Medzi podnikateľmi v eurozóne podľa septembrových dát indexu nákupných manažérov (tzv. PMI) dochádza k nárastu pesimizmu. Najvýraznejšie je to viditeľné medzi priemyselníkmi, kde očakávania od budúcich objednávok či produkcie postupne slabnú. Po silnejšej letnej sezóne, konečne takmer nepoznačenej pandemickými opatreniami, dochádza k útlmu aktivity a pesimistickejším očakávaniam aj v podnikoch služieb. Spoločným znakom sú energie, ktoré sa prejavujú nielen vo vyšších priamych platbách, ale aj ako sekundárne efekty vo forme rastu cien ostatných vstupov. Hoci ide o dáta za eurozónu, môžeme predpokladať, že podobný trend ukážu aj výsledky slovenského konjukturálneho prieskumu, ktoré budú zverejnené zajtra.


Index nákupných manažérov (skratka PMI, z ang. Purchasing Managers Index) za september ukázal ďalší pokles sentimentu v eurozóne. Celkový index tak klesá už šiesty mesiac za sebou, hoci už posledné dva mesiace klesol výraznejšie pod neutrálnu hranicu 50, čo signalizuje postupný pokles ekonomiky. V súčasnosti sa nachádza na úrovni 48,2 bodu, o 0,8 bodu menej než v predchádzajúcom mesiaci.

Priemysel v eurozóne po veľmi dobrom začiatku roka  (hodnoty priemyselného indexu PMI boli až pri 60tke) začal od marca výraznejšie spomaľovať kvôli následkom vojny na Ukrajine, a to až o 10 bodov oproti začiatku roka. Výrazne negatívnejší sú priemyselníci v očakávaniach ohľadom budúcich objednávok, poklesli však aj súčasné nevybavené objednávky. Cenové tlaky sú stále citeľné, a to napriek povoľovaniu tlakov v dodávateľských reťazcoch, kde môžeme už niekoľko týždňov pozorovať postupné zvoľňovanie prejavujúce sa v kratšej lehote dodania objednaných materiálov či lepšej situácii v logistických sieťach. Tieto však nestačili na kompenzáciu výrazného rastu cien vstupov, a to najmä cien energií, ktoré sa postupne prelievajú aj do cien ostatných tovarov a služieb. Situácia v službách zaznamenáva podobný trend ako priemysel, pozorovať sme však ešte mohli silnú prvú polovicu roka vďaka uvoľneniu pandemických opatrení vo veľkom množstve krajín eurozóny a rozbehu turistickej sezóny. Jej ukončenie spolu s rastúcimi cenami však tlmia dopyt a aj firmy v službách očakávajú, že ich výkonnosť bude postupne slabnúť až klesať, keďže sa index PMI dostal na úroveň necelých 49 bodov. Podobne ako v priemysle, zásoby nevybavených objednávok, ale aj očakávania budúcich objednávok sa schladzujú, pričom firmy taktiež čelia zvýšeným nákladom najmä v prípade energií. Firmy vo všeobecnosti častejšie spomínajú aj rastúce úrokové sadzby.

Najvýraznejšie sa súčasná negatívna situácia dotýka najmä Nemecka, nášho najväčšieho obchodného partnera, čo sa postupne prejaví aj v slabnutí slovenského zahraničného dopytu. Už zajtra uvidíme aj čísla slovenského ekonomického sentimentu a je veľká pravdepodobnosť, že budú nasledovať tieto európske trendy v súlade s očakávaním najvýraznejších dopadov krízy na prelome rokov.

Matej Horňák
analytik Slovenskej sporiteľne