Vojna na Ukrajine a vysoká inflácia vzbudili záujem o zlato. Oplatí sa takáto investícia?

Vidno to aj v rôznych investičných fórach, v ktorých sa v posledných týždňoch často objavujú otázky na nákup zlata. Ľudia sa zaujímajú, kde ho môžu najvýhodnejšie kúpiť či ktoré odliatky sú najlepšie. Mnohí sa totiž boja toho, že v prípade vojny im budú peniaze nanič, ale zlato budú môcť ľahko zobrať zo sebou a v prípade potreby ho speňažiť alebo vymeniť za tovar.

O tom, že je takýto záujem prirodzený, hovorí aj odborník na osobné financie z Partners Group SK Erik Babušiak. „V časoch strachu na finančných trhoch sa dá pravidelne sledovať nárast dopytu po zlate, spôsobený hlavne emóciami, ktoré tento drahý kov vyvoláva,“ vraví. Mnohí ľudia podľa neho považujú tento cenný kov za istotu, do ktorej je vhodné vložiť svoje peniaze v ťažkých časoch.

Zlato vs. inflácia

Vždy keď investujeme, veríme, že dané aktívum bude v budúcnosti rásť. Rovnaké je aj investovanie do zlata. „Investovať do zlata znamená staviť na vieru, že dopyt po zlate v budúcnosti bude rásť. To je totiž jediný spôsob, ako zarobiť na kúpe komodity. V budúcnosti ju predať drahšie, ako som ju kúpil,“ vraví E. Babušiak.

Mnohí ľudia považujú zlato za ochranu pred infláciou. Často sa vraví, že za jednu uncu zlata bolo možné kúpiť kvalitný oblek pred sto rokmi a rovnako ho možno za rovnaké množstvo zlata kúpiť aj dnes. E. Babušiak upozorňuje, že ak porovnáme vývoj ceny zlata s dlhodobou infláciou, tak zlato prehráva. „Ak sa máme baviť o investovaní, veľmi dôležitý je investičný horizont. Menej ako 10 rokov sa pri serióznom investovaní vníma ako málo. V desaťročnom horizonte zlato prekonalo obdobia značných prepadov (približne –40 %), predovšetkým v rokoch 2013 až 2016. V poslednom období sledujeme opätovný nárast jeho ceny na trhu,“ vraví.

Investor by podľa neho pri desaťročnom horizonte zarobil spolu približne 17,5 percenta. Za rovnaké obdobie pritom najznámejší americký akciový index S&P 500 narástol o 220 percent. Podobný rozdiel je aj pri päťročnom horizonte.

Investovanie do zlata nie je pre každého

Zlato podľa E. Babušiaka patrí skôr medzi alternatívne investície, ktoré by v investičnom portfóliu mali predstavovať len 5 až 10 percent zo všetkých investícií. Do samotného zlata by sme tak mali vložiť maximálne päť percent majetku, ktorý je určený na investovanie.

Odborník pritom zlato neodporúča bežným klientom, ktorých investičné portfólio nepresahuje sumu 100-tisíc eur. Aj tých, ktorí majú viac peňazí, upozorňuje na opatrnosť. Voľné peniaze by radšej zhodnocoval inak. „Možno investíciu do akciových alebo realitných fondov. Závisí to však od cieľov a preferencií klienta, ako aj od množstva a rozdelenia iných finančných aktív, ktoré vlastní,“ vraví E. Babušiak.

Kto sa rozhodne pre investovanie do zlata, mal by si byť istý tým, že to čo nakupuje, je skutočné zlato. Preto sa treba v takom prípade obrátiť na banku alebo subjekty, ktoré sa na takýto predaj špecializujú. Obchod so zlatom totiž oddávna priťahuje aj podvodníkov. Národná banka Slovenska má napríklad na svojej internetovej stránke uvedených zmluvných partnerov, s ktorými spolupracuje pri predaji mincí, ktoré vydáva.

Namiesto fyzického zlata ľudia často do neho investujú prostredníctvom bankových certifikátov. Zlato tak nemajú doma, ale je uskladnené v banke. V takom prípade treba rátať s nákladmi na skladovanie či na jeho predaj. „Zvyčajne je spätný odpredaj spoplatnený, ale toto je predmetom obchodnej politiky a cenotvorby každého subjektu, ktorý obchoduje so zlatom. Rozhodne si na tieto podmienky treba dať pozor,“ radí E. Babušiak.