Živnostník bude v roku 2027 podávať daňové priznanie za príjmy dosiahnuté v roku 2026. Ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2026 presiahli 2 983,37 eura, alebo vykázal daňovú stratu, musí podať daňové priznanie fyzickej osoby typu B. Štandardná lehota je 31. marca 2027 a v rovnaký deň je splatná aj vypočítaná daň.
Pri výpočte dane si živnostník najskôr od príjmov odpočíta skutočné alebo paušálne výdavky a zaplatené odvody. Takto vznikne čiastkový základ dane. Ten môže znížiť o nezdaniteľné časti, následne použije príslušnú sadzbu dane a až potom od dane odpočíta prípadný daňový bonus na deti.
Kto musí podať daňové priznanie
Podľa Finančnej správy je daňové priznanie za rok 2026 povinné, ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby presiahli 2 983,37 eura. Do tejto hranice sa nepozerá iba na zisk zo živnosti, ale na celkové zdaniteľné príjmy pred odpočítaním výdavkov.
Povinnosť podať priznanie môže vzniknúť aj pri nižších príjmoch, ak živnostník vykazuje daňovú stratu. Naopak, ak hranicu neprekročil a stratu nevykazuje, priznanie spravidla podať nemusí. Dobrovoľné podanie však môže mať význam napríklad vtedy, ak chce získať späť zaplatené preddavky na daň.
Živnostník podáva typ B a musí ho poslať elektronicky
Príjem zo živnosti patrí medzi príjmy podľa paragrafu 6 zákona o dani z príjmov. Živnostník preto nepoužíva formulár typu A, ale daňové priznanie fyzickej osoby typu B. V ňom uvedie nielen príjmy zo živnosti, ale aj ďalšie zdaniteľné príjmy, ktoré v roku 2026 dosiahol, napríklad zo zamestnania, prenájmu alebo predaja majetku.
Fyzická osoba – podnikateľ registrovaná pre daň z príjmov má povinnú elektronickú komunikáciu s Finančnou správou. Daňové priznanie preto odošle elektronicky cez portál Finančnej správy. Formulár pre priznanie za rok 2026 bude Finančná správa používať pri podaniach v roku 2027.
Termín je 31. marca 2027, ale dá sa posunúť
Riadna lehota na podanie daňového priznania za rok 2026 je 31. marca 2027. Do rovnakého termínu treba zaplatiť aj daň. Živnostník si môže lehotu oznámením predĺžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace, teda najneskôr do 30. júna 2027.
Ak mal v roku 2026 zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, môže si lehotu predĺžiť až o šesť celých kalendárnych mesiacov, najneskôr do 30. septembra 2027. Oznámenie o odklade musí podať ešte do pôvodnej lehoty. Nový termín sa zároveň stáva termínom splatnosti dane.
Najprv treba spočítať všetky príjmy zo živnosti
Do daňového priznania sa uvádzajú zdaniteľné príjmy, ktoré živnostník v roku 2026 skutočne dosiahol. Pri jednoduchom účtovníctve alebo daňovej evidencii sa spravidla vychádza z prijatých platieb, nie iba z vystavených faktúr. Dôležité je preto skontrolovať bankový účet, hotovostné príjmy aj pohľadávky uhradené na konci roka.
Ak mal živnostník zároveň zamestnanie, údaje z potvrdenia od zamestnávateľa uvedie v časti pre príjmy zo závislej činnosti. To je dôležité aj pri nezdaniteľnej časti: ak má človek príjem zo zamestnania aj zo živnosti, nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatňuje najskôr proti základu dane zo zamestnania.
Skutočné alebo paušálne výdavky
Živnostník si môže uplatniť preukázateľné daňové výdavky alebo výdavky percentom z príjmov. Obe možnosti nemožno pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za ten istý rok ľubovoľne kombinovať.
Paušálne výdavky za rok 2026 sú 60 % z príjmov, najviac však 20 000 eur. K paušálu si živnostník pripočíta povinne zaplatené sociálne a zdravotné poistné. Paušál môže využiť ten, kto nie je platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia, prípadne bol platiteľom DPH iba časť roka.
Podrobné pravidlá, evidenciu aj príklady vysvetľuje Finsider v článku Paušálne výdavky 2026.
Pri skutočných výdavkoch možno od príjmov odpočítať iba náklady, ktoré spĺňajú podmienky daňového výdavku a živnostník ich vie preukázať. Patria sem podľa druhu podnikania napríklad materiál, tovar, pracovné vybavenie, služby, nájomné, účtovníctvo, cestovné výdavky či odpisy majetku.
Zaplatené odvody znižujú základ dane
Sociálne a zdravotné odvody, ktoré živnostník v roku 2026 skutočne zaplatil a súvisia s jeho podnikaním, sú daňovým výdavkom. Pri paušálnych výdavkoch sa nepripočítavajú do 20-tisícového limitu, ale idú nad jeho rámec.
Ak teda živnostník dosiahol príjem 30 000 eur, paušál je 18 000 eur a počas roka zaplatil poistné 4 800 eur, celkové daňové výdavky sú 22 800 eur. Čiastkový základ dane z podnikania bude 7 200 eur.
Výšku budúcich odvodov si možno overiť cez kalkulačku odvodov SZČO Finsidera.
Nezdaniteľná časť na daňovníka je 5 966,73 eura
Ak základ dane z aktívnych príjmov za rok 2026 nepresiahne 26 083,13 eura, nezdaniteľná časť na daňovníka je 5 966,73 eura. Pri vyššom základe dane sa postupne znižuje podľa zákonného vzorca. Ak je výsledok záporný, nárok na túto nezdaniteľnú časť je nulový.
Nezdaniteľnú časť možno použiť iba proti aktívnym príjmom zo zamestnania, podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemožno ňou znížiť napríklad základ dane z prenájmu, predaja nehnuteľnosti alebo iných pasívnych príjmov.
Nezdaniteľná časť na manželku môže dosiahnuť 5 455,30 eura
Za rok 2026 môže vzniknúť aj nárok na nezdaniteľnú časť na manželku alebo manžela. Pri základe dane najviac 43 983,32 eura je maximálna suma 5 455,30 eura, ak manželka nemala vlastný príjem. Vlastný príjem manželky túto sumu znižuje.
Samotné manželstvo nestačí. Manželka alebo manžel musí žiť s daňovníkom v domácnosti a zároveň spĺňať aspoň jednu zákonnú podmienku, napríklad starostlivosť o malé dieťa, evidenciu uchádzača o zamestnanie, poberanie príspevku na opatrovanie alebo zdravotné postihnutie.
Ďalšou nezdaniteľnou položkou môžu byť vlastné príspevky na tretí pilier alebo celoeurópsky osobný dôchodkový produkt. Pri splnení podmienok možno od základu dane odpočítať preukázateľne zaplatené príspevky najviac do 180 eur ročne.
Pri príjmoch do 100-tisíc eur je sadzba dane 15 percent
| Príjmy z podnikania za rok 2026 | Sadzba | Ako sa použije |
|---|---|---|
| najviac 100 000 eur | 15 % | na znížený základ dane z podnikania |
| nad 100 000 eur – časť do 43 983,32 eura | 19 % | prvé pásmo základu dane |
| 43 983,32 až 60 349,21 eura | 25 % | druhé pásmo základu dane |
| 60 349,21 až 75 010,32 eura | 30 % | tretie pásmo základu dane |
| nad 75 010,32 eura | 35 % | štvrté pásmo základu dane |
Zvýhodnená 15-percentná sadzba sa posudzuje podľa zdaniteľných príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda podľa príjmov pred odpočítaním výdavkov. Ak príjmy presiahnu 100 000 eur, na znížený základ dane sa v roku 2026 prvýkrát uplatnia štyri progresívne pásma.
Príklad: Paušálne výdavky
Živnostník dosiahol v roku 2026 príjem 40 000 eur. Nie je celoročným platiteľom DPH, preto si zvolil paušálne výdavky. Počas roka zaplatil sociálne a zdravotné odvody spolu 5 100 eur. Nemá príjem zo zamestnania, neuplatňuje si manželku, tretí pilier ani daňový bonus.
| Položka | Suma |
|---|---|
| Príjmy zo živnosti | 40 000 eur |
| Paušálne výdavky 60 % | 24 000 eur, ale platí strop 20 000 eur |
| Zaplatené odvody | 5 100 eur |
| Celkové daňové výdavky | 25 100 eur |
| Čiastkový základ dane | 14 900 eur |
| Nezdaniteľná časť na daňovníka | 5 966,73 eura |
| Základ dane po nezdaniteľnej časti | 8 933,27 eura |
| Daň 15 % | 1 339,99 eura |
Živnostník teda pri tomto zjednodušenom modeli zaplatí daň 1 339,99 eura. Keby mal jedno dieťa mladšie ako 15 rokov počas celého roka a splnil všetky podmienky, mohol by si uplatniť daňový bonus až 1 200 eur. Keďže jeho základ dane je dostatočný aj na percentuálny limit bonusu, výsledná daň by klesla približne na 139,99 eura.
Daňový bonus na deti môže daň výrazne znížiť
Za rok 2026 je daňový bonus najviac 100 eur mesačne na dieťa mladšie ako 15 rokov a 50 eur mesačne na dieťa od 15 do 18 rokov. Výsledný nárok však obmedzuje percento základu dane podľa počtu detí. Pri jednom dieťati je limit 29 %, pri dvoch 36 %, pri troch 43 % a postupne rastie až na 64 % pri šiestich a viacerých deťoch.
Pri vyšších príjmoch sa bonus zároveň kráti. Za rok 2026 sa znižovanie začína pri aktívnom základe dane nad 27 432 eur. Na každé dieťa sa nárok zníži o desatinu rozdielu medzi základom dane a touto hranicou.
Platí aj podmienka pôvodu príjmov: zdaniteľné príjmy zo zdrojov na Slovensku musia tvoriť najmenej 90 % všetkých zdaniteľných príjmov daňovníka zo Slovenska a zo zahraničia.
Daň treba zaplatiť v rovnakom termíne ako podať priznanie
Ak živnostník podáva priznanie v riadnom termíne, daň je splatná 31. marca 2027. Pri odklade sa splatnosť automaticky posúva na nový termín podania priznania. Platba sa posiela na osobný účet daňovníka vedený v Štátnej pokladnici so správnym predčíslím a variabilným symbolom pre príslušné zdaňovacie obdobie.
Pred odoslaním platby je vhodné použiť generátor platobných údajov Finančnej správy alebo si skontrolovať číslo osobného účtu v osobnej internetovej zóne. Chybné číslo účtu alebo variabilný symbol môžu spôsobiť, že platba nebude správne priradená.
Po priznaní môže vzniknúť povinnosť platiť preddavky
Vyššia daňová povinnosť môže znamenať povinnosť platiť počas nasledujúceho preddavkového obdobia preddavky na daň. Ak posledná známa daňová povinnosť nepresiahne 5 000 eur, preddavky sa neplatia. Pri sume nad 5 000 eur do 16 600 eur ide o štvrťročné preddavky a pri vyššej sume o mesačné.
Preddavky sa následne započítajú do dane za ďalší rok. Pri bežnom drobnom živnostníkovi so sadzbou 15 % a relatívne nízkym základom dane táto povinnosť často nevznikne, ale pri vyšších ziskoch ju netreba prehliadnuť.
Paušálne výdavky sa neoplatia automaticky každému
Paušál je jednoduchý, ale nie vždy najvýhodnejší. Ak má živnostník vysoké reálne náklady, napríklad kupuje materiál, tovar, platí subdodávateľov alebo odpisuje drahší majetok, preukázateľné výdavky môžu byť vyššie než paušál. Rozhodnutie je preto najlepšie urobiť až po spočítaní oboch variantov.
Príklad: Pri príjme 40 000 eur je paušál pre strop maximálne 20 000 eur. Ak má podnikateľ skutočné daňové náklady 24 000 eur, je preňho výhodnejšie použiť skutočné výdavky. Ak sú jeho skutočné náklady iba 10 000 eur, paušál zníži základ dane výraznejšie.
Pri porovnávaní treba k paušálu pripočítať aj povinné zaplatené odvody, pretože tie sa odpočítavajú osobitne. Častá chyba je porovnať 20-tisícový paušál so skutočnými nákladmi vrátane odvodov, hoci pri paušále sa poistné pripočíta navyše.
Ak je živnostník zároveň zamestnancom
Kombinácia zamestnania a živnosti neznamená dve samostatné daňové priznania. Daňovník podá jeden formulár typu B, v ktorom uvedie príjem zo zamestnania aj príjem z podnikania. Od zamestnávateľa potrebuje potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, zaplatenom poistnom a zrazených preddavkoch na daň.
Nezdaniteľná časť na daňovníka sa v takom prípade odpočítava najskôr od čiastkového základu dane zo zamestnania. Ak ju mzda vyčerpá celú, zo základu dane zo živnosti už nič nezostane na odpočítanie. To je dôležité pri odhade dane, pretože samotná kalkulácia živnosti bez príjmu zo zamestnania by mohla ukázať príliš nízku daň.
Preddavky, ktoré počas roka zrážal zamestnávateľ zo mzdy, sa na konci priznania započítajú proti celkovej dani. Výsledkom preto môže byť doplatok, nulová povinnosť alebo preplatok.
Daňová strata môže vzniknúť aj pri nízkom príjme
Ak sú preukázateľné daňové výdavky vyššie než príjmy z podnikania, živnostník môže vykázať daňovú stratu. V takom prípade musí daňové priznanie podať aj vtedy, keď jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli hranicu 2 983,37 eura.
Daňová strata z podnikania sa môže za zákonných podmienok odpočítavať v ďalších obdobiach. V priznaní preto treba správne rozlíšiť, či živnostník vykazuje nulu, kladný základ dane alebo stratu. Paušálne výdavky pritom daňovú stratu vytvoriť nemôžu, pretože sa uplatňujú len do výšky príjmov v zákonom určenom rozsahu a k nim sa pripočíta poistné.
Čo treba skontrolovať
- Skontrolujte všetky zdaniteľné príjmy za rok 2026 vrátane príjmov mimo živnosti.
- Rozhodnite sa medzi skutočnými a paušálnymi výdavkami a overte si, či máte na paušál nárok.
- Doplňte sociálne a zdravotné odvody skutočne zaplatené v roku 2026.
- Overte si nezdaniteľnú časť na daňovníka, prípadne na manželku alebo manžela a príspevky na tretí pilier.
- Ak máte deti, skontrolujte vek, počet mesiacov nároku, percentuálny limit a 90-percentnú podmienku slovenských príjmov.
- Pri príjmoch z podnikania nad 100 000 eur nepoužite 15-percentnú sadzbu.
- Skontrolujte prílohy a údaje o príjmoch zo zamestnania či zo zahraničia.
- Pred odoslaním použite elektronickú kontrolu formulára na portáli Finančnej správy.
- Daň zaplaťte najneskôr v termíne podania priznania.
Najčastejšie otázky
Dokedy podáva živnostník daňové priznanie za rok 2026?
Štandardne do 31. marca 2027. Lehotu možno oznámením predĺžiť najviac o tri mesiace, pri zdaniteľných príjmoch zo zahraničia najviac o šesť mesiacov.
Aké tlačivo používa živnostník?
Daňové priznanie fyzickej osoby typu B.
Musí ho podať elektronicky?
Áno. Fyzická osoba – podnikateľ registrovaná pre daň z príjmov komunikuje s Finančnou správou elektronicky.
Koľko sú paušálne výdavky za rok 2026?
60 % z príjmov, najviac 20 000 eur. Navyše možno odpočítať zaplatené sociálne a zdravotné poistné.
Aká je nezdaniteľná časť na daňovníka?
Pri základe dane najviac 26 083,13 eura je 5 966,73 eura. Pri vyššom základe sa znižuje.
Aká je sadzba dane pre živnostníka?
Pri zdaniteľných príjmoch z podnikania najviac 100 000 eur je 15 %. Pri vyšších príjmoch sa používajú progresívne sadzby 19 %, 25 %, 30 % a 35 %.
Kedy treba daň zaplatiť?
V rovnakom termíne, v akom je splatné daňové priznanie – spravidla 31. marca 2027 alebo v predĺženej lehote.
