Vyrastie na mieste PKO planetárium? Bratislava sa k nemu stavia vlažne, developer ho stavať chce

Podľa ich plánov má na nábreží Dunaja vzniknúť kultivovanejšie verejný priestor, nová promenáda, kvalitné byty a apartmány, ale aj kancelárie. Ako bonus sa má na súkromnom pozemku vybudovať planetárium pre verejnosť. Práve jeho osud nie je istý. A to nie pre neochotu developera, ale skôr vlažného postoja mesta k planetáriu.

Podľa zdrojov Finsidera z prostredia rokovaní ohľadom budúcnosti planetária primátor Matúš Vallo na postavení hvezdárne bezpodmienečne netrvá. „Mesto Bratislava je v ťažkej finančnej situácii a rozmýšľa, či mu nie je prednejšie dostať od investora jednorazové finančné plnenie za nepostavenie planetária, než získať zadarmo turistickú atrakciu, ktorú bude navyše investor prevádzkovať ďalších 30 rokov ako verejnú službu pre občanov,“ tvrdí pre Finsider zdroj, ktorý je oboznámený s rokovaniami, no neželá si byť menovaný.

Podmienka mesta stále platí

Dohoda o urovnaní vzájomných nárokov medzi investorom a magistrátom z decembra 2015 je stále platná. Existuje tiež memorandum o spolupráci medzi magistrátom, investorom a združením Slovenské planetáriá, podľa ktorého sa naďalej pokračuje v príprave projektu. Z uzatvorenej dohody vyplýva, že ak developer nepostaví planetárium v Bratislave v stanovenom termínu, musí mestu zaplatiť zmluvnú pokutu päť miliónov eur.

„Projekt výstavby planetária ako súčasti River Park 2 je stále platný a rozpracovaný, ale kým sa nebude strihať páska na vstupných dverách, nič nie je isté,“ hovorí predseda občianskeho združenia Slovenské planetáriá Juraj Kubica.

V spolupráci s architektmi a interiérovými dizajnérmi združenie dokončuje návrh vybavenia aj programový koncept prevádzky planetária. „V spolupráci s magistrátom sme navrhli názov planetária aj koncepciu jeho začlenenia do programu kultúrnej ponuky mesta pre obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy,“ vraví J. Kubica.

Podľa neho bude úspech, keď po rokoch komplikácií bude pripravený projekt novej kultúrnej ustanovizne, na ktorú mesto nemusí vynaložiť ani euro pri výstavbe, ani počas ďalších 30 rokov prevádzky.

J&T Real Estate ako investor potrebuje získať od mesta platné územné a stavebné povolenie, takže je k projektu planetária tiež otvorený. „Projekt je v procese rozhodovania o umiestnení stavby. Termín spustenia výstavby závisí od získania všetkých potrebných povolení,“ vysvetľuje hovorca JTRE Daniel Suchý.

Dodáva, že záväzok JTRE zrealizovať planetárium a mediatéku stále platí. Planetárium v Bratislave má už spracovaný projekt pre územné konanie ako aj projekt pre stavebné konanie.

Podobne reagoval aj bratislavský magistrát i keď priamej odpovedi, či bude trvať na výstavbe planetária sa vyhol. „Záväzok developera vybudovať na mieste planetárium stále platí. Hlavné mesto s developerom o budúcnosti uvedeného projektu komunikuje,“ uviedla hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková. Zmluvná pokuta podľa nej nie je témou debát medzi mestom a developerom.

Architektúra sa môže zmeniť

Planetárium v Bratislave malo podľa pôvodných vizualizácii vyzerať ako kvapka krvi, keďže bolo červené či kvapka vody, keďže bude pri Dunaji. Jeho dizajn už prešiel niekoľkými zmenami.

„Aktuálne je plánovaný neutrálny kovový povrch bez červeného akcentu, ale stále platí, že ide o nezvyčajný kvapkový tvar a väčšina interiéru je zapustená v podzemí, pod námestím,“ opisuje J. Kubica.

Pre popularizátora astronómie je dôležitejšie, aby bol objekt prevádzkovo dobre usporiadaný a flexibilný na všestranné využitie a aby sa tam návštevníci dobre cítili. Farba či materiál povrchovej  fasády nie je rozhodujúci. Verí, že pôjde o architektonicky unikátnu stavbu, ktorá vzbudí pozornosť návštevníkov.

D. Suchý z JTRE tiež hovorí, že z ich strany je projekt pripravený. Pripúšťa však, že na základe prebiehajúcich konzultácií môžu nastať určité zmeny v jeho podobe, napríklad vo farbe fasády, o ktorej sa ešte diskutuje.

Podmienka radnice

Nové planetárium v Bratislave a mediotéka by mali zabrať približne 2 000 metrov štvorcových z celkovej nadzemnej plochy. Ich vybudovanie je stále podmienkou radnice pri vydaní povolení na stavbu.

Okrem splnenia kultúrnej funkcie, ktorá je podmienkou mesta, investor počíta v lokalite aj s výstavbou bytov a kancelárií. JTRE chce v území vybudovať aj námestie, prerobiť nábrežnú promenádu a vytvoriť tu centrálny verejný priestor. To sú tiež podmienky mesta.

Radnica od investora žiada, aby v rámci navrhovaného projektu vybudoval nábrežnú promenádu od Riverparku 1 až po Most Lafranconi s chodníkmi, cyklotrasou, zeleňou, mobiliárom a osvetlením i stojanmi na bicykle.

Podmienkou mesta je tiež zachovanie balustrádneho múrika a vybudovanie protipovodňovej ochrany. Radnica chce od investora, aby tu vybudoval centrálne námestie prepojené s promenádou a prístupom k rieke.

Prečo práve planetárium v Bratislave?

Bratislava a Sofia sú jediné hlavné mestá Európy, ktoré nemajú planetárium, ba ani iné zariadenie na popularizáciu astronómie. V mnohých mestách patrí planetárium medzi najviac navštevované atrakcie, vrátane Brna, Prahy, alebo Košíc. Napríklad planetárium v Brne prelomilo vlani historický rekord a dosiahlo 224-tisíc návštevníkov.

Komunita priaznivcov astronomických aktivít je preto naďalej aktívna, napriek sťaženým podmienkam a neistej podpore mesta.

„Nejde o okrajovú kratochvíľu pre pár nadšencov, ale o celospoločenskú službu, ktorá bude prínosná najmä pre stovky škôl v bratislavskom kraji,“ dodáva J. Kubica.

Mlynské Nivy sa majú zmeniť na zelenú obytnú štvrť bez mrakodrapov. Vyrásť tu majú byty pre 20-tisíc ľudí