Čím viac peňazí má človek investovaných, tým bolestivejšie môže prežívať poklesy na burze. Aj bežné zakolísanie trhu totiž môže znížiť hodnotu jeho majetku o sumu, na ktorú musí pracovať celý rok. Roky skúseností a pravidelného investovania preto automaticky neznamenajú, že s rastúcimi úsporami prichádza aj väčší pokoj.
Na tento problém upozorňuje odborník na správu majetku Ben Carlson zo spoločnosti Ritholtz Wealth Management. Opisuje prípad 44-ročného muža, ktorý dve desaťročia disciplinovane investoval. Dnes však desaťpercentný pokles jeho portfólia predstavuje viac než jeho ročný plat. Stratégia, ktorú dokázal dodržiavať pri menšom majetku, ho tak začína psychicky zaťažovať.
Rozdiel ukazuje jednoduchý ilustračný výpočet. Pri investícii 20-tisíc eur znamená desaťpercentný pokles stratu dvetisíc eur. Ak hodnota investícií dosiahne 300-tisíc eur, rovnaký pohyb trhu predstavuje 30-tisíc eur. Percentuálne sa nič nezmenilo, no suma, ktorú investor vidí na výpise, je výrazne vyššia.
Pri mesačnom vklade 300 eur by na nahradenie prvej straty iba novými vkladmi potreboval necelých sedem mesiacov. Na doplnenie 30-tisíc eur by potreboval 100 mesiacov, teda viac než osem rokov. Tento výpočet nezohľadňuje ďalší vývoj investícií, ale ukazuje, prečo sa pri väčšom majetku mení význam trhových výkyvov.
Pravidelné nákupy pomáhajú zvládať emócie
Pravidelné investovanie znamená, že človek vkladá rovnakú sumu v stanovených intervaloch bez ohľadu na aktuálne ceny. Pri lacnejších podieloch ich nakúpi viac, pri drahších menej. Nemusí tak pri každom nákupe rozhodovať, či je práve vhodný čas vstúpiť na trh.
Americká samoregulačná organizácia finančného sektora FINRA vysvetľuje, že takýto postup môže obmedziť impulzívne rozhodnutia. Investor má vopred určený režim, ktorý mu pomáha odolať strachu pri poklesoch aj pokušeniu rýchlo nakupovať po prudkom raste.
Treba však rozlišovať medzi investovaním z výplaty a postupným ukladaním väčšej sumy, ktorú už človek má. Ak napríklad dostane dedičstvo a rozdelí jeho zainvestovanie na dlhšie obdobie, časť peňazí zostáva mimo trhu. Pri rastúcich cenách preto môže dosiahnuť nižší výnos než pri jednorazovom vklade. Pri pravidelnom investovaní novo zarobenej mzdy tento problém odkladania už dostupných peňazí nevzniká.
Pri veľkom portfóliu má navyše nový mesačný vklad relatívne malú váhu. Ak má niekto majetok 300-tisíc eur, mesačný vklad vo výške 300 eur tvorí iba desatinu percenta jeho hodnoty. Samotné pokračovanie v nákupoch preto nemení skutočnosť, že väčšina peňazí je už vystavená pohybom trhu.
Rozhoduje aj to, kedy budú peniaze potrebné
Carlson považuje za podstatné rozlíšiť, či investor potrebuje zmeniť stratégiu, alebo svoj pohľad na kolísanie majetku. Podľa jeho skúseností vedú k úpravám portfólií často životné udalosti, napríklad zmena práce, narodenie dieťaťa či odchod do dôchodku.
Vzdelávací portál americkej Komisie pre cenné papiere a burzy Investor.gov vysvetľuje, že rozdelenie peňazí medzi akcie, dlhopisy a hotovosť závisí od investičného cieľa, času do jeho naplnenia a schopnosti znášať riziko.
Peniaze určené na blízky výdavok majú iné požiadavky než úspory na dôchodok vzdialený desiatky rokov. Pri krátkom horizonte môže výrazný pokles ohroziť samotné financovanie plánovaného cieľa. Pri dlhom horizonte zase príliš opatrné investovanie prináša riziko, že výnos nebude na dosiahnutie cieľa stačiť.
Jednou z možností, ktoré Carlson opisuje, je postupné presúvanie časti akciových investícií do menej kolísavých aktív. Pokojnejšie prežívanie poklesov však môže byť vykúpené nižším očakávaným výnosom. Podobne je nastavený aj druhý pilier na Slovensku, v ktorom sa pred odchodom do penzie postupne presúvajú peniaze z indexových či akciových fondov do dlhopisových.
Portfólio sa môže zmeniť aj bez nových nákupov
Dôvodom na kontrolu investícií nemusí byť iba vek alebo rodinná situácia. Rozloženie majetku sa mení aj tým, že jednotlivé investície rastú rozdielnym tempom.
Ak akcie dlhšie prekonávajú ostatné zložky portfólia, ich podiel sa môže zvýšiť nad pôvodný zámer. Investor potom podstupuje väčšie riziko, hoci sám žiadne ďalšie rizikové investície nenakúpil.
Návrat k pôvodnému rozloženiu sa označuje ako vyvažovanie portfólia. Nemusí znamenať iba predaj časti investícií. Pomer sa dá upravovať aj nasmerovaním nových vkladov do zložiek, ktorých zastúpenie kleslo. Pri predajoch treba zohľadniť prípadné poplatky a daňové dôsledky.
Výnosy postupne vytvárajú ďalšie výnosy
Rastúci majetok zároveň umožňuje výraznejšie využívať zložené zhodnocovanie. Jeho podstatou je, že výnos sa ďalej zhodnocuje spolu s pôvodným vkladom.
Ukazuje to modelový príklad bez poplatkov a daní. Ak sa 100-tisíc eur zhodnotí o päť percent, pribudne päťtisíc eur. Ak sa v nasledujúcom roku rovnakým tempom zhodnotí celých 105-tisíc eur, výnos už dosiahne 5 250 eur. Rozdiel vzniká vďaka tomu, že zarába aj predchádzajúci výnos.
Takýto výpočet vysvetľuje mechanizmus, nie budúci vývoj akcií. Tie neposkytujú rovnomerný ročný výnos. Vyšší základ preto zväčšuje nielen potenciálne prírastky majetku, ale aj sumy, o ktoré môže jeho hodnota klesnúť.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
