Notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí len vtedy, ak suma navyše vyplýva priamo zo zákonných predpisov alebo z písomne odsúhlasených doplnkových úkonov. Základom každej dedičskej odmeny je totiž vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 31/1993 Z. z., ktorá pri práci notára ako súdneho komisára presne určuje tarifné pásma a stanovuje horný limit 3 989,32 €. Ak notár fakturuje viac, musí vedieť preukázať, že si pripočítal len to, na čo má zákonný nárok – typicky daň z pridanej hodnoty, hotové výdavky zaplatené v mene dedičov alebo poplatky za úkony nad rámec konania, o ktoré dedičia sami požiadali.
Suma, ktorú tarifa určí, sa vzťahuje na „čistú hodnotu“ dedičstva, čiže na aktíva znížené o potvrdené dlhy poručiteľa. V praxi preto často vidíme, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, keď dedičia neodovzdajú všetky podklady o úveroch a nedoplatkoch – vyšší základ automaticky zdvihne percentuálnu časť odmeny. Riešenie je jednoduché: doložiť každú jednu zmluvu, faktúru či potvrdenie o zostatku hypotéky, aby sa poplatok počítal len zo skutočného majetku, nie z čísla bez dlhov.
Ďalšie zvýšenie nastáva pri DPH. Drvivá väčšina notárov je platcom dane, a tak sa k tarifnej odmene pripočíta dvadsať percent. Ak dedičia vidia, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, spravidla ide práve o túto zákonnú daň, nie o ľubovoľné navýšenie. Ak však notár nie je platiteľom DPH, musí túto skutočnosť uviesť na faktúre a odmena zostáva v čistej tarifnej sume bez dane.
Kedy notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí
Najčastejším dôvodom, pre ktorý notár siaha po doplatku, sú hotové výdavky. Patria sem kolkové známky, overenie podpisov, vyhotovenie úradných kópií, poštovné či poplatky za elektronické podania. Zákon umožňuje, aby si notár tieto náklady nechal preplatiť – musí ich však zdokladovať a priložiť k faktúre. Ak dedičia žiadajú, aby notár na vlastné náklady uhradil zrýchlený vklad do katastra za 300 €, suma sa logicky objaví v konečnom vyúčtovaní a môže budť pocit, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, hoci v skutočnosti len posunul výdavok štátu na dedičov.
Ďalšou legitímnou situáciou sú doplnkové právne úkony nesúvisiace priamo s funkcou súdneho komisára. Ak si dedičia objednajú notársku úschovu kúpnej ceny, založenie záložného práva pre banku alebo spísanie darovacej zmluvy, notár fakturuje tieto služby podľa iných paragrafov vyhlášky. Ak nedôjde k predchádzajúcej dohode, môže vzniknúť dojem, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí – v skutočnosti však ide o samostatné právne úkony, ktoré dedičstvo iba sprevádzajú.
Ak je dedičstvo neštandardne zložité, obsahuje majetok v zahraničí alebo vyžaduje správu podielov počas konania, zákon umožňuje notárovi požiadať súd o primerané navýšenie odmeny. Súd musí rozhodnúť verejným uznesením, a tak si dedičia môžu overiť, či je navýšenie oprávnené. Bez tohto súdneho súhlasu si notár odmenu zvýšiť nesmie, nech už existuje akýkoľvek dôvod, a tvrdenie, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, by bolo neopodstatnené.
Ako sa brániť proti neoprávnenému navýšeniu
Najistejšou obranou pred prekvapením je pýtať si položkový rozpočet. Notár je povinný vysvetliť, z ktorých častí sa faktúra skladá, a predložiť doklady o hotových výdavkoch. Ak dedič vidí, za čo platí, rýchlo si overí, či notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí v súlade so zákonom, alebo došlo k pochybnej prirážke. V sporných prípadoch sa dedič môže obrátiť na Slovenskú notársku komoru, ktorá má disciplinárne právomoci a vymáha nápravu aj vrátenie preplatku.
Treba si uvedomiť, že žiadna položka faktúry nemôže byť zarátaná dvakrát. Ak notár napríklad preplatil kolkami sumu 66 € za katastrálny vklad a dedič ju priamo refundoval, nesmie sa znovu objaviť v tarifnej odmene. Práve pri kontrole „drobností“ – kolkov, poštovného či neminutých záloh – sa najčastejšie odhalí, prečo vyzerá, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, ako by zodpovedalo čistému výpočtu.
Ak dedičom chýba hotovosť, zákon dovoľuje notárovi použiť peňažné zostatky poručiteľa na úhradu svojho poplatku. Hoci ide o pohodlné riešenie, môže skresliť predstavu o sumách: dedičia peniaze fyzicky neodovzdajú, a preto neskôr zabudnú, že poplatok sa už z dedičstva „stiahol“. Pre predchádzanie dohadom je dobré potvrdiť si, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí iba v rámci uvedených položiek a že suma na bankovom účte už zohľadňuje poplatok.
Mýty a fakty o navýšení poplatkov
Najrozšírenejším mýtom je presvedčenie, že ak má byt hodnotu stopäťdesiattisíc eur, notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, pretože „je toho veľa na prepis“. V skutočnosti tarifu zastaví strop 3 989,32 € plus DPH a od určitého momentu rast hodnoty bytu nehrá pri odmene žiadnu rolu. Druhým omylom je predstava, že notár si účtuje percento z každej nehnuteľnosti zvlášť; opäť platí, že rozhoduje celková čistá hodnota a poplatok sa počíta len raz.
Tretia nepresnosť sa týka takzvaných „polohových prirážok“. Niekedy sa traduje, že v Bratislave či Košiciach si notár môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, lebo „veľké mesto, veľké tarify“. Tarifa je však celoštátna a žiadne regionálne koeficienty neexistujú. Rozdiely v sume spôsobuje iba to, ako často notár musí cestovať na kataster alebo koľko výdavkov predfinancuje – nie to, kde sídli.
Záverom možno povedať, že tvrdenie, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, je pravdivé iba v presne ohraničených situáciách: keď pripočíta DPH, zdokladované hotové výdavky alebo osobitné úkony, ktoré si dedičia objednali nad rámec dedičského konania. Každé iné navýšenie podlieha kontrole súdu a Slovenskej notárskej komory. Ak dedičia odovzdajú kompletné podklady o dlhoch, predbežne si vyžiadajú rozpis poplatkov a skontrolujú faktúru, pochopia, prečo sa zdá, že notár si môže za dedičstvo vypýtať viac peňazí, a uistia sa, že platia len to, čo skutočne prikazuje zákon.
