Na Slovensku žije viac ako 454-tisíc ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Takmer 43 percent z nich má priznaný stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. To v praxi znamená, že nie sú úplne sebestační. Najčastejšou príčinou sú chronické komplikácie cukrovky, ťažké poruchy krvného tlaku, nervovej sústavy, poruchy osobnosti, správania a intelektu. Podľa prieskumov si drvivá väčšina ľudí v prípade zhoršenia zdravotného stavu želá domáce opatrovanie. Majú síce nárok na príspevok od štátu, ale ten je spravidla nedostatočný. Medzeru by mohli vyplniť komerčné poisťovne.
Podobné poistenie začiatkom apríla začala predávať poisťovňa Uniqa. V rámci životného poistenia bude kryť zníženie sebestačnosti s výplatou doživotnej renty. „Je to reakcia na aktuálne potreby rodín, ktorým sa môže odkázanosťou člena rodiny zásadne zmeniť život. Vzhľadom na negatívny demografický trend tak toto poistenie ponúka pomoc nielen poistenej osobe, ale uľahčí život aj jej rodinným príslušníkom, ktorí tak v prípade mimoriadnej udalosti nezostanú na riešenie sami,“ hovorí manažérka poistenia osôb v Uniqa Eva Trajboldová.
Poisťovňa by mala kryť zníženú sebestačnosť od tretieho stupňa odkázanosti do veku 80 rokov. Maximálny vstupný vek do poistenia je 60 rokov. Znížená sebestačnosť musí nastať práve počas doby poistenia, neuplatňuje sa pri nej čakacia dobu. Poistka tak platí hneď a zahŕňa zníženú sebestačnosť aj v dôsledku úrazov alebo chorôb. Poisťovňa tvrdí, že jej produkt kryje všetky športy vrátane rizikových na rekreačnej úrovni. U dospelých tiež platí plnenie na všetky psychické diagnózy bez obmedzenia. Trvanie odkázanosti sa preukazuje vždy len prvých päť rokov. Pri nahlásení udalosti zo zníženej sebestačnosti je potrebné predložiť priznanie zníženej sebestačnosti a lekárske správy.
Poistenie nesebestačnosti nie je úplnou novinkou
Senior analytik zo spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec hovorí, že poistenie takzvanej nesebestačnosti nie je úplnou novinkou na trhu a objavilo sa už aj v minulosti. „Napríklad v roku 2013 ho poskytovala poisťovňa Generali, kedy išlo o samostatný produkt. Aktuálne už v ponuke niekoľko rokov nie je. V súčasnosti je možné kryť nesebestačnosť v produktoch životného poistenia konkurenčných produktov. Nejde však o samostatné pripoistenie, ale je to súčasť krytia v pripoistení závažných ochorení,“ tvrdí I. Kahanec.
Uniqa pritom o sebe tvrdí, že na Slovensku ponúka poistenie zníženia sebestačnosti ako prvá poisťovňa na trhu. To potvrdzuje napríklad aj finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Avšak na trhu sú podobné produkty, ktoré sa z poistením zníženia sebestačnosti dajú porovnať. Odborníci hovoria napríklad o poisťovni Wüstenrot, kde je v rámci závažných ochorení krytá nevyhnutná opatera. Toto poistenie je viazané na diagnózu kritických alebo špecifikovaných chorôb. Alternatívou môže byť aj pripoistenie následkov kritických chorôb alebo úrazov v NN poisťovni. To kryje situácie, kedy má poistený vážne obmedzenú hybnosť alebo stratil mobilitu či funkcie končatín.
M. Búlik hovorí, že ak sa porovná produkt od poisťovne Uniqa s podobným poistením trvalých následkov, rozdiel spočíva vo forme výplaty – mesačná renta verzus jednorazové plnenie – a v inej kategorizácii nároku na poistné plnenie, keď stupeň odkázanosti pri zníženej sebestačnosti sa líši od percenta poškodenia tela pri trvalých následkoch. „Napríklad tretí stupeň odkázanosti, od ktorého začína Uniqa plniť pri zníženej sebestačnosti znamená, že osoba potrebuje pomoc inej osoby pri základných životných činnostiach v rozsahu približne štyri až šesť hodín denne. V takomto prípade sa vypláca formou renty vo výške 50 percent mesačnej poistnej sumy. To znamená, že pri relatívne nízkom stupni odkázanosti je poistné plnenie pomerne veľkorysé a vypláca sa doživotne,“ vysvetľuje finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko.
Novinka od poisťovne Uniqa je podľa I. Kahanca z pohľadu krytia, výluk a parametrov konkurencieschopná a oproti jej končiacemu produktu ActiveLife je o generáciu lepšia. „Veľmi atraktívny bude tento produkt pre samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov, ktorí potrebujú kryť bežné úrazy a práceneschopnosť. Podobne pri rodičoch na materskej a rodičovskej. Krokom správnym smerom je aj predĺženie výstupného veku až do 70 rokov pri kľúčových pripoisteniach ako sú invalidita, kritické choroby či hypo poistenie kombinujúce riziko smrti, invalidity a kritických ochorení,“ tvrdí senior analytik z Brokerie.
Náklady na starostlivosť nie sú malé
Okrem rastúceho počtu invalidných dôchodkov v dôsledku starnutia populácie a zároveň zvyšovania priemerného veku dožitia bude rásť aj počet ľudí, ktorí sú v menšej alebo väčšej miere odkázaní na pomoc inej osoby. To znamená, že klasický koncept rizikového životného poistenia s vážnymi rizikami ako trvalé následky či invalidita budú pokrývať stále menší rozsah potrieb starnúcej populácie.
Náklady na starostlivosť o odkázaného člena domácnosti podľa výpočtov poisťovne Uniqa pritom nie sú malé. Celodenný ošetrovateľ do domácnosti stojí sedem až 20 eur na hodinu, zariadenie opatrovateľskej služby 200 až 1 200 eur mesačne, rehabilitačné stredisko 300 až tisíc eur, denný stacionár 300 až 600 eur, domov sociálnych služieb 300 až 1 300 eur a špecializované zariadenia 800 až 1 400 eur mesačne.
Podľa M. Búlika je preto prirodzené, že poisťovne budú ponuku produktov dopĺňať o také, ktoré budú lepšie reagovať na potreby starnúcej populácie. „Osobitne očakávam, že súčasťou inovovaných produktov bude krytie širokej škály psychických porúch mimo najťažších diagnóz, ktoré sa v populácii vyskytujú stále častejšie a lekárska veda sa nimi zaoberá stále intenzívnejšie. To znamená, že podobné produkty, ako uviedla na trh Uniqa, pravdepodobne uvidíme v ponuke aj ďalších poisťovní. Tieto produkty si však od poisťovní budú vyžadovať zmenený prístup k výpočtu poistných rizík a celej poistnej matematike, keďže smerujú k výplate doživotnej renty,“ predpokladá M. Búlik.
Svoju úlohu pri odkázanosti si musí plniť aj štát. Podľa odborníkov je tak aj v tomto smere komerčné poistenie doplnkom štátnej dávky. Podobne je to napríklad pri invalidnom dôchodku. M. Búlik si myslí, že každý sociálne poistený človek bude aj naďalej počítať so základnou dávkou od štátu, či už pôjde o invalidný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie, ktorý aj naďalej nebude stačiť na pokrytie životných nákladov. „Tým pádom bude nutné ho doplniť úsporami alebo komerčným poistením,“ tvrdí.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
