Vysoké ceny energií výrazne skrátili návratnosť investície do pasívnych a nízkoenergetických domov

Už niekoľko rokov platí na Slovensku zákon, že novostavby sa musia stavať v energetickej triede A, kde spadajú nízkoenergetické či pasívne domy. Ich podiel je však stále len niečo nad 20 percent z celkového počtu novostavieb.

Podľa údajov portálu Budovy pre budúcnosť ich pred korona krízou bolo len niečo viac ako 2 600. Oproti krajinám ako Nemecko a Rakúsko, kde sa tieto úsporne domy stavajú už desiatky rokov, je to málo. Trend je však stúpajúci. Na porovnanie – v roku 2010 boli takto postavených na Slovensku len tri stovky domov.

Dopyt stúpa

Hoci počas energetickej krízy stavebný trh ochladol, architekti, ktorí sa venujú nízkoenergetickým domom, cítia zvýšený záujem.

„Energetická kríza núti ľudí premýšľať nielen o obstarávacej cene stavby, ale aj o jej kvalite a prevádzkových nákladoch. Spomalenie trhu spôsobilo, že je konečne čas sa baviť o kvalite stavby, nielen o jej cene,“ vysvetľuje architekt Jakub Mikula, z architektonického ateliéru Habitat, ktorý sa špecializuje na nízkoenergetické stavby.

Podobne reaguje aj Markéta Zimová, konateľka firmy Hlinený dom z Česka. „Zatiaľ necítime žiadnu krízu. O prírodné stavebné materiály je čím ďalej tým väčší záujem,“ tvrdí.

Hoci jej firma väčšinou robí rekonštrukcie starších domov, dokáže hlinu využiť aj pri novostavbách. „Zatiaľ je málo investorov, ktorí chcú realizovať celé domy z hliny,“ vraví.

Pasívne domy

Pasívne domy sú postavené na myšlienke, že budova dokáže získavať energiu na svoje fungovanie z okolia, najmä z obnoviteľných zdrojov energie. Stačí dodržať niekoľko dôležitých stavebných pravidiel.

Dom by mal byť v prvom rade kvalitne izolovaný a mal by mať orientáciu na juh. Ide o to, aby dokázal oknami získavať teplo zo slnka v zime, ktoré dokáže vyhriať interiér. Na druhej strane by mali byť okná hrubé a dobre izolované, aby zabraňovali úniku tepla.

Zároveň sa pasívny dom v lete chráni pred prehrievaním presahom konštrukcií ako sú zelená strecha, balkón či pergola.

Úsporný dom nemusí byť prepchatý drahou technikou. Dôležité je, aby bol vzduchotesný a mal vetranie s rekuperáciou. Odborníci upozorňujú na to, že rekuperácia nie je klimatizácia. Klimatizácia nevymieňa vzduch, ale len ho chladí alebo ohrieva.

Náklady sa vyrovnávajú

Pasívny dom je stále drahší ako bežný. Ceny takýchto domov boli v minulosti podľa odhadov odborníkov vyššie asi o 15 až 20 percent nad priemerom trhu. Tento pomer v súčasnosti už neplatí. Navýšenie ceny môže byť priemerne do 10 percent.

„To ušetríte na energiách do 10-tich rokov. Ak ušetríte 10 percent na stavbe, na energiách preplatíte za 25 rokov polovicu hodnoty domu,“ vysvetľuje pomery úspor a nákladov na nulový dom konateľ firmy Krtkodom Martin Pribila.

Obyvatelia takýchto domov tvrdia, že vyššie vstupné investície neľutujú, lebo zlepšenie kvality bývania stojí za to. „Energeticky úsporná stavba je v prvom rade o vysokej kvalite vnútorného prostredia, tepelnej stabilite, či vzduchu bez alergénov a prachu,“ hovorí J. Mikula.

Podobné skúsenosti má aj developer Corwin pri predaji bytov v projekte Guthaus. „Do popredia sa dostávajú najmä otázky týkajúce sa zdravého prostredia a komfortu, než spotreby energií,“ hovorí riaditeľ marketingu spoločnosti Corwin Michal Hájek. Majitelia bytov podľa neho oceňujú najmä stropné chladenie a kúrenie.

Návratnosť sa skracuje

Návratnosť vyšších vstupných investícii do pasívneho domu si jeho obhajcovia netrúfajú presne vyčísľovať.

Štandardne sa ceny za energie v dome s takmer nulovou spotrebou energie pohybujú od 30 až do 60 eur na mesiac. Nižšie náklady na prevádzku domu môžu časom vykompenzovať vyššiu počiatočnú investíciu.

Platí, že čím vyššia cena energií, tým rýchlejšie sa investícia do úsporných riešení vráti. „Napríklad ak stúpne cena elektriny na dvojnásobok, investícia do fotovoltických panelov alebo tepelného čerpadla sa vráti za polovičný čas,“ vysvetľuje J. Mikula.

V minulosti išlo pri návratnosti skôr o desiatky rokov, teraz sa už počíta s jednotkami rokov. Priemerne dokáže majiteľ pasívneho domu usporiť na energiách mesačne aj niekoľko desiatok eur.

Modulárne domy sú flexibilnejšie

Pred niekoľkými rokmi sa na slovenskom trhu objavili aj modulárne či kontajnerové domy. Tie fungujú ako skladačka lega. Dajú sa rozoberať a prenášať. Sú zvyčajne postavené z prefabrikovaných panelov umiestnených do oceľovej konštrukcie.

Majú viacero výhod oproti klasickému tehlovému domu. V prvom rade je to flexibilita. Ak sa rodina rozrastie, prikúpi si ďalší kontajner či modul a rozšíri dom.

Ďalšia výhoda takého domu je rýchlosť výstavby. Firmy, ktoré sa im venujú, tvrdia, že dokážu modulárny dom postaviť za niekoľko mesiacov. Navyše ho stavajú vo vlastných výrobných halách, pod strechou, takže výstavba sa môže realizovať aj v zime či v nepriaznivom počasí. Modulárny dom môže byť drahší ako bežný, ale aj lacnejší. Záleží na prevedení.

Súčasná energetická kríza pozitívne vplýva aj na dopyt po takzvaných krtkodomoch. Ide o domy, ktoré sú čiastočne zapustené do svahu.

„Nárast je enormný. Ľudia sa nevedia spoľahnúť na vládu ani ceny energií v budúcnosti,“ tvrdí konateľ firmy Krtkodom M. Pribila.

Tieto domy sú v podstate energeticky sebestačné. Mimo zabudovanej energie potrebujete len 1,5 kubíka dreva za rok. „Náklady na prevádzku máme nižšie ako cenu za internet,“ tvrdí M. Pribila.

Domy z recyklátov

Nízkoenergetické domy počítajú aj s použitím recyklovaných materiálov na stavbu. Pri krtkodome väčšina materiálov môže byť z recyklátu vrátane tepelnej izolácie či nosnej konštrukcie.

„Používame penové sklo, hlinu z výkopov, recyklovaný betón, recyklované trámy zo stodoly a konope,“ vymenúva M. Pribila. Recyklovaných materiálov je veľa, ale problém je, že ľudia žiadajú materiály, ktoré poznajú. Navyše sú stále mierne drahšie ako bežné stavebné materiály.

„Na modelovom rodinnom dome sme spočítali, že cena stavby sa navýši o 0,5 až 0,75 percenta z ceny stavby pri použití recyklovaného betónu v závislosti od dopravnej vzdialenosti,“ vysvetľuje M. Pribila.

Pri pasívnych domoch sa bežne používa tepelná izolácia základovej dosky zo sklopenového granulátu, čo je recyklát skla. Na trhu sú tepelné či akustické izolácie z recyklátu tkaniny či gumy. „Uvidíme, kam sa bude legislatíva v tomto smere uberať, ale predpokladám, že v budúcnosti bude podiel recyklovaných materiálov na stavebnom trhu narastať,“ odhaduje J. Mikula.

Pri stavbe hlinených domov či inštalovaní omietok sa recyklujú staré hlinené tehly aj malta.

Napokon recykláty sa dajú používať aj pri výstavbe kancelárskych budov. Napríklad boli využité v bratislavskom Einparku. Uplatnenie nachádzajú v substrátoch zelených striech, kde sa využívajú napríklad drvené tehly či škridle, vrátane tých na podzemných garážach, pri tvorbe mlatových povrchov.

Využívanie udržateľných stavebných materiálov je pri komerčných projektoch na Slovensku do značnej miery legislatívne obmedzené. „Určite by sme v tomto smere ocenili väčšiu voľnosť či už ide o využitie recyklátov alebo aj dreva ako hlavného stavebného materiálu,“ dodáva M. Hájek.

Prežije hlavná stanica v Bratislave svoju rekonštrukciu? V hre je búranie i presmerovanie vlakov na iné stanice