Hoci sa investičné životné poistenie už niekoľko rokov neteší práve najlepšej povinnosti, napriek tomu doteraz vždy rástlo. Vlani sa prvýkrát prepadlo do záporu. Poisťovne na ňom vybrali o 8,5 percenta menej ako v roku 2019.

Národná banka Slovenska (NBS) v Správe o finančnej stabilite tvrdí, že za to môže najmä pokles novej produkcie. „Od začiatku pandémie poisťovne poukazovali na sťažený fyzický kontakt s klientom, ktorý priamo vplýval aj na predaj zmlúv,“ uviedla NBS.

Naopak, poisťovne nezaznamenali zvýšený nárast odkupov. „Jednou z významných príčin môžu byť opatrenia vlády, ktoré pomáhali odľahčiť napäté rodinné rozpočty. Nielen pre poisťovne bude dôležité, ako budú opatrenia pokračovať, prípadne akým spôsobom budú ukončované,“ tvrdí NBS.

Problematické investičné životné poistenie

Investičné životné poistenie bolo v minulosti hviezdou na poistnom nebi. Produkt, ktorý kombinuje životné poistenie s investovaním do podielových fondov, vytiahli na vrchol predovšetkým sprostredkovatelia. No v posledných rokoch sa o tomto produkte hovorí skôr v negatívnych súvislostiach.

Dôvodom bol predovšetkým vysoký vstupný poplatok. Ten sa často pohyboval okolo deviatich percent. Počítal sa pritom zo sumy, ktorú mal klient zaplatiť počas celého trvania zmluvy, na ktorú investičné životné poistenie uzatvoril. Takéto zmluvy sa často uzatvárali aj na 30 rokov. V praxi tak klient takmer prvé tri roky nič neinvestoval, ale splácal len vstupný poplatok. Napríklad, ak by niekto mal platiť sto eur mesačne a zmluvu by uzatvoril na 30 rokov, pri 9-percentnom poplatku by mal zaplatiť 3 240 eur. Viac ako 32 mesiacov by splácal len tento poplatok a hodnota jeho účtu by bola nulová.

Problém je v tom, že väčšinu zmlúv rušia ľudia predčasne už po pár rokoch od podpisu zmluvy. Kto tak urobil, zaistil si, že investičné poistenie bolo pre neho bolo výrazne stratové. Poplatky totiž musel zaplatiť za celú dobu, na ktorú poistenie pôvodne uzatvoril.

O tom, že s investičnými poistkami nie je všetko v poriadku, svedčí aj štátny zásah. Poslanci v roku 2019 zmenili zákon a určili, koľko peňazí musí poisťovňa investovať a koľko musí klientom vyplatiť v prvých troch rokoch od uzatvorenia zmluvy. Zmeny začali platiť 1. januára 2020. Teraz by sa preto nemalo stávať, že klient, ktorý zruší zmluvu, nedostane nič alebo len zopár drobných, napriek tomu, že už investoval tisíce eur.

Investovanie a poistenie je lepšie rozdeliť

V súčasnosti platí, že v prvom roku musí poisťovňa investovať najmenej 50 percent zo zaplateného poistného, v druhom roku 60 percent a v treťom 70 percent. Klienti majú zároveň garantované, že ak v prvých troch rokoch zrušia zmluvu, musia dostať odkupnú hodnotu, ktorá musí dosahovať najmenej aktuálnu výšku aktív. Od nej poisťovňa môže odpočítať len zaplatené poistné na stanovené riziká. Klient tak síce bude naďalej v strate, no nie v tak výraznej ako pred touto zmenou.

Poisťovne sa tejto regulácii prispôsobili. Výsledkom sú nižšie poplatky. Tie priamo vplývajú aj na výšku provízií, ktorú poisťovne vyplácajú finančným agentom. V prípade, že by poisťovne nezosekali provízie, museli by klientom strhávať poplatky výrazne dlhšie.

Niektorí agenti sa už dlhšie investičnému životnému poisteniu vyhýbali a namiesto toho klientom ponúkali radšej dve samostatné zmluvy – zvlášť rizikové životné poistenie a zvlášť investovanie. Okrem nižších poplatkov znamená takéto rozdelenie pre klienta aj väčšiu flexibilitu. Ak má niekto jednu zmluvu, musí každý mesiac platiť poistné ako aj investovať. V prípade, že mu klesne príjem, nemôže na istý čas platby prerušiť. Ak by tak urobil, zruší nielen investičné sporenie ale aj poistku. A v prípade, že bude chcieť neskôr uzatvoriť nové poistenie, bude platiť viac, keďže výška poistného závisí od toho, koľko rokov má klient v čase uzatvárania zmluvy.

Ak má niekto dve samostatné zmluvy a zníži sa mu príjem, môže na istý čas prestať investovať a bude si platiť len poistenie. Vďaka tomu zostane naďalej poistený a akonáhle mu plat vzrastie, môže znovu začať aj investovať.