Slovensko má v roku 2027 zaplatiť za správu štátneho dlhu 2,44 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2024, keď tieto náklady dosiahli 1,19 miliardy eur, ide o viac ako dvojnásobok. Na rastúce náklady aj prehlbovanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami štátu upozornil v analýze návrhu rozpočtu ekonóm spoločnosti Finax Patrik Kindl.
Návrh rozpočtu podľa neho nezavádza nové dane, no výdavky ďalej zvyšuje. Schodok má v roku 2027 dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu, hoci strednodobý plán počítal s jeho znížením na tri percentá. Už výsledok roka 2026 má byť pritom o 377 miliónov eur horší, než sa pôvodne plánovalo.
Celkové výdavky majú medziročne stúpnuť o viac ako 1,2 miliardy eur, zatiaľ čo príjmy len o 73 miliónov eur. Vyšší výber daní a odvodov totiž takmer celý pohltí výpadok európskych peňazí po skončení plánu obnovy.
„Z každého nového eura výdavkov v roku 2027 ide podstatne väčšia časť na bežnú spotrebu štátu a sociálne transfery než na tvorbu nového majetku,“ uvádza Kindl.
Problémom podľa ekonóma preto nie je iba to, koľko štát míňa, ale aj na čo peniaze používa. Slovensko v investíciách zaostáva za Českom, Maďarskom a Poľskom. Za posledných päť rokov bol podiel verejných investícií na výkone ekonomiky v priemere o 1,2 percentuálneho bodu nižší než v týchto krajinách.
Výdavky Sociálnej poisťovne majú dosiahnuť 15,5 miliardy eur, z toho 13,7 miliardy eur pôjde na dôchodkové dávky. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2026 sa celkové výdavky poisťovne zvýšia o 400 miliónov eur.
Hrubý dlh má na konci obdobia, ktoré návrh rozpočtu pokrýva, vystúpiť na 69,6 percenta výkonu ekonomiky. Kindl upozorňuje, že odkladanie ozdravenia verejných financií môže neskôr priniesť vyššie dane alebo škrty. Rastúce náklady na dlh zároveň uberajú peniaze na iné potreby štátu a zmenšujú priestor na pomoc pri prípadnej ďalšej kríze.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
