Google zaznamenal v druhom štvrťroku prvý záporný voľný peňažný tok od svojho vstupu na burzu pred viac ako 20 rokmi. Po zaplatení prevádzkových a kapitálových výdavkov mu chýbalo 5,9 miliardy dolárov. Dôvodom sú najmä rozsiahle investície do dátových centier, čipov a ďalšej infraštruktúry pre umelú inteligenciu. Informoval o tom denník Financial Times.
Materská spoločnosť Alphabet zároveň opäť zvýšila odhad tohtoročných kapitálových výdavkov. Po novom očakáva, že dosiahnu 195 až 205 miliárd dolárov. Predchádzajúca prognóza počítala so sumou od 180 do 190 miliárd dolárov. Len počas druhého štvrťroka firma investovala 44,9 miliardy dolárov, približne dvojnásobok oproti minulému roku.
Výdavky dokonca prekonali prevádzkový zisk skupiny, ktorý dosiahol 40,8 miliardy dolárov. Napriek tomu sa hospodárske výsledky spoločnosti výrazne zlepšili. Celkové tržby vzrástli z 96,4 miliardy na 120 miliárd dolárov. Tržby cloudovej divízie vyskočili medziročne o 82 percent na 24,8 miliardy dolárov, zatiaľ čo príjmy z reklamy vo vyhľadávači stúpli o 17 percent na 63,3 miliardy dolárov.
„Kľúčovou otázkou však momentálne nie je, koľko Alphabet zarobil, ale koľko ho to stálo,“ uviedol analytik Portu Marek Pokorný. Upozornil, že časť nákladov spojených s novou infraštruktúrou sa do hospodárenia naplno premietne až v nasledujúcich rokoch.
Investori preto pozorne sledujú, či prudký rast cloudových služieb dokáže vysoké výdavky dlhodobo ospravedlniť. Akcie Alphabetu po zverejnení výsledkov v obchodovaní po zatvorení burzy klesli približne o 3,5 percenta.
Google, Meta, Microsoft a Amazon by mali v roku 2026 investovať do infraštruktúry pre umelú inteligenciu spolu viac ako 725 miliárd dolárov. Alphabet už zároveň prijal takmer 100 miliárd dolárov nového dlhu a pripravuje predaj akcií za približne 85 miliárd dolárov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
