Druhý pilier čaká zásadná zmena. Peniaze väčšiny sporiteľov by sa mali presunúť do rizikovejších fondov, ktoré však zarábajú viac ako garantované dlhopisové fondy. Do nich sa väčšina sporiteľov dostala v roku 2013, keď sa vtedajšia vláda rozhodla ochrániť sporiteľov pred ďalším pádom na trhoch. V skutočnosti im len zabránila zarobiť na raste akciových trhov, ktorý v nasledujúcich rokoch prišiel. Sporitelia tak prišli o miliardy eur.
Odborníci sa zhodujú v tom, že ľudia, ktorým do odchodu do penzie zostáva viac ako 10 rokov, by mali svoje úspory mať v akciových alebo indexových fondoch. Dnes je z 11,656 miliardy eur, ktoré majú ľudia na osobných dôchodkových účtoch, až 58 percent v dlhopisových fondoch. Tieto fondy pritom dosiahli od svojho vzniku priemerné ročné zhodnotenie na úrovni 1,1 až 1,7 percenta. To znamená, že si nedokážu poradiť ani s infláciou v dobrých časoch.
Zmeny v druhom pilieri neprebehnú naraz
Naproti tomu indexové fondy doteraz vykázali priemerné ročné zhodnotenie vo výške 7,2 až 9,5 percenta. Aj keď súčasnú vysokú infláciu ani tieto fondy nedokážu prekonať, z dlhodobého hľadiska vykazujú zhodnotenie výrazne nad infláciou.
Poslanci na novembrovej schôdzi parlamentu schválili novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, podľa ktorej by sa mali automaticky všetkým sporiteľom do 54 rokov presunúť úspory z dlhopisových do indexových fondov. Presun nebude jednorazový ale postupný.
Pre sporiteľov tak bude platiť predvolená investičná stratégia. Jej zavedenie pozitívne hodnotia všetky oslovené dôchodkové spoločnosti. Vedúci oddelenia Riadenie investícií vo VÚB Generali Igor Vilček vraví, že „pre neaktívnych sporiteľov tak bude automaticky určená optimálna investičná stratégia.“ Nestane sa tak, aby mal mladý človek svoje úspory v dlhopisovom fonde, ktorý nie je určený na to, aby si v ňom niekto desiatky rokov sporil na dôchodok
Presun dôchodkových sporiteľov do výnosnejších fondov môže výrazne ovplyvniť výšku ich budúceho dôchodku. Ak si napríklad niekto sporí každý mesiac 50 eur, pri ročnom zhodnotení 1,5 percenta bude mať po 40 rokoch podľa investičnej kalkulačky na svojom účte 32 857 eur. V prípade, že by jeho mesačné zhodnotenie bolo na úrovni 8 percent, na konci by mal na účte až 150 550 eur. Vyššia bude nielen nasporená suma, ale výrazne vyšší bude aj dôchodok z druhého piliera.
Garancie v dlhopisových fondoch budú individuálne
Vyšší výnos by mohla priniesť aj zmena garancií v dlhopisových fondoch. Dnes nesmie byť hodnota dôchodkovej jednotky v tomto fonde nižšia, než aká bola pred desiatimi rokmi. Po novom budú platiť individuálne garancie. Tie budú spočívať v tom, že sporiteľ by pri odchode do dôchodku nemal mať na účte menej peňazí, než koľko tam vložil.
„Nové garancie budú vyžadovať určité zmeny aj v investičnej stratégii dlhopisových fondov – zmenou systému garancií sa odstránila jedna z prekážok pre veľmi konzervatívne investovanie v dlhopisových fondoch. Stále však pôjde o dlhopisové fondy, ktorých cieľom je najmä investovanie pri nízkej miere rizika, aby sa úspory sporiteľov ochránili v čase pred odchodom do dôchodku a v čase výplaty dôchodku,“ vraví člen predstavenstva NN DSS Martin Višňovský.
Generálny riaditeľ Allianz DSS Miroslav Kotov vidí potenciám vyššieho zhodnotenia pri nových garanciách v prípade dlhodobého čerpania úspor. „Ak si však sporitelia budú môcť vyberať počas obdobia programového výberu aj jednorazovo vyššie čiastky, potenciál “odvážnejšieho” investovania klesá. Aktuálne ešte analyzujeme dopady tohto pozmeňovacieho návrhu na prípadné budúce investičné stratégie v garantovanom fonde,“ dodal.
Poplatky majú klesnúť
Veľkou zmenou prejdú aj poplatky, ktoré platia sporitelia dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Poplatok za správu síce vzrastie z 0,3 na 0,4 percenta a prechodne ešte viac, no ďalšie dva poplatky za zrušia. „Dôchodkové spoločnosti nebudú môcť účtovať nielen poplatok za zhodnotenie, ale ani takzvaný administratívny poplatok, na ktorý doteraz mali nárok, takže ten nový poplatok za správu vo výške 0,4 % v konečnom dôsledku o toľko vyšší nie je,“ vraví predseda predstavenstva Uniqa DSS Peter Socha. To, že poplatok za správu bude v prvých dvoch rokoch o niečo vyšší, podľa neho len reflektuje zvýšené náklady, ktoré so zavadzaním všetkých zmien budú dôchodkové spoločnosti mať.
Otázne je zrušenie poplatku za zhodnotenie. Dnes si dôchodkové spoločnosti môžu zobrať 10 percent z dosiahnutého zhodnotenia. Tento poplatok ich má motivovať k tomu, aby sa klientom snažili zabezpečiť čo najvyššie zhodnotenie. Po zrušení tohto poplatku budú dôchodkové spoločnosti zarábať rovnako bez ohľadu na to, aké zhodnotenie klientom prinesú.
„Poplatok za zhodnotenie ako odmena za dodaný dobrý výnos samozrejme mal v systéme svoje miesto a bol z nášho pohľadu férový. Po novom už v systéme nebude a my sa s tým budeme musieť vysporiadať. Pre klientov sa ale nič nemení, spoločnosti sa budú starať o ich peniaze rovnako zodpovedne ako doteraz a investovať čo možno najviac úspešne,“ ubezpečuje P. Socha.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: