Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie (vodná, solárna, veterná a jadrová energia) by sa mali do roku 2035 podieľať na spotrebe primárnej energie štvrtinou. Všetko však smeruje k tomu, že uhlie zostane v centre čínskeho mixu energetických zdrojov v dohľadnej budúcnosti.
Čína začala v roku 2007 zavádzať opatrenia na utlmenie niektorých kapacít na výrobu tepelnej energie, oceliarskeho a železiarskeho priemyslu, ako aj tisíce malých uhoľných baní, papierní, chemických závodov a tlačiarenských a farbiarní. Zároveň začala podporovať obnoviteľné energie. Podiel uhlia klesol zo 72,4 percenta v roku 2005 na 55 percent v roku 2021. Naopak, podiel obnoviteľných zdrojov dosiahol 15 percent, z čoho 8% tvoria vodné elektrárne a 7 % najmä slnečná a veterná energia. Ropa a zemný plyn sa podieľali na primárnom energetickom mixe Číny v minulom roku 19% a 9%.
Veľká závislosť od námorného dovozu ropy a zemného plynu
Kým Čína má bohaté zásoby uhlia a je blízko k sebestačnosti v tejto komodite, v prípade ropy a zemného plynu to neplatí. „Ako ekonomika rastie, Čína sa musí čoraz viac spoliehať na dovoz ropy a zemného plynu, keď dováža viac ako 70 percent svojej spotreby ropy a viac ako 40 percent zemného plynu. To znamená celkovo náklad rovnajúci sa 2 400 super tankerom ročne, nakoľko sa väčšina dovozu ropy a zemného plynu prepravuje po mori a nie cez potrubia. Z tohto dôvodu hrá kľúčovú rolu prístup do Melackého prielivu,“ vysvetľuje postavenie Číny Redmond Wong zo Saxo Bank.
Uhlie tu zostane
Nárast cien ropy a zemného plynu, ktoré sa obchodujú obvykle v amerických dolároch, ešte viac zvýšil odhodlanie Číny urýchliť svoju zelenú transformáciu, a to nielen uchyľovaním sa k využívaniu väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie, ale aj k rozvoju technológie čistého uhlia. Čínsky prezident Si Ťin-pching zdôraznil, že znižovanie emisií uhlíka v Číne „musí byť založené na základných národných podmienkach, teda vychádzať zo skutočnosti, že Čína je krajina bohatá na uhlie, ale naopak, nie na ropu a plyn“ a že „energetickú štruktúru, v ktorej dominuje uhlie, je ťažké v krátkodobom horizonte zásadne zmeniť“. A má pravdu…
Čínske solárne elektrárne majú dostatok slnečného žiarenia na výrobu energie v priemere 1 450 až 1 750 hodín ročne, čo znamená, že 80 – 84 percent času ho nemajú dostatok. Veterným mlynom sa darí len o niečo lepšie v priemere s približne 2 000 hodinami ročne (t. j. asi 23 percent času) a aj to len v oblastiach, kde je vietor dostatočne silný na výrobu energie. Ostatných 77% času sú veterné mlyny nečinné. Prerušovaný charakter solárnej a veternej energie vyžaduje kapacity na skladovanie energie, ktoré sú veľmi drahé. „Energetická hustota batérie je len 260 kWh/m3, čo je oveľa menej ako 8600 kWh/m3 v prípade benzínu. Používanie batérií na skladovanie energie zo solárnych a veterných elektrární si bude vyžadovať obrovské množstvo batérií a vyženie cenu lítia, kobaltu a niklu na neúmerne vysokú úroveň. Prečerpávacie vodné nádrže sú ekonomickejšie, ale vyžadujú si veľa miesta a vody, ktoré sú v Číne vzácne,“ vysvetľuje Redmond Wong.
Jadrová energia je spoľahlivým zdrojom, má však svoje nevýhody. Patrí medzi ne vysoká počiatočná investícia, dlhé roky výstavby, odkázanosť na dovoz (v priemere 15 percent kľúčových komponentov a technológií je z dovozu) a potreba veľkého množstva vody na chladenie. „Keďže voda je v Číne vzácna, väčšina čínskych jadrových elektrární sa nachádza v pobrežných oblastiach, kde sa dá chladiť morskou vodou. Vo vnútrozemskej Číne nie je jadrová energia realizovateľná,“ zdôrazňuje odborník Saxo Bank.
Aj nedávne sucho v S‘-čchuane poukázalo na obmedzenia vodnej energie v Číne. Dostupná zásoba vody na obyvateľa v Severočínskej nížine je asi 250 metrov kubických, čo je takmer 50 percent pod definíciou akútneho nedostatku vody podľa OSN. Vodná energia prispieva k primárnej energii v Číne 8 percentami, ale jej ďalší rast bude kvôli nedostatku vody náročný.