. Pretrvávajúca inflácia si vyberá čoraz väčšiu daň na spotrebiteľských výdavkoch, čo by malo viesť k zvýšenému počtu insolvencií v tomto sektore.

Firmy sú už vyčerpané

Tento rok by sa podľa analýz Coface mal počet insolvencií firiem zvyšovať, a to napriek tomu, že prognózy hospodárskeho rastu sa revidujú smerom nahor a nálada spotrebiteľov a podnikov sa zlepšuje. „Počet insolvencií má prirodzene stúpajúci trend smerom k predcovidovej úrovni. Pre nárast počtu insolvencií však hovorí aj to, že firmy sú po dlhom zápase s trhovými šokmi v oblasti dopytu, cien energií a ďalších vstupov značne vyčerpané a možnosť získať dodatočné zdroje je v súčasnosti najdrahšia za poslednú dekádu,“ upozorňuje Ján Čarný. Napätá likvidita a drahé financovanie motivuje väčšie firmy k zadržiavaniu likvidity na úkor menších podnikov, ktoré potom oneskorujú platby. Vzhľadom na vyhliadky hospodárskeho oživenia však Coface neočakáva drámu, skôr pokračovanie trendu mierneho rastu.

Hospodárske vyhliadky zostávajú prinajmenšom neisté. Naši odborníci predpovedajú na najbližšie mesiace spomalenie inflácie, ale napriek tomu by väčšina ekonomík regiónu strednej a východnej Európy mala v roku 2023 zaznamenať slabší rast. Inflácia totiž zostane výrazne nad cieľovými hodnotami centrálnych bánk. Tie tak budú naďalej zvyšovať sadzby, čo bude mať negatívny vplyv na platobnú schopnosť podnikov. Domnievame sa preto, že počet spoločností v situácii platobnej neschopnosti by sa mal v roku 2023 naďalej zvyšovať,“ dodáva Jarosław Jaworski, generálny riaditeľ spoločnosti Coface regiónu strednej a východnej Európy.