Je rozumnejšie budovať si vlastné investičné portfólio alebo platiť životné poistenie? Nad touto otázkou sa zamýšľajú mnohí ľudia, ktorí plánujú svoju budúcnosť.
Olej do ohňa nedávno prilial aj známy investor Milan Dubec, ktorý v júli v rozhovre pre Denník E o životnom poistení povedal, že v podstate ide o „stávku na smrť“. Hoci z matematického hľadiska a pri ideálnom scenári dlhého zdravia môže mať investovanie navrch, realita slovenských štatistík je iná. Odborníci z praxe upozorňujú, že spoliehať sa len na to, že sa „nič nestane“ alebo že všetko vykryjú úspory, je hazardom nielen so životným štandardom, ale aj s budúcnosťou rodiny.
Slováci žijú kratšie a chorľavejú skôr
Podľa odborníkov, aby sme pochopili význam poistenia v kontexte Slovenska, musíme sa pozrieť na dáta, ktoré sú alarmujúce. Slováci žijú kratšie, než je európsky priemer, a vážne choroby ich postihujú v mladšom veku. Podľa aktuálnych údajov sa v priemere dožívame 78,1 roka, čo je o 3,6 roka menej, než je priemer krajín Európskej únie.
Ešte hrozivejší je však údaj o tom, koľko rokov prežijeme v plnom zdraví. Kým priemerný Európan strávi v zdraví takmer 78 percent svojho života, na Slovensku je to len necelých 74 percent. Znamená to, že viac ako štvrtinu života trávia Slováci s chorobami, ktoré výrazne znižujú ich kvalitu života a zároveň drasticky zvyšujú finančné výdavky.
„Vidíme nelichotivé štatistiky, ktoré by pomohol zlepšiť zdravší životný štýl ľudí. No ani ten nemusí zabrániť chorobe či úrazu. Na to sa treba pripraviť, pretože takéto udalosti môžu výrazne zasiahnuť do života celých rodín,“ upozorňuje Štefan Hronec, špecialista na depozitá a investície VÚB banky. Slováci si navyše podľa neho stále netvoria dostatočné finančné rezervy a nemajú kryté základné riziká, vďaka čomu by dokázali lepšie ustáť ťažké obdobia.
Mýtus o nezraniteľnej mladosti a úrazoch
Jedným z najčastejších argumentov proti poisteniu je presvedčenie, že mladých ľudí sa vážne diagnózy netýkajú, prípadne, že invalidita hrozí len pri ťažkých úrazoch či adrenalínových športoch. Dáta Sociálnej poisťovne však tento mýtus vyvracajú.
Jana Kováčová, produktová manažérka pre životné poistenie v poisťovni Generali, upozorňuje na fakt, že poistné plnenia za vážne choroby smerujú často práve mladým ľuďom. „Takmer tretinu poistných plnení z rizika závažné ochorenia sme vyplatili ľuďom mladším ako 45 rokov,“ konštatuje J. Kováčová. Tvrdí, že rakovina, skleróza multiplex či iné civilizačné ochorenia si nevyberajú podľa veku a môžu zasiahnuť aj dvadsiatnikov či tridsiatnikov.
Ešte výraznejší nepomer medzi vnímanou realitou a skutočnosťou panuje pri príčinách invalidity. Kým mnohí ľudia sa obávajú najmä úrazov, faktom je, že až 97 percent invalidít je spôsobených chorobou a len tri percentá sú následkom úrazu. Najčastejšou príčinou zostáva rakovina, nasledovaná chorobami svalovej a kostrovej sústavy či duševnými poruchami. Ak sa teda človek rozhodne nepoistiť s odôvodnením, že žije opatrne a neriskuje, podľa odborníkov ignoruje drvivú väčšinu rizík, ktoré na neho číhajú v podobe skrytých diagnóz.
Investovanie vs. poistenie: Rozdiel je v likvidite
Prečo na vytvorenie dostatočného zabezpečenia nestačí len investovanie? Podľa J. Kováčovej je rozdiel v prístupe k peniazom. Pri investíciách sa majetok v prípade smrti stáva predmetom dedičského konania, čo môže trvať mesiace. Poistenie tento proces obchádza. „Pri životnom poistení je veľkou výhodou to, že v prípade úmrtia je poistné plnenie vyplatené oprávneným osobám, čiže tým osobám, ktoré ja si určím,“ vysvetľuje odborníčka z Generali. Rodina tak získa prostriedky prakticky okamžite, čo je kľúčové pre udržanie životného štandardu po strate živiteľa.
Druhým faktorom je nezávislosť od trhov. Životné poistenie totiž nekryje len smrť, ale má množstvo zložiek, ako je poistenie invalidity, práceneschopnosti, hospitalizácie či poistenie závažných chorôb. Ak človek ochorie v čase, keď sú finančné trhy v prepade, výber investovaných peňazí na liečbu by znamenal realizáciu straty. „Na druhej strane, keď mám životné poistenie, tak žiadna situácia na finančnom trhu ma nezaujíma, pretože viem, že sú preddefinované situácie, kedy dostanem poistné plnenie,“ pripomína Kováčová. Poistka tak chráni nielen zdravie, ale paradoxne aj samotné investičné portfólio, ktoré by inak muselo byť predčasne „rozbité“ na pokrytie liečebných nákladov.
Finančná rezerva sa minie rýchlejšie, než si myslíte
Mnohí ľudia považujú poistenie za zbytočné, ak majú vytvorenú finančnú rezervu. Štatistiky VÚB banky a Generali však ukazujú, že realita je iná. Priemerný invalidný dôchodok na Slovensku pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % dosahuje sumu 574,43 eura. To pre väčšinu pracujúcich ľudí znamená drastický prepad príjmu, ktorý bežná rezerva na šesť mesiacov nedokáže dlhodobo kompenzovať.
„Človek, keď sa stane invalidným alebo keď sa lieči na nejakú vážnu chorobu, tak ho to zasiahne na dlhšie ako na šesť mesiacov,“ varuje Kováčová. Správne nastavené poistenie by podľa nej malo pri vážnych rizikách pokrývať aspoň 1,5-násobok ročného príjmu, v ideálnom prípade aj viac. Cieľom nie je na chorobe zarobiť, ale prežiť ju bez toho, aby rodina prišla o strechu nad hlavou alebo o úspory budované pre ďalšie generácie.
Aj v prípade, že človek disponuje nadštandardnou rezervou, poistenie má zmysel ako ochrana majetku. Ak dôjde k vážnej udalosti, liečba a výpadok príjmu sú hradené z poistky a rodinný majetok zostáva nedotknutý.
Celý rozhovor o životnom poistení s Janou Kováčovou z Generali si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: