Vysoké centrálne úrokové sadzby robia vrásky na čele majiteľov firiem, bežných ľudí aj investorov.


Negatívna ekonomická situácia a prudký nárast cien spôsobuje zmenu menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) a navyšovanie úrokových sadzieb naprieč štátmi EÚ. Inak na tom nie je ani situácia v USA. Čo sa následne deje na trhu a aký dosah pociťujú ľudia, či investori? Poďme sa bližšie pozrieť o súvislostiach zvyšovania kľúčových úrokových sadzieb.

Zmena menovej politiky ECB

Centrálna banka Eurozóny má za úlohu udržiavanie cenovej stability regiónu. Tým pádom má zodpovednosť za zvyšovanie alebo znižovanie úrokových sadzieb, ktoré v rámci svojej menovej politiky používa ako jeden z nástrojov na skrotenie inflácie.

Po 11-tich rokoch musela ECB tento rok v júli zdvihnúť úrokové sadzby o pol percentného bodu na 0,5 %. Boli sme zvyknutí na výhodnú základnú sadzbu na úrovni 0 % od roku 2016. Za posledné obdobie Rada guvernérov pristúpila k zvýšeniu troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií sa tak zvýšila na 1,25 %, úrokové sadzby jednodňových refinančných operácií na 1,50 % a jednodňových sterilizačných operácií na 0,75 %. Navýšenie je platné od 14. septembra 2022.

Čo znamenajú vyššie úrokové sadzby?

Ako definovať úrokové sadzby? Je to hodnota, ktorú si veriteľ účtuje za požičanie peňazí. V tejto sume veriteľ zohľadňuje riziko, ktoré podstupuje tým, že nám požičia peniaze za určitý úrok. Ak sa ste identifikovaný ako rizikovejší, tak vám veriteľ stanoví vyššiu úrokovú sadzbu za pôžičku.

Všetko má svoje výhody aj nevýhody, tak ako aj zvýšené sadzby od ECB. Čím vyššie úrokové sadzby nastaví ECB, tým si požičiavame drahšie a ľudia si pri svojich súčasných príjmoch nebudú môcť dovoliť takú vysokú hypotéku, ako dostali v minulosti. Na druhej strane sa nachádzajú vklady a sporenia, ktoré by tým pádom mali byť výhodnejšie. Zmena kľúčových úrokových sadzieb sa odráža v prostredí celého hospodárstva, a to sú hlavne hypotéky, bankové úvery, sadzby bankových vkladov a v neposlednom rade investície.

Rast cien

Dnes používame čoraz viac pojmy ako geopolitická kríza a recesia. Smerujeme do novej éry, kedy budeme musieť začať šetriť, čo už dnes mnohí obyvatelia Európy cítia. Posledný letný mesiac august ešte zosilnil obavy, pretože slovenská inflácia naďalej rástla. Miera harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien počas augusta medziročne vzrástla o 13,4 % po júlovom zvýšení o 12,8 %. Sme svedkami rapídne vysokej inflácie, ktorá naberá na obrátkach a dosiahla najvyššiu úroveň za posledné štyri desaťročia. Na takýto rast cien musia reagovať hlavne Centrálne banky, pretože ich úlohou je stabilizácia cenovej úrovne. Práve z tohto dôvodu takmer po 16-tich rokoch prichádza zvyšovanie úrokov a sprísnenie menovej politiky.

Ak sa pozrieme na susedné Česko, tak rast cien je tu vyšší ako na Slovensku. Inflácia sa približuje až k 20 %. Z tohto dôvodu musela Česká národná banka zaviesť vyššie úrokové sadzby ako na Slovensku. Dnes však vidíme, že zvyšovanie kľúčovej úrokovej sadzby sa v Česku aspoň dočasne zastavilo. Aktuálne sa pohybuje na úrovni 7 %.

Na Slovensku sme boli zvyknutí na výhodné úroky, čiže rast nahor nemôže byť až takým prekvapením. Aktuálne úrovne okolo 3-4 percent sú v zásade normou alebo priemerom ak sa pozrieme na okolité štáty. V prvom rade to ovplyvní záujem o hypotéky, podobne ako to môžeme sledovať v Českej republike alebo aj v USA.

Realitná bublina?

Nielen vysoké spotrebiteľské ceny, či vyššie sumy za benzín ale aj enormné navyšovanie cien nehnuteľností a materiálov trápi celý región EÚ. Táto situácia zasiahne hlavne nízkopríjmové skupiny pre ktoré je už dnes kúpa nehnuteľnosti nedostupná v niektorých oblastiach. Realitný trh sa jednoducho prehrial a dostupnosť hypoték za takmer nulové sadzby aktívne pôsobila na raketový rast cien nehnuteľností. Dobrý príkladom je práve ČR, kde sme mohli vidieť, že medziročný, 2 a pol násobný nárast úrokových sadzieb spôsobil zníženie záujmu o hypotekárne úvery zhruba vo výške 50 %. Rovnaká situácia „hrozí“ aj na Slovensku.   

Vplyv úrokových sadzieb na investovanie

Zvyšovanie úrokových sadzieb sa odráža na hodnote akcií, a tie majú tendenciu klesať z dôvodu možných nižších budúcich ziskov. Na rad teda prichádza otázka, ako ochrániť svoje investičné portfólio pred týmto poklesom. Najlepším spôsobom je diverzifikácia, aj keď ani tá nám nezaručí, že naše portfólio sa neocitne v mínuse z dôvodu poklesov na akciovom trhu.

Rapídny pokles však môžeme identifikovať aj ako výbornú príležitosť nakúpiť mnohé aktíva za lepšiu cenu. Ak sa pozeráme viac na západ, tak na rozhodnutia Fedu sú citlivé aj výnosy 2-ročných dlhopisov. Pozitívny rast sme mohli vidieť u doláru ako následok zvyšovania úrokov v USA.

Zvyšovanie úrokových sadzieb pôsobí nepriaznivo na finančné trhy. Globálne sme mohli vidieť, že akcie od začiatku roka neustále klesali. Nakoniec vstúpili do medvedieho trhu, z dôvodu viac ako 20% poklesu. Stratu zaznamenali aj dlhopisy. Poklesu sa vyhli iba niektoré komodity a meny, inak boli v poklese takmer všetky aktíva a investori po celom svete stále počítajú straty.