Inflácia v marci podľa očakávaní spomalila, avšak miera jej spomalenia za očakávaniami predsa len zaostala. Marcové spomalenie inflácie ide najmä na vrub silného bázického efektu pri pohonných hmotách, ktorý ešte viac zvýraznila klesajúca cena ropy na svetových trhoch. Tá v polovici marca klesla na najnižšiu úroveň od vypuknutia vojny na Ukrajine. Pohonné hmoty tak boli zodpovedné takmer za polovicu marcového spomalenia medziročnej inflácie na Slovensku. K jej spomaleniu však v marci prispela aj dopytová inflácia, najmä v dôsledku pomalšieho medziročného zdražovania služieb, kde opäť zafungoval najmä silný bázický efekt pri telekomunikačných a bankových službách.
Naopak, očakávania nenaplnili potraviny, ktoré ani v marci v priemere nezvoľnili tempo medziročného zdražovania. Infláciu nahor naďalej tlačili aj niektoré regulované ceny – stále doznievalo zdražovanie cien vodného a stočného, zopakoval sa i 18-percentný medzimesačný nárast cien z marca minulého roka u poštových služieb. Medziročný rast regulovaných cien sa však v marci predsa len zvoľnil z 11,6% na 11,2%, takmer výlučne však v dôsledku skoršieho zdražovania v autobusovej doprave, ktoré sa tento rok udialo už vo februári, zatiaľ čo minulý rok až v marci.
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v marci zvýšili o 1,2%, avšak dynamika ich medziročného rastu sa už spomalila z 15,4% na 14,8%. Naďalej pritom platí, že medziročnú infláciu ťahajú nahor viaceré položky základnej spotreby ako energie na bývanie, či potraviny, čo len zvýrazňuje negatívne dopady aktuálneho zdražovania na nízkopríjmové domácnosti. Inflácia dôchodcov a nízkopríjmových domácnosti sa v marci síce takisto spomaľovala, stále však ostávala blízko 16% – dôchodcovská 15,8%, nízkopríjmových domácnosti 15,7 % (obe z 16,3% vo februári). Naopak inflácia domácnosti zamestnancov, ktorá v marci spomalila 15,3% na 14,7%, ostávala ľahko pod úrovňou priemernej inflácie v ekonomike.
Spomaľovanie inflácie v marci brzdili najmä potraviny. Ich zdražovanie sa stále nespomalilo. V porovnaní s februárom v priemere zdraželi o 2,1% a po zohľadnení sezóny dokonca zaznamenali najsilnejšie zvýšenie cien v tomto roku. Tempo ich medziročného zdražovania sa tak, na rozdiel od očakávaní, nespomalilo – naopak, medziročný rast ich cien sa zrýchlil z 28,6% na 29,0%. Ceny potravín na Slovensku tak zatiaľ nekopírujú globálny vývoj cien potravín a potravinárskych komodít. Globálny index cien potravín podľa FAO v marci medziročne klesol až o 20%, pričom medziročný pokles vykazuje už od novembra minulého roka. Samozrejme, cenovky na pultoch predajní reagujú na pokles cien komodít s oneskorením, cenu na pultoch predajní tlačia nahor aj ďalšie faktory, ktoré zvyšujú náklady spracovateľov potravín, či ich predajcov (energie, mzdové náklady). Posledné mesiace sa na Slovensku zvoľňuje najmä medziročný rast cien olejov a tukov, ktoré si však stále držia 28% medziročný nárast, či ovocia, ktoré v marci boli medziročne vyššie „už len“ o 12%. Naopak, zrýchľuje najmä zdražovanie mäsa (30,5%), či cukru a cukroviniek (30,3%). Napriek miernemu zvoľneniu dynamiky medziročného rastu boli aj v marci najrýchlejšie zdražujúcou potravinou kategóriou mlieko, syry a vajcia (35,7%).
K spomaleniu inflácie prispel najmä bázicky efekt, ktorý sa naplno prejavil pri cenách pohonných hmôt, ale aj niektorých služieb. Príspevok pohonných hmôt k spomaleniu inflácie navyše zvýrazňoval aj (dočasný) pokles cien ropy na svetových trhoch, ktorá v polovici marca dosiahla najnižšiu hodnotu od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári minulého roka. Ceny pohonných hmôt tak v marci v priemere (medzimesačne) zlacneli o 2,4%, pričom zlacňovalo bolo tentokrát o niečo málo viditeľnejšie pri cenách benzínov. Nižšie cenovky na čerpacích staniciach už boli aj v medziročnom porovnaní, v priemere o 7,1%, keď sa už porovnávali s obdobím tesne po vypuknutí konfliktu na Ukrajine, kedy cena ropy prudko vyletela nahor. Kým ešte vo februári ceny pohonných hmôt navyšovali celkovú infláciu o desatinu, v marci ju už znižovali o dve desatiny. Boli tak zodpovedné približne za polovicu marcového zvoľnenia medziročnej inflácie.
Ostávajúca časť marcového zvoľnenia medziročného rastu cien ide na vrub dopytovej inflácie, najmä služieb. Tá síce v marci narástla o 1,2% (index cien obchodovateľných tovarov a trhových služieb, prepočet UniCredit Bank), avšak dynamika jej medziročného rastu sa zvoľnila z 13,0% na 12,7%. Prispeli k tomu najmä ceny trhových služieb, kde zafungoval pomerne silný bázický efekt, najmä pri telekomunikačných a bankových službách. Ceny trhových služieb v marci síce v priemere zdraželi o 1,0%, dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 13,6% na 12,9%. Bázicky efekt a spomalenie medziročného rastu sa však ani zďaleka netýkalo všetkých druhov služieb – napríklad dynamika medziročného zdražovania v reštauráciách sa zrýchlila z 20,2% na 20,8%. Uvoľnenie tlaku na zdražovanie sa v marci netýkalo ani tovarov – v porovnaní s februárom ich ceny vzrástli o 1,3% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 12,6% na 12,7%.
Zdá sa teda, že sekundárne efekty vyšších cien energií, či potravín (reštaurácie) naďalej ešte prevažovali efekt pozvoľna slabnúceho spotrebného dopytu. V nasledujúcich mesiacoch by však čoraz viac mala do popredia dostávať slabnúca spotreba, ktorá by mohla postupne začať tlačiť aj na marže obchodníkov a uvoľniť tak aj z tlaku na dopytovú infláciu, predovšetkým infláciu tovarov.
Vnímanie inflácie odzrkadľovalo trendy v reálnej inflácií a v marci sa zmiernilo z 11,6% na 11,4% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Ešte výraznejšie sa uvoľnili inflačné očakávania – spotrebitelia v priebehu najbližšieho roka očakávajú „už len“ zdraženie o 5,6% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Pomalší rast cien pritom naposledy videli tesne po vypuknutí pandémie (v máji 2020). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v marci vzrástol o 1,3%, dynamika jeho medziročného rastu sa však spomalila z 20,0% na 19,4%.
Výhľad
Očakávame, že inflácia svoj vrchol už dosiahla. Zmierňovanie medziročného rastu cien by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, keď ho bude podporovať najmä silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. Väčšina položiek spotrebného koša by si ale mala udržať (najmä v prvej polovici roka) stále nadpriemerné dynamiky zdražovania, výdatne podporované sekundárnymi efektami vyšších cien energií (ktoré sa prelievajú do cien len postupne) i stále relatívne napätým trhom práce a odolným (hoci postupne slabnúcim) spotrebným dopytom.
Ústup (medziročnej) inflácia z rekordných úrovni tak bude len pozvoľný – medziročná inflácia by sa mohla udržať v dvojciferných úrovniach počas väčšiny roka (do neskorého leta). V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11-11,5% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7-8%.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
