Hlavné mesto Slovenska má pri železničnej doprave smolu. Napriek tomu, že v meste je veľa koľají a vlaková doprava by mohla byť nosnou kostrou verejnej dopravy, nie je tomu tak. Mesto je stále plné áut. Električkové trate sa rozširujú len pomaly, metro je utópiou a ostávajú už len vlaky.
Aj tu je Bratislava pozadu. Okrem neexistencie viacerých terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP), kde by mali cezpoľní dochádzajúci prestupovať na MHD, má hlavné mesto dlhé roky problém s hlavnou železničnou stanicou.
Tá stále vyzerá ako súbor nesúrodých prílepkov, chaoticky rozmiestnených stánkov, vchodov a východov. Navyše interiér stanice je tiež akoby vystrihnutý spred 30 rokov. Nepomohli jej ani čiastočné opravy pred majstrovstvami sveta v hokeji v roku 2019. Pribudli navigačné čiary na podlahe, ktoré nenávratne miznú pod podrážkami cestujúcich. Najesť sa v slušných priestoroch priamo na stanici sa nedá a aj hľadanie WC môže byť pre cudzincov či bludiska neznalých cestujúcich zložitá úloha.
Prečo sa 17 rokov nič nedeje
Najnovšie sa podľa magazínu Index do budúcnosti hlavnej stanice púšťa mesto, ŽSR aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP).
„Hľadáme riešenia, aby mohla byť vyhlásená architektonická súťaž na Hlavnú stanicu aj okolie,“ povedal nedávno pre agentúru SITA primátor Bratislavy Matúš Vallo. Súťaž má navrhnúť budúcu podobu stanice vrátane priľahlého areálu, ktoré vlastnia Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ako aj predstaničného námestia, ktoré je prevažne vo vlastníctve hlavného mesta. Komplexná rekonštrukcia hlavnej stanice bude dlhý proces, ktorý môže trvať niekoľko rokov.
Dlhé roky rekonštrukciu stanice aj predstaničného námestia brzdili spory ŽSR a mesta s firmou Transprojekt, ktorá mala stanicu obnoviť, ale neurobila tak. Kauza a súdny spor sa ťahá už od roku 2005, kedy ŽSR uzatvorili zmluvu so spoločnosťou, ktorá mala stanicu zrekonštruovať a vybudovať aj celý predstaničný priestor takmer až po Pražskú ulicu. Pre spor nebola odvtedy na Hlavnej stanici realizovaná žiadna väčšia investícia.
Až v roku 2018 železničiari našli právnu možnosť, ako odstúpiť od zmluvy. „Momentálne sme stále v súdnom konaní s touto spoločnosťou. Čakáme na výsledok, ale veríme, že budeme úspešní,” tvrdí hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.
Drobné záplaty na veľké diery
Aj preto železničiari chcú robiť aspoň drobné opravy, ktoré by zaplátali niektoré „diery“ vo funkčnosti zastaralej vlakovej stanice. ŽSR pripravujú malú rekonštrukciu budovy stanice, ktorá bude zahŕňať iba vnútorné priestory.
„Pôjde o rekonštrukciu elektrických rozvodov, kanalizácie, toaliet, menšie stavebné úpravy vybraných nebytových priestorov. Ide najmä o zrekonštruovanie pôvodných 70-ročných „čriev“ na stanici,“ vysvetľuje R. Feik Achbergerová. Po rekonštrukcii ŽSR očakávajú najmä skvalitnenie gastro služieb. Keďže tam bude lepšia kabeláž, utiahne napríklad aj pec na pizzu či gril. Teraz sú na stanici len predajcovia kebabov, hotdogov, bagiet či orieškov.
Ani táto mála oprava sa nezačne skôr ako v roku 2024. Predchádzať jej má verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu, zhotoviteľa a získanie potrebných povolení.
Koncom septembra minulého roku začali práce aspoň na vylepšení okolia hlavnej stanice. Poškodený povrch sa odstránil a nanovo sa vydláždil, pribudnú lavičky aj odpadkové koše. Rozšíri sa aj výstupný ostrovček MHD.
Zbúrať či prerobiť?
Okrem plánov na rekonštrukciu stanice sa objavujú aj radikálnejšie názory. Napríklad na to, že stanicu v dnešnej podobe je lepšie zbúrať a postaviť na jej mieste či na inom mieste novú modernú budovu.
„Súčasná budova bola niekoľkokrát prestavaná. Prístavba ju zohyzdila, čím stratila svoju pôvodnú historickú a architektonickú hodnotu a mala by tak ustúpiť budúcnosti,“ píše pre SME Pavel Kravec, bývalý šéf ZSSK Slovensko. Zbúrať by sa podľa neho mala aj historická budova hlavnej stanice, pretože to nie je Bratislavský hrad.
„Kapacita haly v starej časti budovy aj haly prístavby je dostatočná len v čase mimo špičiek, navyše služby pre cestujúcich sú rozmiestnené nelogicky a neprehľadne,“ vysvetľuje P. Kravec svoje výhrady voči súčasnej stanici pre Finsider.
Budova hlavnej stanice sa podľa neho jednoducho nedá nafúknúť a prestavať do podoby, ktorá by zodpovedala dnešným požiadavkám. „Ak by sa to chcelo urobiť, tak je to taký zásah, že to už je ekonomickejšie zbúranie a znovupostavenie,“ dodáva.
Hlavná železničná stanica zatiaľ nie je evidovaná ako národná kultúrna pamiatka, ale je súčasťou pamiatkovo chráneného územia Pamiatková zóna Bratislava – centrálna mestská oblasť. Preto jej zbúranie môže naraziť na odpor pamiatkarov. „V zásadách ochrany pamiatkového územia je budova stanice kategorizovaná ako objekt s pamiatkovými hodnotami,“ vysvetľuje riaditeľ krajského pamiatkového úradu v Bratislave Ján Mackovič. Budovu stanice zároveň eviduje magistrát v celomestskom zozname pamätihodností. Pamiatkari si vedia predstaviť odstránenie novodobej prístavby hlavnej stanice z roku 1989.
Stanica v oblúku je problém
Hlavná stanica má ešte jeden problém, ktorý bežný cestujúci nevnímajú, ale pri modernizácii sa s ním bude treba vysporiadať. Je postavená v oblúku. „Vyrovnanie oblúka, v ktorom je postavené koľajisko, umožní vyrovnať a rozšíriť nástupištia na európsky štandard, čo umožní bezpečný nástup a výstup cestujúcich,“ vysvetľuje P. Kravec.
Podľa neho by sa budova hlavnej stanice dala presťahovať pod súčasné koľajisko. Tam by bola dobre napojená na MHD (otočka električiek) a na Šancovú ulicu. Prípadne by si vedel predstaviť stanicu posunúť ďalej od koľajiska na Predstaničné námestie.
Takéto riešenie navrhuje aj Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý chce rozšíriť koľajisko o priestor súčasnej staničnej budovy, no nehovorí priamo, že by sa budova mala zbúrať.
„Sme zástancovia vízie modernej hlavne stanice ako multimodálneho prestupného bodu, z čoho vyplýva komplexná modernizácia stanice a rozšírenie kapacít,“ hovorí Annamária Krchňavá, hovorkyňa MIB. O tom, aký model rekonštrukcie bude zvolený, sa rozhodne po získaní odborných finančných, dopravných a mnohých ďalších posúdení. Presun stanice viac na východ navrhuje aj ÚHP.
Napokon P. Kravec navrhuje ešte jedno radikálnejšie riešenie, ako vyrovnať oblúk koľajiska – asanáciu rodinných domov Jaskovho radu. „Je to reálne, len nikomu sa do tohto nechcelo v minulosti ísť, lebo ide o zástavbu rodinných domov,“ vysvetľuje P. Kravec. Poukazuje pritom na príklady vyvlastnenia domov pri stavbe diaľnic.
K rekonštrukcii hlavnej stanice sa prikláňajú aj analytici z ÚHP. V roku 2019 vydali stanovisko k štúdii Dopravný uzol Bratislava, podľa ktorého je najefektívnejším riešením zvýšiť kapacitu hlavnej stanice, zlepšiť jej dostupnosť verejnou dopravou a nepresmerovávať vlaky na ostatné stanice, napríklad na Filiálku či Nové Mesto.
Oživenie Filiálky v nedohľadne
Popri obnove hlavnej stanice je stále v hre oživenie stanice Filiálka pri Trnavskom mýte. Ale aj tento projekt je na dlhé lakte.
ŽSR tvrdia, že o strategických krokoch nemôžu rozhodovať samostatne bez rozhodnutia štátu. A ten sa neponáhľa. Ministerstvo dopravy ešte len v roku 2021 zriadilo Riadiaci výbor, ktorý má pripraviť podklady pre spustenie procesu verejného obstarávania štúdie Bratislava Hlavná stanica a doplnku k štúdii Uzol Bratislava 2019 – úsek Bratislava predmestie – Bratislava filiálka.
Po dokončení štúdie sa začnú posudzovať urbanistické riešenia jednotlivých variantov umiestnenia Filiálky a následne dôjde k výberu najvhodnejšieho z nich. ÚHP predpokladá, že realizácia je do roku 2035 nepravdepodobná. Ak vôbec nejaká bude.
P. Kravec si myslí, že presmerovanie vlakov na Filiálku je nezmysel, lebo by to bolo len roztrieštenie železničných prúdov v meste. Pritom vo svete je trend všetku vlakovú dopravu sústreďovať na jednu hlavnú stanicu, tak ako to urobili vo Viedni.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: