Mzdy v treťom štvrťroku podporila už aj verejná správa, kde sa od júla zvyšovala tarifná mzda (hoci o stále len výrazne podpriemerné 3%) a bol vyplatený i jednorazový príspevok všetkým jej zamestnancom. Nominálny medziročný rast miezd sa tak v treťom štvrťroku zrýchlil zo 7,4% na 9,4%. Priemerná hrubá nominálna mzda podľa údajov Štatistického úradu dosiahla 1 296 EUR. Ani to však nestačilo na obnovenie rastu reálnej mzdy. Inflácia totiž aj v treťom štvrťroku ďalej zrýchľovala. Medziročný pokles reálnej mzdy sa síce zmiernil, avšak len nepatrne z 4,5% na 4,0%. Napriek tomu, nominálna mzda rástla aj v treťom štvrťroku rýchlejšie ako nominálna produktivita práce (podľa predbežných údajov o 7,3%) – reálne jednotkové náklady práce teda ďalej klesali. Podobný vývoj však momentálne vykazuje i viacero okolitých krajín, a tak sa to zatiaľ nemusí prejavovať ani na markantnom znížení mzdovej konkurencieschopnosti ekonomiky.
Rast miezd v treťom štvrťroku na rozdiel od prvej polovice roka podporili odvetvia naviazané na štátny rozpočet. Vo verejnej správe sa medziročný rast miezd zrýchlil z 1,6% v druhom na 13,3% v treťom štvrťroku, vo vzdelávaní z 4,0% na 13,5%. Rast miezd však naďalej zaostával v zdravotníctve, kde sa zrýchlil z 2,9% „len“ na 6,6%. K zrýchleniu medziročného rastu miezd v treťom štvrťroku zľahka prispel aj priemysel, kde sa medziročný rast miezd zrýchlil z 7,7% na 8,6%, z toho v spracovateľskom priemysle z 8,2% na 8,7%. Pomerne dynamicky rast miezd (hoci stále pod úrovňou inflácie) si drží i stavebníctvo (12,5%). Naopak, postupne ustával rast miezd vo viacerých službách. Doprava, skladovanie, obchod, či odborné a vedecké služby si síce držali rast miezd stále blízko 10% (8-11%), rast miezd v hoteloch a reštauráciách sa však spomalil už len na 5,4%, v IT a komunikáciách na 5,3%, a administratívnych službách na 4,8% a v nehnuteľnostiach na 3,6%. Tlmený rast stále vykazuje aj finančných sektor, kde sa však dynamika zrýchlila z 1,6% na 6,0%.
Ani v jednom regióne Slovenska priemerný medziročný rast miezd v treťom štvrťroku nevyrovnal infláciu. Mzdy (medziročne) rástli najrýchlejšie v Banskobystrickom (12,7%) a Nitrianskom (11,5%) kraji. Naopak, najpomalšie v Bratislavskom (8,3%), Prešovskom a Trnavskom (zhodne o 8,9%) kraji. Prešovský kraj si tak len upevnil pozíciu kraja s najnižšou priemernou mzdou ( 1029 EUR). Naďalej pritom platí, že jediným krajom s priemernou mzdou presahujúcou priemer krajiny je Bratislavský kraj (1 548 EUR).
Výhľad: Aj v nasledujúcich mesiacoch bude z rastu miezd výrazne ukrajovať inflácia. V januára by síce rast nominálnych miezd mohla opäť podporiť verejná správa, ale i spätná indexácia v súkromnom sektore, infláciu sa však stále najskôr vo väčšine odvetví nepodarí dorovnať. Nominálne mzdy by si tak budúci rok mohli pripísať vyše 10% medziročný nárast. Reálne mzdy sa však k rastu najskôr nevrátia skôr ako v druhej polovici budúceho roka.
Ľubomír Koršňák, ekonóm UniCredit Bank Czech republic and Slovakia