Ekonómovia s 80%-nou šancou očakávajú v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacoch v eurozóne recesiu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Bloomberg. V rovnakom prieskume sa viac ako polovica domnieva, že na októbrovom zasadnutí Európskej centrálnej banky (ECB) môžeme očakávať v poradí druhé zvýšenie úrokových sadzieb o 75 bázických bodov. Ekonómovia však predpokladajú, že niektoré krajiny eurozóny sa budú schopné v prostredí recesie orientovať lepšie, iné naopak horšie. Francúzsko by malo byť v roku 2023 jednou z najodolnejších krajín eurozóny.


Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire v polovici septembra poprel riziko budúcoročnej recesie. Francúzska vláda cieli  v tomto roku na rast HDP na úrovni 2,5 % . Na základe najaktuálnejších údajov to dáva zmysel. „Očakávaný rast HDP v roku 2023 bol revidovaný smerom nadol na 1 % v porovnaní s predchádzajúcim odhadom na úrovni 1,3 %, čo je podľa nás príliš optimistické. Keď sa pozrieme na indikátor podnikateľskej klímy INSEE a jeho hlavné zložky, spomalenie ekonomiky s výnimkou stavebníctva je už zrejmé,“ hovorí Christopher Dembik, makroekonomický stratég Saxo Bank.

Recesia vo Francúzsku je za dverami, ale bude miernejšia v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny
Zdroj: Macrobond, Saxo Bank

Bank of France pred pár dňami zverejnila svoje tri hlavné scenáre vývoja francúzskej ekonomiky na budúci rok. Jednou z nich je aj recesia. Prognózy na rok 2023 sa pohybujú od +1 % do -0,7 %. „To svedčí o vysokej miere neistoty ohľadom trajektórie ekonomiky v budúcom roku. Predpovede sa budú upravovať častejšie ako zvyčajne, aby odrážali vývoj energetickej krízy v Európe a riziko prídelu energií,“ dodáva Dembik.

Na čom skutočne záleží, je hĺbka recesie

Dembik hovorí, že v prípade Francúzska je  optimista. „Recesia pravdepodobne hlboká a dlhá v tejto krajine nebude,“ odhaduje a  to z troch hlavných dôvodov:

1. V krajine fungujú štedré automatické stabilizátory a to napriek zavedeniu úspornejšej reformy poistenia v nezamestnanosti v roku 2019, ktorá znížila výplaty poistného pre ľudí s vysokými príjmami a vyžadovala, aby ľudia pracovali dlhšie, kým si mohli uplatniť nárok na dávky.

2. Francúzsky trh práce je zdravý: miera aktivity ľudí vo veku od 15 do 64 rokov je na historickom maxime 73,5 %, čo je najlepší ukazovateľ na posúdenie skutočného stavu na trhu práce.

3. S výnimkou Nemecka žiadna iná európska vláda nevynaložila toľko prostriedkov na zmiernenie inflácie a vyšších cien energií ako práve Francúzsko. „Francúzska vláda urobila všetko, čo mohla, aby vyhovela domácnostiam a firmám, vrátane stropu cien energií, ​​vyšších dôchodkov a platov  pre štátnych zamestnancov. Podľa nášho odhadu dosahuje už vyčlenená suma na boj s infláciou viac ako 60 miliárd eur, vrátane približne 17 – 18 miliárd EUR na ohlásené predĺženie niekoľkých opatrení do roku 2023. A v nasledujúcich mesiacoch sa to určite ešte zvýši,“ hovorí makroekonomický stratég Saxo Bank. Pre porovnanie, stimulačný plán na zmiernenie ekonomických dopadov Covidu predstavoval 100 miliárd eur a celkový protiinflačný balík bude podľa neho  vo Francúzsku stáť do konca roku 2023 pravdepodobne rovnakú sumu. To zároveň vyvoláva otázky o úrovni verejného dlhu v pomere k HDP.

Na rozdiel od Francúzska Bank of England predpovedá v budúcom roku pokles HDP Spojeného kráľovstva o 2,1 %. Existuje široký konsenzus, že v Nemecku bude recesia masívna v dôsledku spoliehania sa na ruský plyn a odklonu od jadrovej energie. Bundesbank vo svojom septembrovom ekonomickom bulletine predpovedá hlbokú recesiu: „Ekonomická produkcia sa po miernom poklese v 3. štvrťroku pravdepodobne v Q4 výrazne zníži. Malo by to pokračovať aj v prvom štvrťroku budúceho roka.“

Christopher Dembik, hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank

(Inzercia)