Slovenský realitný trh je dlhodobo ovplyvňovaný snahou obyvateľstva o zvyšovanie kvality bývania, čo sa prejavuje najmä postupným znižovaním miery preľudnenosti domácností. Podľa najnovšej analýzy UniCredit Bank síce Slovensko v poslednej dekáde zaznamenalo výrazný pokrok, no stále patrí medzi krajiny Európskej únie s nadpriemerným počtom ľudí žijúcich v stiesnených podmienkach. Tento faktor zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní silného dopytu po bytoch, a to aj napriek nepriaznivým demografickým vyhliadkam spojeným so starnutím populácie.
Kvalita bývania, meraná okrem iného aj ukazovateľom preľudnenosti podľa metodiky Eurostatu, sa v regióne strednej a východnej Európy systematicky zlepšuje vďaka rastúcej životnej úrovni a ekonomickej konvergencii. Zatiaľ čo v priemere žije v preľudnených domácnostiach v EÚ 17 % populácie, na Slovensku je to stále približne 30 %. Za posledných desať rokov sa však tento ukazovateľ na Slovensku znížil o 9 percentuálnych bodov, čo je porovnateľné s priemerom regiónu CEE.
Vyšší podiel preľudnených domácností v rámci únie vykazujú už len Rumunsko, Lotyšsko, Bulharsko, Poľsko a Chorvátsko, zatiaľ čo susedné Česko sa už dostalo pod priemer EÚ.
Práve snaha dobehnúť západné štandardy a vymeniť stiesnené bývanie za priestrannejšie nehnuteľnosti vytvára na trhu stabilný tlak na strane nákupov. „Nadpriemerný podiel obyvateľstva žijúceho v preľudnených domácnostiach na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách CEE, naznačuje, že silný „jadrový“ dopyt po bývaní môže pretrvať aj v ďalších rokoch,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Tento dopyt je podporovaný rastom reálnych príjmov domácností a dostupnejším financovaním, ktoré v minulej dekáde ťažilo z rekordne nízkych úrokových sadzieb.
Hoci proti tomuto trendu pôsobí demografický vývoj, konkrétne úbytok populácie vo veku 25 až 34 rokov, ktorý je na Slovensku jeden z najvýraznejších v EÚ, efekt znižovania preľudnenosti sa ukazuje ako silnejší. Skúsenosti z vyspelých ekonomík ako Nemecko či Francúzsko, kde sa miera preľudnenosti v poslednom desaťročí paradoxne zhoršila, však varujú, že proces zlepšovania kvality bývania nie je automatický a môže byť zvrátený nedostatkom dostupných bytov v mestách či socioekonomickými rozdielmi. Pretrvávajúca medzera v kvalite bývania tak ostáva jedným z hlavných motorov slovenského realitného trhu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
