Keď prichádzame do záhorskej dediny Rohožník, smerujeme k železničnej trati, kde sú v svahu oproti koľajám zasadené dve zvláštne domy. Sú známe ako krtkodomy a stavia ich Martin Pribila, zakladateľ značky Talpa House. Pôvodne sa firma volala Krtkodom.
Názov produktu nie je prvoplánový. Talpa je v taliančine krtko a Taliansko je známe ako krajina nielen historických pamiatok, ale aj dizajnu.
Zmenu názvu jej zakladateľ vysvetľuje potrebou expandovať za hranice Slovenska, ale aj praktickými vecami. „Aby väčšina národov vedela vysloviť názov firmy,“ vraví v rozhovore pre Finsider.
Jeden z dvoch domov je ešte nedokončený, v druhom už býva nájomca. Je ukrytý vo svahu a na streche má fotovoltické panely. Druhý dom bude úplne nezávislý od elektriny či iného zdroja energie od dodávateľov.
Koncept sa nazýva off grid a získava si stále väčšiu popularitu aj medzi bežnými ľuďmi, ktorí chcú bývať ekologicky a pritom byť samostatní, čo sa týka výroby energie.
„Stále viac ľudí sa nám ozýva nielen preto, že chcú byť energeticky sebestační, ale chcú mať aj pokoj od susedov,“ hovorí M. Pribila.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je v krtkodome dostatok svetla
- Z akého materiálu sa takéto domy stavajú
- Prečo sa zaobídu aj bez rekuperácie
- Čo zdržuje výstavbu krtkodomov
- Koľko stojí dom pod zemou
S nápadom stavať krtkodomy ste prišli na škole v Austrálii. Čo vás tam inšpirovalo?
Študoval som v meste Perth v západnej Austrálii, ktoré je obklopené púšťou. Tam som si uvedomil, ako klimatické zmeny ovplyvňujú tamojších farmárov, ktorí pre horúčavy a opakujúce sa suchá strácali obživu a vodu. Po príchode z Austrálie som si užíval dážď. Rozhodol som sa postaviť si dom prikrytý zeminou. Vytvoril som si vlastný projekt, vypočítal statiku a v roku 2010 vznikol prvý krtkodom. Potom som zisťoval, či sú ľudia, ktorí by chceli rovnaký dom. Zistil som, že na také domy existuje dopyt, tak som s tým začal.
Študovali ste ekológiu?
Nie, vyrastal som na dedine, takže ten uzavretý kolobeh prírody som mal od detstva prirodzene zažitý.
Laik by sa pri dome zasadenom v svahu obával nedostatku svetla. Ako to riešite?
Okná máme na slnečnú stranu, ale nie je nutné mať ju na juhu. Máme slnko v dome od východu po jeho západ. To je vhodné na spálňu. Zobúdzate sa so slnkom a poobede už máte tieň pred domom. To znamená, keď aj dôjdete poobede na kávu, tak si môžete sadnúť a nepáli vám slnko na hlavu. Pri každom dome to riešime od začiatku pri výbere orientácie pozemku. Od toho a od požiadaviek majiteľa závisí, ako bude dom vyzerať.
Z akého materiálu sú steny tohto domu?
Priečky sú z materiálu, ktorý sa podobá na drevotriesku, ale je to drevovlákno. Zadná stena, ktorá je nosná a musí odolať tlaku zeminy zo svahu, je z recyklovaného betónu.
Z tohto viete spraviť aj ostatné panely v dome?
Áno, predvyrobíme si ich vo fabrike a na stavbe poskladáme za dva až tri týždne s tromi chlapmi, takže výstavba domu je rýchla. Používame to najmä tam, kde je krátka stavebná sezóna alebo je v lete stavebná uzávera v rekreačnej oblasti.
Sú klienti, ktorí chcú surový betón v interiéri?
Áno. Dokonca aj s tými škrabancami, ktoré zostanú po debnení. Je to autentické a prirodzené. Nie každému sa to páči, ale keď máte supermoderný interiér a doplníte ho o takýto betónový prvok s odtlačkom, vyzerá to skvelo.
Používate recyklovaný betón aj na pohľadové prvky?
Áno, napríklad na stĺpy. Vnútri je sklená výstuž, výsledok pôsobí ako žula. Betón je vlastne pomletý a opäť vyzretý kameň, takže vizuálne napodobňuje prírodu.
Nevyčítajú vám klienti, že používate veľa betónu?
Nie, lebo náš betón je vodeodolný a z recyklátu. Momentálne je v ňom 55-percentný podiel recyklátu. Máme pripravenú ďalšiu stavbu, kde bude recyklovaný celý.
Na tomto dome sme odobrali zo skládky 107 ton betónového odpadu.
Čo zvuková izolácia pri priečkach?
Používame drevovlákno, ktoré má výborné akustické vlastnosti. Aj v malých miestnostiach to funguje skvele.
Keď sa rozprávame, zvuk v dome je tlmený. Ako ste to dosiahli?
Ten zvukový útlm tvorí štiepkocementová doska. Tu len natrieme na bielo a zostane tu takýto príjemný zvuk.
Používate aj iné recyklované materiály?
Áno. Napríklad ako tepelnú izoláciu používame buď penové sklo ako recyklát skla alebo sa ide do polystyrénu. Napríklad sklo má už 30 percent recyklátu priamo z výroby. Tento dom je z prírodných alebo recyklovaných materiálov zhruba z 80 percent. Oceľ, ktorú tu vidíte, pochádza zo starej haly, drevené trámy na schodisku aj medzistrope sú z opustenej stodoly. To mi dáva pocit pokoja, že som si z prírody zobral len minimum.
Polystyrén nie je veľmi ekologický…
Bohužiaľ, väčšina ľudí si zvolí ten, lebo je lacný.
Ako riešite dispozíciu domov?
Vo vnútri sú väčšinou len priečky, maximálne jedna nosná stena alebo stĺp. Klienti si tak v budúcnosti môžu priestor jednoducho prestavať. To je pre udržateľnú architektúru dôležité.
Spolupracujete pri vývoji materiálov na dom aj s vedcami?
Áno, najmä so Slovenskou technickou univerzitou. Spoločne skúmame recyklovaný betón, sklenú výstuž a teplotechnické riešenia. Takto vieme domy prispôsobiť extrémom počasia – letným horúčavám aj zimám.
Kúriť treba len miniálne
Ako riešite kúrenie v dome?
V prvom rade pasívne. Všetko teplo, ktoré príde do domu cez okná, pekne akumulujeme v zemi, ale to v zime vydrží tak jeden až tri mesiace. Zvyšok si dokúrite krbom s vodným výmenníkom. Ten využijete tak mesiac a pol v zime. Zvyšok vám zvládnu okná a fotovoltika na streche. Potrebujete na kúrenie asi len 1,5 kubíka dreva za rok.
Čo je vodný výmenník na krbe?
Je to krb, ktorý ohrieva vodu. Než teplo odíde do komína, tak ešte sa odoberie v tom vodnom výmenníku, čo je vlastne voda prebiehajúca okolo ohniska. Voda dôjde do spoločného zásobníka, odtiaľ máte teplú vodu na sprchu či do podlahového kúrenia.
Fotovoltiku nepotrebujete?
V podstate nie, ale je to obnoviteľný zdroj energie, takže ju používame.
Nepotrebujete v takom dome ani tepelné čerpadlo?
Nie dokonca ani rekuperáciu vzduchu. Máme len pasívne odvetranie a vždy je tu dobrý vzduch bez potreby nejakých ventilátorov. To je podľa mňa veľmi dobrá vec, lebo byť závislý na dýchaní od nejakého prístroja, nie je dobré.
Môže byť tento dom plne off-grid teda energeticky sebestačný?
Áno. Máme vlastnú studňu, fotovoltiku aj koreňovú čističku odpadových vôd. Zhruba 40 percent vody vieme znovu použiť na WC alebo na pranie.
Ako je to s tepelnoizolačnými vlastnosťami domu?
Na domoch dávame asi o 40 percent menej izolácie než je bežné. Šetríme tak nielen materiál, ale aj energiu na vykurovanie.
O fúkanej celulóze ako izolácii ste neuvažovali?
Na prvý dom som používal ako izoláciu aj technické konope. V tomto dome budem mať konopnú podlahu a mám tu drevovlákno ako izoláciu. Celulóza ako izolácia je však fajn.
Známy nórsky architekt Bjørn Kieruf stavia na Slovensku aj slamené domy. O tomto materiáli ste nerozmýšľali?
Áno, len ho neviem zmysluplne použiť. Potrebujem len malý objem, čo sa neoplatí. Musel by som ho dávať do priečok predtým, než ich zabetónujem a to úplne spolu nehrá.
Ale proti slameným domom s hlinenými nemáte inak výhrady?
Ja som rád, že sú tu aj takéto koncepty, slama a hlina sú výborné na omietky či podlahu. Ale domy by sa nemali stavať len z jedného materiálu, ak chceme udržať prírodu zdravú, tak by sme mali brať veľmi malé množstvo z každého materiálu. Každý druhý klient by chcel hlinené omietky, ale nie každý si ich vie zaplatiť. Sú drahšie ako bežné omietky.
Aká je životnosť krtkodomu?
Domy navrhujem na 50 rokov, čo je normová požiadavka. Nerád by som išiel ani nad ani pod túto hranicu, lebo dom by som predimenzoval alebo poddimenzoval. Tým, že dom je čiastočne v zemi, je chránený voči poveternostným vplyvom, takže vydrží oveľa dlhšie.
Pri drevodomoch majú stavebníci problém s požiarnymi normami, ktoré sú prísne a zastaralé. Ako je to pri vašom dome?
K rodinným domom sa požiarnici nevyjadrujú, iba k väčším stavbám. Ale náš dom spĺňa všetky normy aj protipožiarne.
Čiže s týmto nemajú ani klienti problém?
Nie, ak niekto hovorí, že všetko zhorí, tak mu odpovedám, že náš dom nezhorí, lebo tam máme zeminu, takže jediné, čo sa môže pri ohni stať je, že sa vnútro vypáli na tehlu a obhoria drevené trámy.
V dome sú vidieť drevené trámy na strope. Sú staré?
Áno. Majú približne 80 až 120 rokov. Sú zo starej stodoly. Objednávali sme ich tri mesiace dopredu a potom sme ich tu len opieskovali a natreli olejom, aby sme ich mierne zakonzervovali, aby tam neboli červotoče.
Zelená strecha má nielen estetický význam
Zemina na streche domu je umelo navŕšená alebo tu bola?
Bol tu kopec, od cesty išiel svah, takže sme museli odstrániť 7-8 metrov zeminy. Potom sme postavili dom a ten sme zeminou zasypali.
Ako riešite statiku pri zelených strechách so zeminou?
Bežne je tam pol metra zeminy, čo stačí na zeleninu či kríky. Stromy na strechu veľmi nedávame, potrebovali by dva metre zeminy, čo už je prílišná záťaž. Ale kríky či menšie rastliny fungujú výborne.
A čo pestovanie rastlín na streche. Dá sa to?
Klienti tam majú cesnak, cibuľu, jahody, dokonca aj melóny či kukuricu. Trávnik kosia menej ako ten pred domom. Je to živý priestor.
Predpokladám, že okná sú nejaké špeciálne s trojsklom?
Trojsklo je dnes už bežná vec, ale tieto okná sú špičkou vo svete. Druhé najlepšie majú o 30 percent horšie tepelnoizolačné vlastnosti. Okná nám šetria 30 percent tepelnej izolácie a dvadsať percent vykurovania.
Pozerám, že sú drevené…
Áno sú z dreva a hliníka. Ak by boli z čistého hliníka, tak ten nemá také tepelno- izolačné vlastnosti ako drevo. Rýchlo sa ohreje, ale aj rýchlo vypustí teplo.
Na oknách sa veľa ľudí snaží šetriť. Robia dobre?
Nevidím dôvod, aby to robili, pretože okno je najslabší článok stavby. Preto by malo byť kvalitné. Navyše ho máte na desiatky rokov a ušetríte na vykurovaní. Je to vlastne investícia do budúcna.
Na tieto okná netreba lepiť ani nejakú špeciálnu fóliu?
Nie. Jediné, čo robíme, je, že sa snažíme priestor pred oknami pretieniť, aby sme nevypálili trávnik od odrazu slnka.
Aké tienenie je vhodné, markíza?
V tomto dome ideme do plachty, ale pokiaľ nám klient dovolí, tak preferujeme pevné prestrešenie. Je to síce drahšie, ale je to na stálo a nemusíte sa o to starať. Plachta by sa mala na zimu skrútiť, lebo nevydrží napríklad nápor snehu. Dážď vydrží.
V dome vidíme aj svetlík na streche. Je to bežné?
Nemusí tu byť, ale je to bonus navyše.
Expanzia aj cez franšízu
Na webe píšete, že za 11 rokov ste postavili 22 krtkodomov. Nie je to málo?
Na Vianoce budem mať postavený 26. dom. Problémom sú povolenia na takú stavbu. Niekedy trvajú aj dva až tri roky. To veľa klientov neustojí.
Prečo je to také zložité získať stavebné povolenie na takýto dom?
Pretože riešime s úradmi pozemky, prípojky, susedov. Rôzne úrady majú protichodné požiadavky. Získať povolenie je preto nesmierne náročné. Aktuálne kupujú klienti pozemky, kde je už stavebné povolenie na inú stavbu, a robíme len zmenu stavby pred dokončením.
Aká je cena takéhoto domu?
Tento bude stáť asi 417-tisíc eur na komplet. Je to porovnateľné s priemernými cenami novostavieb podľa Štatistického úradu. Najdrahší je spravidla pozemok a prípojky s cestou.
Robíte aj väčšie projekty, napríklad školy či kancelárie?
Áno. Máme školu v Plaveckom Štvrtku, kde využívame zelenú strechu aj recyklovaný betón. Pripravujeme aj bytový dom s ekologickými prvkami a chystáme sa na kancelárie.
Plánujete expandovať aj do zahraničia?
Náš trh je malý a konzervatívny. Riešenia, ktoré tu považujeme za alternatívne, sú v Rakúsku či inde úplne bežné. Preto by sme radi expandovali.
Už máte niečo rozrobené v zahraničí?
Máme jednu ukončenú štúdiu v Rakúsku a riešime, čo ďalej. Máme aj jedného záujemcu o franšízu v Taliansku.
Máte nejakú konkurenciu v zahraničí?
Máme. Jedna firma funguje v Grécku a jedna v Poľsku. Inak neviem o tom, že by niekto staval takéto domy a venoval sa im dlhodobo a konzistentne.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: