Slovensko sa v najnovšom Indexe prosperity, ktorý pripravila Slovenská sporiteľňa, posunulo o jedno miesto vyššie a medzi 27 krajinami Európskej únie mu patrí 23. priečka. Napriek miernemu zlepšeniu zostáva v spodnej časti rebríčka a v ekonomickom výkone patrí medzi slabšie krajiny únie. Podľa Slovenskej sporiteľne Slovensku pomohol najmä nižší pomer výdavkov na bývanie voči disponibilným príjmom.
Horšia situácia je pri výkonnosti ekonomiky. Slovensko má v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy. Analytici očakávajú rast hrubého domáceho produktu na úrovni jedného percenta, čo je menej ako v prípade Poľska, Česka či Maďarska. Ekonomiku majú brzdiť najmä vysoké dane, opatrná spotreba domácností a neisté zahraničné prostredie.
Index prosperity upozorňuje, že prosperita krajiny nezávisí iba od ekonomických ukazovateľov. Dôležitá je aj dôvera ľudí v inštitúcie, predvídateľné pravidlá a schopnosť štátu robiť dlhodobé rozhodnutia.
„Dôvera ľudí v budúcnosť krajiny patrí medzi najcennejšie aktíva každej ekonomiky. Vytvára prostredie, v ktorom sa oplatí investovať, podnikať, zakladať rodiny a plánovať budúcnosť. Ako banka vnímame dôveru občanov aj investorov ako jeden z kľúčových predpokladov dlhodobej prosperity Slovenska. Ak sa nám ju podarí spoločne posilňovať naprieč verejným aj súkromným sektorom, máme šancu opäť sa vydať na cestu konvergencie a postupného približovania životnej úrovne Slovenska k najvyspelejším krajinám Európy,“ hodnotí Michaela Bauer, generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne.
Slovensko podľa analýzy stojí na rázcestí. Výhodou je členstvo v eurozóne, integrácia v Európe, členstvo v NATO a rozvinutý priemysel. Krajina však čelí aj viacerým tlakom, ktoré budú v ďalších rokoch silnieť. Ide najmä o starnutie populácie, odchod mladých ľudí do zahraničia, nízky prílev zahraničných pracovníkov, potrebu väčšej pripravenosti na bezpečnostné hrozby a technologické zmeny spojené s umelou inteligenciou.
„Momentálne nepatríme medzi premiantov Európy a mali by sme pridať. Investovať viac do školstva, výskumu a vývoja, využiť prínosy AI a digitalizácie. Integrovať sa viac s Európou a ťažiť z výhod členstva v Európskej únii, vrátane lepšieho využívania eurofondov a zlepšenia podnikateľského prostredia. Mali by sme nabrať odvahu na zvrátenie krokov, ktoré ekonomike nesvedčia, ako sú napríklad privysoké dane a znížiť ich. Treba sa nám lepšie pripraviť aj na možnosť hybridnej vojenskej hrozby,“ upozorňuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Veľkou výzvou bude demografia. Okolo roku 2060 má mať Slovensko približne 1,5 milióna obyvateľov nad 65 rokov, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku má klesnúť na približne 2,5 milióna. To môže zvýšiť tlak na trh práce, zdravotníctvo, sociálny systém aj verejné financie.
Slovenská sporiteľňa upozorňuje, že krajina by mala viac investovať do školstva, výskumu, inovácií a digitalizácie. Dôležité bude aj lepšie podnikateľské prostredie, kvalitnejšie inštitúcie, nižšia korupcia a vyššia schopnosť využívať nové technológie.
„Pre progres je potrebná zmena myslenia, nastavenia mysle. Česko má silný priemysel, schopnosť vyrobiť komplexné a technologicky náročné produkty, má históriu silného inžinierstva. Podobné silné stránky hoci o niečo slabšie v porovnaní s Českom, má aj Slovensko. Čo nám však chýba je dôvera voči sebe samým – je to sociálna infraštruktúra, ktorú máme výrazne slabšiu ako napríklad Dánsko. Dôvera voči štátu, inštitúciám a vymožiteľnosti práva sú integrálnou súčasťou najprosperujúcejších štátov. Znalosti máme, ale musíme mať aj chuť veci zmeniť a konať,“ vyzýva David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne.
Podľa analytikov sa Slovensko môže posunúť vyššie len vtedy, ak obnoví svoj rastový príbeh. Znamená to viac investícií, vyššiu produktivitu, lepšie školstvo, silnejšie prepojenie výskumu a praxe, kvalitnejšie inštitúcie a schopnosť využiť technologické aj geopolitické zmeny vo svoj prospech.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
