Za prácu v utorok 15. septembra 2026 dostane zamestnanec dosiahnutú mzdu a sviatočný príplatok najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. Platí to napriek tomu, že sviatok Sedembolestnej Panny Márie bude v roku 2026 bežným pracovným dňom. Zamestnávateľ môže prácu nariadiť v režime bežného pracovného dňa, stále však musí dodržať všeobecné pravidlá pracovného času a odpočinku.
Zdanlivý rozpor vznikol po zmene zákona o štátnych sviatkoch. Ten určuje, že 15. september ani 8. máj nie sú v roku 2026 dňami pracovného pokoja. Oba dni však naďalej zostávajú sviatkami, čo je rozhodujúce pri nároku na mzdové zvýhodnenie za vykonanú prácu.
Ministerstvo práce vo svojom stanovisku k sviatkom v roku 2026 vysvetlilo, že z pohľadu pracovného času ide o pracovný deň, no pri odmene za prácu sa uplatní pravidlo o sviatočnom príplatku. Zamestnávateľ preto nemusí prácu obmedziť len na činnosti, ktoré Zákonník práce štandardne dovoľuje nariadiť vo sviatok.
Pracovník, ktorý má 15. septembra podľa rozvrhu pracovnú zmenu, musí do práce nastúpiť. Samotný nesúhlas s prácou vo sviatok jeho neprítomnosť neospravedlňuje. Výnimkou môže byť napríklad určená dovolenka, schválené pracovné voľno alebo zákonná prekážka v práci.
Príplatok sa počíta z priemerného hodinového zárobku
Podľa Zákonníka práce účinného od 1. septembra 2026 patrí zamestnancovi za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Príplatok teda nenahrádza mzdu za odpracované hodiny, ale vypláca sa navyše. Uvedené pravidlá sa týkajú zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce.
Priemerný hodinový zárobok určuje mzdové oddelenie z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu a z odpracovaného času v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Pri práci 15. septembra 2026 sa spravidla použije priemer vypočítaný z obdobia od apríla do júna 2026. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, použije sa pravdepodobný zárobok.
Ak má hodinovo odmeňovaný pracovník sadzbu osem eur, priemerný hodinový zárobok 9,20 eura a odpracuje osem hodín, dostane mzdu 64 eur a sviatočný príplatok 73,60 eura. Za zmenu mu tak patrí spolu 137,60 eura v hrubom. Oproti bežnému pracovnému dňu zarobí navyše 73,60 eura.
| Modelový pracovník | Odpracovaný čas | Priemerný zárobok | Príplatok navyše |
|---|---|---|---|
| Hodinová mzda osem eur | osem hodín | 9,20 eura | 73,60 eura |
| Mesačná mzda 1 600 eur | osem hodín | 10,50 eura | 84 eur |
| Dvanásťhodinová zmena | dvanásť hodín | 9,50 eura | 114 eur |
Pri mesačnej mzde je odmena za bežnú pracovnú zmenu už zahrnutá v mesačnom plate. Zamestnancovi s platom 1 600 eur a priemerným hodinovým zárobkom 10,50 eura preto zostane mesačná mzda a za osem hodín práce dostane navyše najmenej 84 eur. Uvedené sumy sú hrubé a podliehajú dani a odvodom.
Náhradné voľno môže príplatok nahradiť
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu namiesto vyplatenia sviatočného príplatku dohodnúť na náhradnom voľne. Za každú hodinu práce 15. septembra patrí hodina voľna. Pri osemhodinovej zmene tak pracovník získa osem hodín náhradného voľna, ale sviatočný príplatok vo výplate nedostane.
Hodinovo odmeňovanému zamestnancovi patrí počas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri mesačne odmeňovanom pracovníkovi sa tento čas považuje za odpracovaný a mesačný plat sa mu nekráti. Pracovná alebo kolektívna zmluva však môže určiť, že aj pri mesačnej mzde dostane za voľno náhradu mzdy podľa priemerného zárobku.
Náhradné voľno treba poskytnúť najneskôr do konca troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po septembri, teda do 31. decembra 2026, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na inom období. Ak firma voľno v tejto lehote neposkytne, pracovníkovi vznikne nárok na sviatočný príplatok.
V zmenovej prevádzke rozhoduje rozvrh pracovných zmien. Zamestnanec s naplánovanou dvanásťhodinovou zmenou dostane príplatok za dvanásť odpracovaných hodín. Kolega, ktorému na 15. september pripadá voľný deň, nemá nárok na príplatok len preto, že kalendár uvádza sviatok. Ak pôjde zároveň o nadčas alebo nočnú prácu, môžu vzniknúť aj ďalšie mzdové nároky.
Voľno 15. septembra sa odpočíta z dovolenky
Zamestnanec, ktorý chce zostať 15. septembra doma, musí požiadať o dovolenku a zamestnávateľ musí jej čerpanie určiť. Keďže v roku 2026 ide o bežný pracovný deň, dovolenka sa odpočíta z jeho nároku. Neplatí pravidlo používané pri sviatku, ktorý je zároveň dňom pracovného pokoja a počas dovolenky sa do nej nezapočíta.
Ak si pracovník vezme dovolenku od pondelka 14. septembra do piatka 18. septembra 2026 a bežne pracuje od pondelka do piatka, vyčerpá päť dní dovolenky. Utorok 15. septembra sa počíta rovnako ako ostatné pracovné dni. Za tento deň nedostane sviatočný príplatok, pretože prácu nevykonával.
Firma môže zostať zatvorená, musí však správne vyriešiť pracovný čas zamestnancov. Dovolenku zamestnávateľ určuje po prerokovaní so zamestnancom a jej čerpanie musí oznámiť aspoň 14 dní vopred, ak zamestnanec súhlasí so skrátením lehoty. Hromadné čerpanie dovolenky možno po dohode so zástupcami zamestnancov určiť len vtedy, keď je nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
Ak zamestnávateľ prevádzku zatvorí, no platne neurčí dovolenku ani sa so zamestnancami nedohodne na inom riešení, môže ísť o prekážku na jeho strane. Zamestnancovi vtedy spravidla patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri vážnych prevádzkových dôvodoch však môže písomná dohoda so zástupcami zamestnancov určiť náhradu najmenej vo výške 60 % priemerného zárobku. Firma preto nemôže ľuďom spätne odpísať deň dovolenky ani ich bez ďalšieho ponechať doma bez mzdy.
