Vláda dnes ohlásila dohodu na konsolidácii verejných financií. Základná sadzba DPH vzrastie na 23 percent, na potraviny a elektrinu bude DPH na úrovni 19 percent a na základné potraviny, učebnice, nájomné bývanie, lieky a ubytovacie služby bude 5 percent.
Vláda chce rokovať s obchodníkmi, aby zníženie DPH na potraviny preniesli do cien. Ak by to neurobili, podľa premiéra začnú byť kontrolné orgány voči obchodníkom veľmi nepríjemné.
Premiér Robert Fico povedal, že pre rok 2025 potrebovali nájsť 2,6 až 2,7 miliardy eur. Dôvodom, prečo je treba takúto výraznú konsolidáciu, je podľa R. Fica hospodárenie predchádzajúcich vlád. Táto konsolidácia je podľa R. Fica nevyhnutná, pretože sme členmi eurozóny a musíme plniť dohodnuté pravidlá.
Celkovo sa vládna koalícia dohodla na 17 opatreniach vo výške 2,7 miliardy eur. Vláda chce znížiť počet štátnych odborníkov, zvýšiť solidaritu bohatých s chudobnými, solidaritu veľkých firiem s menšími, ale zároveň pomáhať nízkopríjmových skupinám obyvateľstva ako ako malým firmám a živnostníkom.
R. Fico tvrdí, že táto konsolidácia je sociálne udržateľná. Nezaplatia ju podľa neho len ľudia, ale aj právnické osoby a banky.
Ako sa zmení DPH
| Súčasná sadzba dane | Nová sadzba dane | |
|---|---|---|
| Základná sadzba | 20 % | 23 % |
| Vybrané potraviny | 10 % | 5 % |
| Ostatné potraviny | 20 % | 19 % |
| Lieky a zdravotnícke pomôcky | 10 % | 5 % |
| Elektrická energia | 20 % | 19 % |
| Učebnice | 10 % | 5 % |
| Nájomné bývanie | 5 % | 5 % |
| Gastro služby | 10 % | 5 % |
Rodičovský dôchodok bude nižší
Zmení sa daňový bonus ako aj rodičovský dôchodok. Vďaka zavedeniu 13. dôchodku však penzisti podľa R. Fica dostanú viac peňazí ako v minulých rokoch.
Rodičovský dôchodok sa po novom nebude počítať z platu, ale namiesto toho budú môcť pracujúce deti každému zo svojich rodičov poukázať dve percentá zo zaplatenej dane. Ušetriť sa tým má 287 miliónov eur. Naďalej zostane aj možnosť poukázať dve percentá z dane neziskovému sektoru. Celkovo tak budú môcť fyzické osoby poukázať až šesť percent zo zaplatenej dane. Právnické osoby budú môcť naďalej časť daní poukázať neziskovému sektoru.
Takýto spôsob výpočtu bude mať za následok, že väčšina penzistov dostane nižší rodičovský dôchodok. O tom, že vláda plánuje na rodičovskom dôchodku vyplatiť menej peňazí, svedčí aj to, že vďaka zmene jeho výpočtu chce ušetriť 287 miliónov eur. Súčasná vláda chce ušetriť na rodičovskom dôchodku, no rozhodla sa zachovať 13. dôchodok.
Podľa ministra financií budú mať nárok na daňový bonus v porovnaní so súčasnosťou aj rodičia s nižším príjmom. Naopak ľudia s vyšším príjmom si môžu pohoršiť a daňový bonus už nebudú môcť dostávať rodičia detí nad 18 rokov. Táto zmena by malo do štátneho rozpočtu priniesť 170 miliónov eur.
Porastú odvody pre lepšie zarábajúcich
Ministerstvo obrany, keďže musí dostať dve percentá HDP, časť peňazí použije na civilnú infraštruktúru, ako je napríklad výstavba nemocníc. Celkovo má ísť na infraštruktúru z obrany 300 miliónov eur ročne.
R. Fico oznámil aj tvrdé manažérske opatrenia v zdravotníctve, keďže do zdravotníctva prichádza čoraz viac peňazí, no stále to nestačí. Prijať sa majú ozdravné opatrenia a zlepšiť by sa malo aj hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Štátne nemocnice sa majú transformovať na akciové spoločnosti, ale zákon zakáže ich privatizáciu. Ak si nemocnice nebudú plniť svoje finančné záväzky, prejdú pod ozdravné plány.
Minister financií Ladislav Kamenický povedal, že do roku 2027 chcú dostať dlh pod tri percentá HDP a po tomto roku chcú otočiť vývoj dlhu. To znamená, že by mal začať klesať.
Vláda chce viazať 10 percent personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe, čím by sa malo ušetriť asi 124 miliónov eur. Nemá sa to vzťahovať na zdravotníkov či učiteľov.
Malé firmy budú platiť len 10 % daň z príjmu
Zvýšiť sa má osobitný odvod pre energetické firmy v regulovaných odvetviach, čo má priniesť 156 miliónov eur. Vláda zavedie osobitný odvod aj pre rafinérie (+36 miliónov eur). Má sa zvýšiť osobitný odvod pre mobilných operátorov (výnos 25 miliónov eur).
Zvýšia sa stropy pri sociálnych odvodov zo 7- na 11-násobok priemernej mzdy. To pocítia zamestnanci s výrazne nadpriemerným zárobkom.
Daň z príjmu pre veľké právnické osoby by mala stúpnuť o jeden percentuálny bod. Veľké firmy so zdaniteľným príjmom nad jeden milión eur tak po novom zaplatia 22 percent (pôvodne vláda navrhovala vyššie zdanenie firiem až od príjmu 5 miliónov eur).
Sadzba dane z príjmov pre malé firmy sa naopak zníži z 15 na 10 percent. Na túto sadzbu budú mať nárok firmy s obratom do 100-tisíc eur. Dnes majú nárok na 15 % daň firmy s obratom do 60-tisíc eur.
Pre malých živnostníkov zostane zachovaná znížená sadzba dane z príjmov na úrovni 15 percent. Bude určená pre živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur, dnes to je do 60-tisíc eur. Podľa L. Kamenického nezaviedli 10 % daň pre živnostníkov preto, aby sa všetci zamestnanci nestali živnostníkmi.
Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu neporastú odvody živnostníkov. Nepotvrdili sa tak správy, že by sa mal výraznejšie zvýšiť minimálny vymeriavací odvod, z ktorého platí odvody väčšina živnostníkov.
Zníži sa daň z dividend z desiatich na sedem percent. Na tejto úrovni bola táto daň aj v minulosti.
Drahšie diaľničné známky i mýto
Ročná diaľničná známka zdražie zo 60 na 90 eur. Mesačná známka bude naďalej stáť 17 eur. Desaťdňová známka by mala zlacnieť z 12 na 10,80 eura a jednodňová by mala zdražieť z 5,40 na 8,10 eura. Zdraženie diaľničných známok by malo ročne priniesť do rozpočtu 45 miliónov eur.
Pre nákladné vozidlá sa zvýši mýto, čo by malo priniesť do rozpočtu 100 miliónov eur. Kompenzáciou pre slovenských prepravcov bude zníženie dane z motorových vozidiel pre nákladné autá na úroveň minimálnych sadzieb. Štát tak príde o 32 miliónov eur. Naopak zvýši sa daň z motorových vozidiel pre osobné vozidlá podnikateľov, čo prinesie 27 miliónov eur.
Spomalí sa rast valorizácie platov zdravotníkov na tri percentá v roku 2025. Ušetriť by sa tým malo 259 miliónov eur.
Daň z finančných transakcií dopadne len na firmy
Vláda zavedie daň z finančných transakcií. Vybrať na nej chce 610 miliónov eur. Nebude sa vzťahovať na bežných ľudí. Minister financií pôvodne v utorok 17. septembra ohlásil, že jej výška bude na úrovni 0,35 percenta v prípade bankových prevodov (maximálna daň na jednu transakciu bude 30 eur) a 0,7 percenta pri výberoch hotovosti. No už v stredu sa vláda dohodla, že daň bude vyššia. Podnikatelia by tak mali zaplatiť v prípade prevodov 0,4 percenta (maximálne 40 eur za jednu transakciu) a pri hotovostných výberoch 0,8 percenta.
Vyššia daň v prípade výberu hotovosti je podľa L. Kamenického zavedená z toho dôvodu, aby firmy vo veľkom neprechádzali od bezhotovostných platieb k hotovosti.
Ročný poplatok za využívanie platobnej karty pre podnikateľov bude dve eurá, ostatné platby touto kartou budú bez dane. Daň z finančných transakcií sa zavedie od 1. apríla 2025.
Platiteľom tejto dane budú banky, ktoré daň odvedú priamo štátu. Podľa L. Kamenického bude mať štát systém na to, aby zabránil využívaniu odchodu firiem k zahraničným bankám. Bez dane budú platby daní či odvodov.
Firmy by nemali platiť daň z finančných transakcií ani v prípade, že budú posielať peniaze sami sebe v rámci jednej banky. Podľa L. Kamenického, ak však peniaze pošlú do inej banky na svoj vlastný účet, daň sa takejto transakcie už bude týkať, keďže banky nevedia, komu účty v iných bankách patria.
Vláda chce ušetriť aj na poistení majetku. Podľa T. Tarabu už nebudú žiadni makléri poisťovať štáty majetok a nebude sa poisťovať ani majetok, ktorý nemá žiadnu hodnotu.
O rok bude treba konsolidovať znovu
Vláda počíta aj s nárastom istých výdavkov. Súvisia napríklad s adresnou energopomocou pre najzraniteľnejších, prechodom materských škôl pod štát, národnou stratégiou pre vedu, výskum a inovácie, medziročným rastom príspevkov na opatrovateľstvo, rastom výdavkom Sociálnej poisťovne, rastom výdavkov na zdravotníctvo, či medziročným rastom výdavkov Enviromentálneho fondu ako aj s výdavkami na významné investície (Valaliky, Šurany).
Aj keď niektorí očakávali, že vláda zasiahne aj do druhého piliera, napokon sa to nestane. Potvrdil to minister školstva Tomáš Drucker, podľa ktorého percentuálny odvod do druhého piliera zostane zachovaný na súčasnej úrovni.
Podľa L. Kamenického táto konsolidácia jasne hovorí, že sme „dobrí hospodári.“ Verí, že finančný trh tento krok ocení a zníži sa tak riziková prirážka a Slovensko si bude môcť lacnejšie požičiavať. Tento krok súvisí aj s cenou hypoték. L. Kamenický verí, že úroky na hypotékach pôjdu dole.
L. Kamenický povedal, že aj budúci rok bude potrebná ďalšia konsolidácia v objeme asi jednej miliardy eur a na ďalší rok bude potrebná ešte väčšia konsolidácia. V posledný rok by podľa neho mali pomôcť aj zmeny v zdravotníctve či lepší výber daní.
Komentár analytika
Vzhľadom na súčasný stav verejných financií a očakávanú trajektóriu vývoja verejného dlhu je konsolidácia viac než nevyhnutná a je vítané, že sa stáva predmetom verejnej debaty. Aj objem predstavenej konsolidácie je z nášho pohľadu dostatočný. Na druhej strane, vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu a vedenia debaty s Európskou komisiou prichádza oznámenie opatrení pomerne neskoro, nie je preto ani čas na vedenie odbornej verenej debaty.
Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov. V prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest.
Niektoré z týchto opatrení (napríklad daň z finančných transakcií) majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.
V ekonomike má zmysel, aby mali všetky firmy rovnaké daňové zaťaženie, keďže je to férové ku všetkým. Špeciálne zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu, že v zlých časoch bude tlak na konkrétne odvetvie vyšší. Z toho dôvodu môže dochádzať k tendencii vytvárať viac úspor a všeobecne byť opatrnejší pri svojej biznis stratégii, čo v konečnom dôsledku môže vplývať napríklad aj na ich ochotu investovať. Netreba tiež zabúdať, že zisk je pre firmy motiváciou a vlastne aj hlavným cieľom činnosti. Vo fungujúcom trhovom prostredí je signálom, že firma niečo robí dobre. Takéto selektívne zdaňovanie sa potom môže stať akýmsi „trestom za úspech“, čo prirodzene nie je cieľom hospodárskej politiky. Okrem toho sa zvýšenie sektorových daní spolu so zrušením energopomoci premietne do výrazne vyššej inflácie pre rok 2025 – oproti nášmu súčasnému odhadu na úrovni 3,5 % môže byť vyššia aj o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Pre efektívne vynakladanie prostriedkov je však princíp adresnosti uplatňovaný pri niektorých opatreniach správnym krokom.
Cieľ konsolidácie na úrovni 4,7 % HDP by bolo možné dosiahnuť aj s novými opatreniami vo výške asi 1,5 miliardy eur, čím si vláda potenciálne vytvára priestor na nové výdavky presahujúce jednu miliardu. Dôležité preto bude, akým spôsobom budú tieto prostriedky použité.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
