Energetická kríza: Priemyselná výroba sa na celkovej spotrebe energie v Európe podieľa približne jednou pätinou. Súčasné nárasty cien energií, ale aj vysoká inflácia ohrozujú aj tie najstabilnejšie podniky.
Súčasná energetická kríza výrazne ohrozuje činnosť priemyselných podnikov. Tie sa na celkovej spotrebe energie v Európe podieľajú až pätinou, kým napríklad poľnohospodárstvo a výroba potravín, ktoré sú tiež citlivé na výkyvy trhu a počasia, menej ako desiatimi percentami. „Európska únia bude musieť nájsť riešenia na odvrátenie kolapsu firiem. Nárasty cien energií a vysoká inflácia, ktorá dvíha ceny ďalších surovín potrebných pre výrobu, ohrozuje aj tie najstabilnejšie výrobné podniky. Z expertíz sa nám však zároveň potvrdzuje, že mnohé firmy sa síce už snažia šetriť, no tretina z nich to robí neefektívne,“ konštatuje Robert Balheim, partner spoločnosti Expense Reduction Analysts (ERA). Nadnárodná spoločnosť ERA patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.
Extrémne nárasty cien
Rast cien za energie je skutočne výrazný. „Zoberme si pre ilustráciu výrobný podnik, ktorý má spolu so skladom celkovú rozlohu cca 1800 m2. Kým v roku 2019 za energie platil približne 500-tisíc eur, dnes sa už účet môže vyšplhať na dva milióny eur. Koniec rusko-ukrajinského konfliktu je pritom v nedohľadne a ceny za skvapalnený plyn zostanú aj naďalej na vysokých úrovniach, najmä v porovnaní s obdobím pred pandémiou,“ upozorňuje Robert Balheim.
Odhliadnuc od priamych nákladov na energie pritom nárast cien spôsobuje prudký rast inflácie a tlačí ceny aj ďalších komodít nahor, čo firmám ešte viac ukrajuje zo ziskov. V januári 2020 bol napríklad cenový index mäkkého dreva 100. V máji 2021 sa toto číslo strojnásobilo na 328. „Samozrejme, Európska únia môže zaviesť mimoriadne zdanenie energetických spoločností, zastropovať ceny na dostupnej úrovni a poskytnúť firmám pomocnú ruku vo forme dotácií, daňových úľav a atraktívnych úverov. K niektorým z týchto opatrení už dochádza a firmy tak získavajú priestor na nadýchnutie sa, aby prekonali nasledujúce problematické obdobie,“ podotýka Robert Balheim. Ako vzápätí dodáva, ani táto pomoc nemusí stačiť. „A to aj vzhľadom na predchádzajúce pandemické obdobie, kedy prerušenie výroby ukázalo, že žiadna firma nie je imúnna voči nepredvídaným udalostiam,“ podotýka.
Zníženie neefektívnosti
Podľa analýz ERA si však firmy aj napriek vysokým nákladom a snahe šetriť nestanovujú ciele efektívnosti. „Nerobí to približne tretina firiem, pričom nemajú ani žiadnu metódu merania zlepšení,“ konštatuje Robert Balheim. Znížením neefektívnosti by však dokázali znížiť účty za elektrinu a uvoľniť si potrebný kapitál. Ako vysvetľuje odborník, úspory sa dajú nájsť na viacerých úrovniach. „Často k základným prehreškom, ktoré pri analýzach vidíme, kde firmy zbytočne plytvajú energiou, patrí napríklad pustený dopravný pás aj v čase, keď sa nepoužíva, otvorené okná a dvere pri zapnutom kúrení, svietiace lampy v miestnostiach, v ktorých nikto nie je, energeticky náročné tradičné žiarovky, kúrenie nastavené na vyššiu teplotu, než je nevyhnutné a pod. Hoci tieto prehrešky vyzerajú bezvýznamne, nedostatky sa spočítavajú a zbytočne ukrajujú zo ziskov firmy,“ konštatuje Robert Balheim.
Pritom podľa údajov UK Energy Savings Trust napríklad len zníženie teploty o jeden stupeň dokáže skresať celkový ročný účet za kúrenie o približne desať percent. Základné plytvanie energiou vo firmách sa tak dá vyriešiť či už zmenou v správaní, alebo technologickými riešeniami. „Napríklad svetlá aktivované snímačmi pohybu dokážu zvýšiť úspory energie až o 60 %. Znížiť účty na vykurovaní sa popri úprave teploty dá aj zatepleným pracovným oblečením,“ spresňuje. Okrem toho, firmy môžu šetriť aj v jednotlivých oblastiach obstarávania, a nemusia sa týkať len energií.
Ušetrite na odpade a recyklácii
Pre firmy sú jednou z významných položiek práve výdavky na nakladanie s odpadom a na recykláciu. Napríklad už 100 eur za likvidáciu tony šrotu, stavebného odpadu a chemikálií je výrazná položka, najmä ak sa firma potrebuje zbaviť týždenne, povedzme, 8 ton takéhoto odpadu. „S firmami analyzujeme všetky možnosti riešenia a často to, čo je pre jedného odpadom, môže byť pre iného významná vstupná surovina, napríklad šrot. Možnosťou je aj cesta cirkulárneho dodávateľského reťazca, kde vie firma znížiť až odstrániť potrebu likvidácie odpadu. Veľmi efektívnou cestou je tiež prehodnotenie terajších zmlúv o odpade a nastavenie výhodnejších podmienok,“ hovorí odborník ERA. Firma takto dokáže ročne pri spomínaných číslach ušetriť až 41-tisíc eur. „Čím väčšie množstvo, tým vyšší potenciál úspor,“ dodáva.
Zmena dodávateľa
Zhoršenie cenových podmienok dodávok energií však podporuje konkurenciu na trhu dodávateľov. „Samozrejme, je dôležité pri hľadaní lacnejšej alternatívy zároveň nájsť aj kvalitného partnera,“ podotýka Robert Balheim. Na mieste je podľa odborníka aj zváženie alternatívnych zdrojov energií. „Tie si vyžadujú značný počiatočný kapitál, no pri neistotách na trhu s energiami, zvlášť veľkoobchodnými cenami plynu, môžu firmám poskytnúť v dlhodobom horizonte nákladovo efektívny spôsob vykurovania a napájania prevádzok,“ hovorí. K nim patria veterné turbíny, tepelné čerpadlá so zemným kolektorom či solárne panely.
Alternatívne zdroje – áno či nie?
Výber jednotlivých typov závisí od potrieb a cieľov firmy. Napríklad inštalácia stožiarovej veternej turbíny môže stáť až 25-tisíc eur. Dobre umiestnená 5 kW turbína dokáže ročne vyprodukovať 7 500 kWh. Za každú nainštalovanú turbínu je tak možné dosiahnuť ročné úspory približne 450 eur. „Náklady sa vrátia po veľmi dlhom čase. Na druhej strane, ušetrením cca 1,9 tony oxidu uhličitého môže veterná turbína firme pomôcť dosiahnuť ciele v oblasti udržateľnosti a za ušetrený oxid uhličitý dokonca získať rabat,“ podotýka Robert Balheim.
Tepelné čerpadlá nahrádzajú alebo znižujú potrebu plynových kotlov. Využívajú konštantnú teplotu tesne pod povrchom zeme, ktorá zostáva rovnaká aj v zimných podmienkach. Inštalácia tepelného čerpadla so zdrojom v zemi dokáže zvýšiť účinnosť približne o 350 % a produkuje o 20 % menej CO2 ako plynové kotly. „V porovnaní s tradičnými plynovými kotlami dokáže znížiť účet za vykurovanie priestorov približne o 52 %,“ podotýka.
Pokiaľ ide o solárne panely, kým v roku 1990 bola priemerná svetová cena fotovoltických modulov 8 eur na watt, dnes je to menej ako 50 centov. To znamená, že nainštalovať solárne panely je lacnejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa údajov Energy Saving Trust navyše dokážu znížiť účty o minimálne 20 %. „Samozrejme, nie pre každú firmu sú vhodné. Nemá zmysel inštalovať ich, ak väčšinu elektriny spotrebúvate v noci. Jednou z riešení však môže byť sieť solárnych panelov, napojená na batériové úložisko, ktorá zabezpečí, že vám slnečná energia nevyjde navnivoč. Možností, ako firma dokáže znížiť náklady a uvoľniť si kapitál, je viac. V tomto smere odporúčam nebáť sa osloviť odborníkov, ktorí po hlbšej analýze dokážu pomôcť nájsť úspory, ktoré budú efektívne a neohrozia core biznis firmy,“ dodáva odborník ERA Robert Balheim.