Počas uplynulých rokov začalo množstvo Slovákov investovať do akcií. Nalákali ich rastúce trhy, ktoré prinášali vysoké výnosy. Len vlani si napríklad americký akciový index S&P 500 polepšil o približne 27 percent. Z vysokých výnosov profitovali aj slovenskí investori, ktorí vsadili na akcie.


Tento rok je situácia už odlišná. Od začiatku roku sprevádzajú akciové trhy korekcie. Tie sa umocnili potom, ako Rusko vpadlo na Ukrajinu. Index S&P 500 od začiatku roku stráca približne sedem percent, začiatkom marca bola strata vyše 13 percent. Takéto prepady môžu mnohých ľudí vystrašiť. V panike potom vyberú svoje peniaze a svoju investíciu ukončia v strate.

Odborníci odporúčajú vyhnúť sa takýmto neuváženým krokom. „Pri posudzovaní miery rizika pre vlastné investície treba vždy v prvom rade hodnotiť dosah krízy na trhy, na ktorých máte umiestnené investície. Dopady vojny na Ukrajine budú mať istý vplyv na ekonomické aktivity v EÚ aj na Slovensku. Avšak na rozdiel od finančnej krízy po roku 2008 a nedávnej pandémie covidu dopad na vyspelé západné krajiny bude výrazne obmedzený. Z oboch kríz vyšli finančné trhy s novým rastom. Pri aktuálnej kríze očakávam jednoznačne miernejší dopad na západné trhy, na ktorých je umiestnená drvivá väčšina investícií Slovákov,“ vraví finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Investovanie vojna ovplyvní len nakrátko

Spojené štáty podľa neho čaká v tomto roku solídny rast. Ten neovplyvní ani nedávne zvýšenie úrokových sadzieb tamojšou centrálnou bankou. Hoci zvyšovanie úrokov spomalí rast akciového trhu, stále by akcie mohli skončiť tento rok v pluse.

Aj z pohľadu do minulosti podľa M. Búlika vidno, že akciové trhy sa dokázali v prípade vojnových konfliktov rýchlo spamätať a vrátiť sa k rastu. „Pokles trhov v dôsledku vojnových konfliktov trval typicky maximálne niekoľko týždňov, v priemere len 19 dní. A ďalších 43 dní trvalo, kým trhy vymazali straty a dostali sa do plusu. Nie je dôvod domnievať sa, že tentoraz to bude inak. Zvlášť, ak trhy podporujú silné zásahy centrálnych autorít štátov a medzinárodných inštitúcií,“ vraví M. Búlik.

Aj keď sa trhy vrátia k rastu, investori nemôžu očakávať, že budú stále prinášať také vysoké výnosy ako v roku 2021. Z dlhodobého hľadiska sú také vysoké rasty neudržateľné. V nasledujúcich rokoch sa podľa analytikov budú priemerné výnosy pohybovať na úrovni 5 až 7 percent.

Možný je aj ďalší prepad

M. Búlik upozorňuje aj na to, že vysoká inflácia v kombinácii s nízkym rastom ekonomiky môže v najbližších mesiacoch spôsobiť ďalší prepad trhov o 15 až 20 percent. „Napriek tomu nie je dôvod siahať po neuvážených riešeniach, ako je predaj podielov a akcií v portfóliu. Kto by chcel uložiť časť finančného majetku napríklad do zlata, už tak či tak premeškal správny okamih, keďže cena zlata po úvodnom raste po vypuknutí vojny už klesla na takmer rovnakú úroveň, ako bola pre 24. februárom. Investície na finančných trhoch naďalej ostávajú jediným spôsobom, ktorý dokáže dlhodobo vyvažovať vysokú infláciu,“ vraví M. Búlik.

Alternatívou podľa neho nie sú ani dlhopisy, ktorým inflácia škodí viac ako akciám. V nasledujúcich rokoch by mohli ročne prinášať výnos na úrovni 1 až 2 percentá. V investičných portfóliách tak budú tvoriť skôr úlohu tlmiča výkyvov, ale nebudú hlavným motorom zhodnocovania peňazí.

„Za najlepšie rozhodnutie v aktuálnej situácii považujem dodržanie pôvodne zvolenej investičnej stratégie a investičného horizontu. Napriek tomu, že vývoj na trhu môže byť ešte nepriaznivejší, odporúčam pravidelnú investíciu disciplinovane dodržať. Kto by chcel presunúť jednorazovo svoje úspory do akciových podielových a ETF fondov, odporúčam mu investíciu rozdeliť na viacero častí a investovať postupne. V prípade už dokončenej jednorazovej investície odporúčam zvážiť jej doplnenie pravidelnou investíciou,“ dodal M. Búlik.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: