Európska centrálna banka (ECB) pripravuje zavedenie digitálneho eura. V súčasnosti prebieha testovacia fáza a budúci rok po jej ukončení by sa mala rozhodnúť, či tento projekt spustí alebo nie. Acount manager spoločnosti Softec Peter Ivanka v rozhovore pre Finsider vraví, že digitálne euro je snahou ECB reagovať na to, čo sa deje aj inde vo svete. „Je to aj nutnosť z pohľadu zachovania konkurencieschopnosti. Európa tým, ako je preregulovaná, trochu stráca krok. Aj preto sú dnes globálni giganti situovaní primárne v USA a Číne,“ tvrdí P. Ivanka.


V rozhovore sa dočítate:

  • Ako budú vyzerať platby digitálnym eurom
  • Aký rozdiel pocítia klienti
  • Prečo nebudú platby anonymné
  • Či súčasné problémy na trhu kryptomien neovplyvnia zavádzanie digitálneho eura
  • Čo chystá Brusel na podporu fintechov


Ako sa bude digitálne euro odlišovať od kryptomien?

Digitálne euro bude naviazané na hlavnú menu euro a bude vydávané Európskou centrálnou bankou (ECB). Kryptoaktíva sú decentralizované a sú za nimi súkromné subjekty. Nie je úplne jasná štruktúra, ktoré spoločnosti za jednotlivými kryptoaktívami sú. Často pritom dnes slúžia skôr ako investičná príležitosť nie na realizáciu platieb. Digitálne euro by malo primárne slúžiť na realizáciu platobných transakcií a dokonca sa uvažuje nad tým, že budú limitované vklady, aby ho ľudia nemali tendenciu využívať ako nejakú investičnú formu. Snahou ECB je podporiť platobný styk a teoreticky to môže v dlhšom časovom horizonte viesť až k zániku hotovosti.

Ak bude digitálne euro naviazané na klasické euro, aký bude rozdiel medzi digitálnym eurom a klasickým internet bankingom?

Rozdiel je v tom, že v dnešnom internet bankingu máme účet v niektorých z komerčných bánk. V prípade digitálneho eura budeme mať účet v centrálnej banke. Slováci by tak mali účet priamo v NBS. Tá by musela mať vybudovanú platobnú infraštruktúru, alebo by ju zdieľala v rámci eurozóny. Existujú obavy, že cieľom ECB je, aby centrálne banky získali monopol, alebo aby vedeli obísť infraštruktúru komerčných bánk. Na druhej strane centrálne banky hovoria, že aj v rámci vydávania digitálneho eura plánujú zapojiť do infraštruktúry aj komerčné banky. Nie je zatiaľ úplne jasné, ako to bude fungovať. Aktuálne prebieha testovacia fáza, ktorá by mala byť ukončená v priebehu budúceho roka. Potom by malo padnúť aj finálne rozhodnutie, či digitálne euro bude alebo nie.

Digitálne euro bude podporovať všetky typy platieb, ktoré dnes poznáme

Dnes keď platím kartou alebo mobilom v obchode, tak sa mi zo stavu účtu, ktorý je uložený na bankovom serveri, odpočíta zaplatená čiastka. Ak príde digitálne euro, budem mať tieto peniaze uložené priamo vo svojom telefóne?

Nie. Stále bude niekde uložená informácia, akú sumu máte na účte. Otázka je, či sa na to bude využívať nejaký typ platobnej schémy, ako ho poznáme dnes, alebo sa použije blockchain.

Ako bude vyzerať platba s digitálnym eurom?

Všetky platby, ako ich poznáme dnes, by mali byť naďalej podporované. Pribudnúť by mali priame platby medzi osobami. Ja vygenerujem na telefóne QR kód, vy ho svojim telefónom naskenujete a zaplatíte mi napríklad za obed. Takto by sa mohlo dať platiť aj v kamenných predajniach.

Budú tieto platby anonymné, tak ako je to v prípade hotovosti?

V prieskume ECB viac ako 40 percent respondentov uviedlo, že pre nich je najdôležitejšia ochrana súkromia. Na druhej strane predstavitelia ECB hovoria, že síce majú záujem, aby bolo súkromie nejakým spôsobom zachované, ale na druhej strane nechcú umožniť to, aby digitálne euro malo charakter hotovosti, teda aby boli platby anonymné a podporovalo tak šedú ekonomiku. Nemôžu si to dovoliť aj kvôli legislatíve proti praniu špinavých peňazí a financovaniu kriminálnych aktivít. Špekuluje sa o tom, že malé platby by mohli byť anonymné, ale pri vyšších platbách ECB nebude garantovať anonymitu. Aj z pohľadu technickej realizácie digitálneho eura môže ísť o kombináciu aktuálne využívaných platobných schém, ako napríklad TIPS, a technológie blockchain, ktorá by zabezpečila anonymitu platieb. Momentálne prebieha testovacia fáza digitálneho eura, ktorá dá okrem iného aj odpoveď na jeho technickú podobu. Ukončená by mala byť v priebehu roku 2023.

Ak bude digitálne euro prakticky rovnaké ako internet banking, nestačilo by, ak by centrálne banky začali poskytovať bankové služby pre klientov? Alebo bude mať digitálne euro aj iný prínos?

Ten prínos je trochu otázny. Myslím si, že ECB nemá dnes ambíciu pokryť úplne všetky služby komerčného trhu. Hovorí, že chce podporiť rozširovanie digitálnych platieb. Jedna z motivácií môže byť v tom, že sa celý proces zjednoduší a aj poplatky môžu byť iné, keď bude účet vedený v centrálnej banke. Digitálne euro však môže byť aj odpoveďou centrálnej banky na to, čo sa deje vo svete. Čína už od roku 2015 vyvíja digitálny juan, podobne je na tom Švédsko či USA. Celkovo už viac ako 90 krajín je v nejakej fáze zavádzania digitálnej meny centrálnej banky. A digitálne euro je odpoveďou ECB na tieto snahy. Zjednodušiť sa majú aj cezhraničné platby. Dnes si komerčné subjekty pri cezhraničných platbách zavádzajú vlastné pravidlá. Ak to bude centralizované, budú centrálne banky určovať pravidlá.

Akú výhodu získa z digitálnej meny spotrebiteľ?

Ťažko možno dnes jednoznačne povedať, čo je pre koncového používateľa pridaná hodnota, alebo prečo by mal chcieť digitálne euro. V zásade je to niečo, čím ECB reaguje na to, čo sa deje aj inde vo svete. Je to aj nutnosť z pohľadu zachovania konkurencieschopnosti. Európa tým, ako je preregulovaná, trochu stráca krok. Aj preto sú dnes globálni giganti situovaní primárne v USA a Číne.

Hotovosť tu bude ešte desiatky rokov

Nepôjde len o ďalšiu reguláciu?

V zásade je to istá forma regulácie alebo reakcie na trh s kryptoaktívami, ktoré sú zatiaľ úplne neregulované. Kryptoaktíva sú aj preto veľmi volatilné. Kurzy často lietajú v priebehu jedného dňa aj o 10 percent.

Nemôžu súčasné problémy kryptomien ovplyvniť zavádzanie digitálneho eura?

Ja si skôr myslím, že aktuálne problémy môžu tieto snahy posilniť alebo zdôrazniť, že digitálne euro je potrebné, keďže je naviazané na euro. Fanúšikovia kryptoaktív môžu oponovať, že centrálne banky stále tlačia peniaze a preto strácajú hodnotu a navyše zavádzaním digitálneho eura sa stráca sloboda.

Spomínali ste, že by euro mohlo v budúcnosti nahradiť hotovosť. Kedy by k tomu mohlo prísť?

Nehovorí sa o nejakom termíne. Ja si osobne myslím, že ide o desiatky rokov. Neviem si predstaviť, že by napríklad v horizonte piatich rokov mala zaniknúť hotovosť. Súčasné nastavenie klientov a ani úroveň finančnej gramotnosti by to neumožnilo. Ako príklad môžeme uviesť Rakúsko, ktoré dokonca zakotvilo právo na používanie hotovosti v ústave.

O okamžitých platbách sa takisto hovorilo, že majú potenciál nahradiť hotovosť. Ale nedeje sa to.

Pridaná hodnota okamžitých platieb je skôr v tom, že môžu firmám pomôcť vylepšiť cash flow. Alebo ich klienti môžu využiť, keď zabudnú niečo zaplatiť. Vďaka okamžitej platbe sa vyhnú penále.

digitálne euro
Foto: Softec

PSD3 by malo zjednodušiť pripájanie fintechov na účty

Nemá podobnú motiváciu ako digitálne euro aj PSD3? Nová smernica o platobných službách by takisto mala spraviť Európu konkurencieschopnejšiu, podnietiť vznik fintechov a nových služieb pre klientov.

PSD3 nadväzuje na PSD2. Tá umožnila, aby klienti mohli dať súhlas tretím subjektom, aby mali prístup k informáciám o ich účte. A dokážu aj iniciovať platby z týchto účtov. PSD3 chce zaviesť štandardy, aby každá banka nemala inak vybudované rozhranie. Vďaka tomu môže vzniknúť viac fintechov. Zároveň sa má povinnosť poskytnúť prístup rozšíriť aj na ďalšie subjekty. Okrem bánk by sa PSD3 malo týkať aj poisťovní, maklérov či investičných spoločností. Cieľom je, aby sa zvyšovala konkurencia na trhu. Predĺžiť sa má aj doba trvania súhlasu. Kým dnes dáva klient tretiemu subjektu súhlas na prístup k jeho účtu na 90 dní, po novom by to malo byť aspoň na pol roka. Riešiť sa bude aj otázka bezpečnosti.

Zatiaľ neexistuje veľa aplikácií, ktoré sa dokážu pripojiť na účet a ponúknuť klientovi nejakú pridanú hodnotu. Zmení sa to po zavedení PSD3?

Väčšiemu rozšíreniu určite pomôže štandardizácia. Dnes musia fintechy pre každú banku implementovať iné rozhranie, čo ich môže odradiť. Zjednodušiť sa má aj licencovania subjektov.

Ako výhody klienti získajú, keď si budú môcť v jednej aplikácii okrem účtov spojiť aj poistné či investičné produkty?

Dnes je jednou z najväčších pridaných hodnôt PSD2, že si môžem v jednej aplikácii spojiť účty z viacerých bánk. Vďaka tomu viem rýchlo zistiť, koľko mám aktuálne peňazí. Podobné by to mohlo byť aj s poistkami. Viem si predstaviť, že ak by mal fintech prístup k mojím poistkám prostredníctvom priameho napojenia na poisťovňu, mohol by mi nakombinovať produkty alebo povedať, kde môžem získať súčasný produkt lacnejšie. Alebo môžu vzniknúť nové porovnávače poistiek, ktoré dnes nie je jednoduché urobiť.

Čo to bude znamenať pre poisťovne? Banky majú väčšinou zopár základných produktov, ktoré sú si navzájom veľmi podobné. No produkty poisťovní nie je aj preto možné dnes dobre porovnať, pretože jednotlivé poistky sa veľmi líšia. Nie je tam rozdiel len v cene a poistnom krytí, ale sú tam rôzne výluky, líši sa rozsah poistenia, kedy sa peniaze vyplatia a podobne.

Už aj dnes by sa dali poistky porovnať. No ak to bude možné urobiť automatizovane a fintechy budú môcť iniciovať aj založenie poistky, môže to byť veľká pridaná hodnota pre klienta. Dnes ak chce niekto založiť poistenie, primárne ide priamo do poisťovne, alebo sa stretne so sprostredkovateľom.

Vytvorí sa konkurencia pre sprostredkovateľov alebo to bude naopak predstavovať pre nich príležitosť, aby sa do toho zapojili?

Myslím si, že aj aj. Na jednej strane sa môže zvýšiť konkurencia, keď prídu nové subjekty, na druhej strane finanční sprostredkovatelia môžu využiť produkt tretej strany, aby rýchlejšie zjednávali poistky.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: