V Česku sa množia prípady firiem, ktoré nesplácajú svoje dlhopisy. Jednou z možností, ako tomu zabrániť, je sprísnenie regulácie ich predaja. V Česku sa navrhuje, že by ich mali predávať len licencovaní obchodníci s cennými papiermi a banky a nie firmy vo vlastnej réžii.
Na Slovensku máme tiež skúsenosti s firmami, ktoré nezvládli splácať svoje záväzky z dlhopisov či zmeniek. Najznámejšia je spoločnosť Arca Capital.
Mala by sa regulácia predaja dlhopisov sprísniť aj na Slovensku? A čo by to znamenalo pre financovanie firiem?
Regulácia predaja nepomôže
Odborníci na finančný trh sa zhodujú v tom, že obmedzenie predaja dlhopisov cez licencovaných obchodníkov nevyrieši základný problém s nesplácaním.
„Väčšina prípadov, v ktorých investori prišli o peniaze, či už ide o Proxentu alebo české kauzy, nebola spôsobená tým, že dlhopis predal nelicencovaný subjekt, ale tým, že emitent nebol schopný splácať svoje záväzky,“ vysvetľuje Matej Bajzík, špecialista pre investície v spoločnosti Finportal.
Licencovaný sprostredkovateľ podľa neho síce lepšie klientovi vysvetlí, čo kupuje, ale nezaručí, že firma o päť rokov neskrachuje.
„Ľudia si nájdu cesty, ako obísť ochranné mechanizmy, prípadne budú investovať cez zahraničných obchodníkov alebo do ešte nebezpečnejších ponúk,“ myslí si ekonóm z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity Pavel Škriniar.
Namiesto striktného obmedzovania subjektov by trhu výraznejšie pomohli častejšie kontroly, prísnejšie sankcie a zavedenie vyššej úrovne licencií pre sprostredkovateľov. „Zlé meno korporátnym dlhopisom robia predovšetkým firmy, ktoré emisiami už od počiatku neplánovali financovať podnikateľský zámer, ale iba zneužiť nevedomosť malých a dôverčivých investorov,“ tvrdí P. Škriniar.
Riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) Róbert Kopál zdôrazňuje, že treba nájsť rozumnú hranicu medzi voľným trhom a ochranou spotrebiteľa.
Regulátor finančného trhu Národná banka Slovenska (NBS) tvrdí, že sa nechystá meniť pravidlá regulácie predaja dlhopisov.
Distribúcia je príliš drahá
Ak by štát uložil povinnosť distribuovať emisie výhradne cez banky či obchodníkov s cennými papiermi, výrazne by to predražilo kapitál pre malé a stredné podniky. „Výsledkom by nebolo bezpečnejšie prostredie, ale menej dostupné financovanie pre firmy, ktoré ho potrebujú,“ myslí si M. Bajzík. Podľa neho by pridanie poplatkov vo výške jedného či dvoch percent ročne úplne zlikvidovalo ekonomický zmysel menších emisií v objeme miliónov eur.
NBS tiež uvádza, že diskusia o prípadnom sprísnení pravidiel predaja dlhopisov by mala zohľadňovať nielen ochranu investorov, ale aj potrebu zachovať firmám prístup k alternatívnym zdrojom financovania.
Chýba rating dlhopisov
Druhým problémom pri emisiách firemných dlhopisov je vyhodnocovanie rizika. Odborníci zdôrazňujú potrebu preverovania bonity emitenta, teda firmy, ktorá dlhové cenné papiere vydáva.
Preto by sa mal budúci investor do dlhopisov zaujímať o kreditný rating emitenta, teda jeho schopnosť splatiť dlhopis vrátane úrokov.
Problém je, že na Slovensku je takýto rating skôr vzácnosťou a práve preto už dávnejšie AOCP spustila nezávislé hodnotenie podnikových dlhopisov formou skóringu, ktoré je dostupné na stránke zelenydelfin.sk.
Skeptickejší pohľad na súčasný stav skóringu má P. Škriniar. Ten pripomína, že projekt zelenýdelfin.sk zatiaľ hodnotí len vybrané emisie štyroch emitentov, ktorí dali na previerku dobrovoľný súhlas, čo podľa neho vyvoláva otázky o motivácii ostatných firiem, ktoré sa skontrolovať nechcú dať.
NBS nie je ratingová agentúra
V súvislosti s rizikovosťou firemných dlhopisov sa objavujú názory, či by NBS nemala preverovať nielen formálnu stránku prospektu emitenta (firmy), ale aj samotnú životaschopnosť a rizikovosť podnikateľského zámeru. Analytici sa však zhodujú, že takýto krok je nerealizovateľný a varujú pred prenášaním zodpovednosti na regulátora.
„Keby sme od NBS vyžadovali, aby hodnotila aj samotnú rizikovosť emitenta, v podstate by sme z nej robili ratingovú agentúru,“ vysvetľuje M. Bajzík z Finportalu.
Podľa neho by trhu s firemnými dlhopismi reálne pomohla lepšia dostupnosť nezávislého kreditného ratingu pre menšie emisie. Medzinárodné ratingové agentúry sú však pre slovenské firmy finančne nedostupné.
Medzinárodný rating stojí približne 100-tisíc eur, čo si nemôže dovoliť zaplatiť každá firma. Aj preto na slovenskom ani českom trhu dnes takáto služba prakticky neexistuje.
P. Škriniar vysvetľuje, že vzhľadom na vysokú cenu ratingov tak naráža snaha o vyššiu transparentnosť trhu na tvrdé ekonomické limity menších emitentov.
NBS dodáva, že rating firiem sa robiť nechystá, pretože pri schvaľovaní prospektu postupuje v medziach svojich kompetencií a táto činnosť medzi ne nepatrí.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
