Priemyselná a Stavebná Produkcia
Júlové čísla priemyslu sklamali, napriek reštartu automobilového priemyslu
Napriek silnejším ako očakávaným číslam včera zverejneného zahraničného obchodu, priemysel v júli sklamal. Aj čísla priemyslu síce potvrdili oživenie automobilového priemyslu, ktoré naznačoval už zahraničný obchod, automobilový priemysel však v júli ostal pomerne osamotený. Väčšina ostatných odvetví priemyslu zaznamenala v júli medzimesačný pokles produkcie. Až augustové čísla ukážu, nakoľko bol tento pokles ťahaný skoršími celozávodnými dovolenkami. Predpokladáme však, že vo väčšine odvetví bol júlový pokles ťahaný skôr štrukturálnymi faktormi ako technickým dovolenkovým efektom.
Vďaka opätovnému uvoľneniu úzkych hrdiel v automobilovom priemysle a znovu naštartovaniu jeho produkcie sa produkcia priemyslu, podľa údajov Štatistického úradu, v porovnaní s júnom síce zvýšila o 1,2%, dynamika jej medziročného poklesu sa však prehĺbila z -5,7% na -6,4%. K poklesu priemyslu v posledných mesiacoch prispieva najmä domáca energetika. Tá síce už v júli ďalej neklesala, medziročne však bola jej produkcia nižšia až o 29,1%. Celkové čísla medziročného rastu priemyslu tak znižovala až o 4 pb. Inými slovami, bez poklesu energetiky by priemysel v júli medziročne klesal „len“ o 2,4%. Predpokladáme, že za prudkým prepadom slovenskej energetiky, ktorý pozorujeme už od začiatku roka, sú skôr technické faktory (obchodné kontrakty) ako reálny pokles vo výrobe elektriny, či tepla.
Výraznejší pokles produkcie v júli zaznamenali dve low-tech odvetvia orientované prevažne na domáci trh – potravinári a výrobcovia textilu, odevov a obuvi. V oboch sa produkcie oproti júnu (po zohľadnení sezóny) znížila o viac ako desatinu, v porovnaní s júlom minulého roka bola potom nižšia o 8,5% (potraviny), resp. 3,1% (textil). Vyše 10% medzimesačný pokles si pripísali v júli aj výrobcovia spotrebnej elektroniky. V ich prípade sa však medziročný pokles produkcie prehĺbil až na 31,7%. Čoraz väčšia známky slabosti začínajú ukazovať viaceré energeticky náročné odvetvia – hutníci s medziročným poklesom produkcie o 8,3%, výrobcovia chemikálií o 8,6%, či spracovatelia a výrobcovia gumy, plastov a stavebných materiálov s medziročným poklesom o 4,9%.
Naopak, po slabších júnových číslach sa v júli opäť naštartoval kľúčový sektor domáceho priemyslu – automobilový priemysel. Jeho produkciu síce ovplyvňovali tradičné letné dovolenky, po očistení o tento efekt sa však už produkcia zvyšovala a vrátila sa približne na májové úrovne. Do čiernych čísel sa automobilový priemysel vrátil aj v medziročnom porovnaní, hoci len s nepatrným medziročným rastom o 0,9%. Napriek júlovému oživeniu produkciu, za ktoré vďačí čiastočnému uvoľneniu úzkych hrdiel, sa výroba áut na Slovensku stále neblížili plnému využitiu domácich výrobných kapacít. I v júli za maximálnou produkciou, ktorú zaznamenala ešte v máji 2019, zaostala i po očistení o sezónne faktory o viac ako pätinu (22%).
Pomerne silný medzimesačný nárast produkcie zaznamenal v júli rafinérsky priemysel, ktorý ťažil z postupného ukončovania plánovanej technickej údržby výrobných zariadení. K plnej produkcií sa však sektor vráti pravdepodobne až v auguste, a tak jeho produkcia bola v medziročnom porovnaní stále nižšia o -12,1%.
…výstavba verejnej infraštruktúry sa odráža od dna, ostatná výstavba však slabne
Stavebníctvo sa v júli začalo veľmi pomaly zotavovať z výpadkov spôsobených prehodnocovaním zmlúv vo verejnej výstavbe infraštruktúry (v dôsledku vysokých cien). Jeho produkcia však ani zďaleka ešte nie je v normále a viacero projektov ostáva naďalej pozastavených. Predpokladáme, že vo viacerých prípadoch dôjde k reštartu výstavby až počas jesene. Na druhej strane, väčší zo segmentov stavebníctva – výstavba budov – začína čoraz viac vykazovať známky slabosti, ktoré by mohli súvisieť so slabnúcou ekonomickou aktivitou prejavujúcou sa aj na nižších (stavebných) investíciách súkromného sektora.
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v júli medzimesačne zvýšila o 3,1% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní obnovila rast o 1,8% (po júnovom poklese o 3,9%). Do čiernych čísel však stavebníctvu v medziročnom porovnaní pomohla najmä stavebná produkcia v zahraničí, ktorá sa medziročne zvýšila o 32,1%. Naopak, tuzemská produkcia stále mierne medziročne klesala, o 1,4%. Dôvodom bol najmä pokles vo väčšom segmente výstavby budov (o 5,3%). Naopak, menšia výstavba infraštruktúry obnovila medziročný rast o 7,9%, po tom, čo v júni medziročne klesala o 16,9%.
Výhľad: Nálada v domácom priemysle ostáva nízka. Vojna na Ukrajine, rekordne vysoká inflácia, ale už aj prvé efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov budú čoraz viac nahlodávať aj kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu. Viacero odvetví tak môže v druhej polovici roka vykazovať pozvoľné znižovanie produkcie. Pokles produkcie je pritom možné očakávať najmä pri energeticky náročnej produkcie, kde budú kľúčovú rolu zohrávať najmä vysoké ceny energií, ktoré môžu robiť časť produkcie ekonomicky nerentabilnou. Na druhej strane, v auguste by mohol medziročné čísla priemyslu štatisticky vylepšovať priaznivý bázicky efekt, najmä v automobilovom priemysle.
V kľúčovom automobilovom priemysle budú naďalej hrať dôležitú rolu úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch. Tie by sa mohli v porovnaní s jarou tohto roka aspoň čiastočne uvoľniť, naďalej však budú narúšať produkciu slovenských závodov automobiliek a prispievať k zvýšenej volatilite produkcie priemyslu. Problémy automobilového priemyslu aj v ostávajúcich mesiacoch roka by mali ostávať najmä na strane ponuky (dodávok). Naopak, dopyt po nových autách síce môže začať znižovať zhoršujúca sa finančná situácia európskych domácnosti, na vysokých úrovniach by ho ale mala stále držať odložená spotreba z predchádzajúcich dvoch rokov (odhadom na úrovni 25-40% ročných predajov) i priaznivý cyklus obnovy vozového parku (do veku typického pre obnovu vozového parku sa práve v najbližších rokoch budú dostávať silné predaje áut z rokov 2016-2019).
Stavebníctvo bude pravdepodobne ešte aj počas letných mesiacov stále zápasiť s rekordne vysokými cenami. Vysoké ceny pritom odďaľujú i očakávaný rast vo výstavbe verejnej infraštruktúry, a to v dôsledku otvárania a opätovného prerokovania už dohodnutých zmlúv (cien). Nové pravidlá umožňujúce v podstate dodať inflačnú doložku do už exitujúcich zmlúv štátu by však postupne od jesene mali výstavbu opäť reštartovať. Naopak, väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopyt v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike.
Ľubomír Koršňák, makroekonomický analytik UniCredit Bank