Európska centrálna banka zvýšila tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Reaguje tým na nové inflačné tlaky, ktoré podľa nej vyvoláva vojna na Blízkom východe. Depozitná sadzba sa od 17. júna 2026 zvýši na 2,25 percenta, sadzba hlavných refinančných operácií na 2,40 percenta a sadzba jednodňových refinančných operácií na 2,65 percenta.
Centrálna banka tvrdí, že jej cieľom zostáva dostať infláciu v strednodobom horizonte na dve percentá. Nové prognózy Eurosystému počítajú s tým, že celková inflácia dosiahne v tomto roku v priemere tri percentá, v roku 2027 klesne na 2,3 percenta a v roku 2028 na dve percentá. Inflácia bez energií a potravín má byť v rokoch 2026 a 2027 na úrovni 2,5 percenta a v roku 2028 na úrovni 2,2 percenta.
ECB zároveň zhoršila výhľad rastu ekonomiky eurozóny. V tomto roku očakáva rast o 0,8 percenta, v roku 2027 o 1,2 percenta a v roku 2028 o 1,5 percenta. Dôvodom je silnejší dosah vojny na komoditné trhy, reálne príjmy aj dôveru domácností a firiem.
Banka nechce sľubovať ďalší vývoj sadzieb
Rada guvernérov ECB zdôraznila, že ďalšie rozhodnutia budú závisieť od prichádzajúcich údajov. Centrálna banka sa podľa vlastného vyjadrenia nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb. Bude sledovať najmä výhľad inflácie, riziká s ním spojené, vývoj základnej inflácie a silu prenosu menovej politiky do ekonomiky.
Vyššie sadzby zároveň znamenajú, že menová politika zostane pre domácnosti aj firmy prísnejšia. Drahšie financovanie môže obmedziť spotrebu, investície aj dopyt po úveroch. Na druhej strane má pomôcť stlmiť inflačné tlaky, ktoré sa podľa ECB môžu prenášať z energií aj do cien potravín, tovarov a služieb.
Hypotéky nemusia zdražieť skokovo
Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika bolo zvýšenie sadzieb reakciou na inflačné riziká, hoci európska ekonomika rastie len slabo. „Zvýšená inflácia v dôsledku konfliktu v Perzskom zálive európsku ekonomiku výrazne poškodzuje a aj keď ekonomický rast v EÚ je slabý, ECB musela siahnuť po zvýšení sadzieb.“
M. Búlik upozorňuje, že slovenské banky začali reagovať už po vypuknutí konfliktu. Najprv ukončili marketingové akcie pri hypotékach s najnižšími úrokmi a následne zvýšili sadzby v sadzobníkoch. Dôvodom bol rast trojročných eurových swapov, ktoré podľa neho počas prvého týždňa konfliktu zdraželi približne o 0,6 percentného bodu.
„V súčasných úrokoch hypoték je preto už zdraženie sadzieb z veľkej časti započítané. Aktuálne zvýšenie sadzieb ECB sa preto na úročení hypoték neprejaví zo dňa na deň, avšak postupne určite bude tlačiť sadzby nahor. Inak povedané, nie je dôvod očakávať skokové zdraženie hypoték, ale pozvoľné pokračovanie zdražovania hypoték,“ vraví M. Búlik.
Priemerná sadzba nových hypoték je podľa neho v súčasnosti 3,53 percenta a v najbližšom období sa môže posunúť k úrovni 3,6 percenta. Väčšina hypoték by sa podľa neho mohla poskytovať v rozpätí 3,5 až 3,9 percenta. Ak inflácia zostane zvýšená a ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky, sadzby hypoték sa môžu počas roka dostať aj nad 4 percentá.
Ľuďom, ktorí plánujú novú hypotéku alebo im v najbližších mesiacoch končí fixácia, M. Búlik neodporúča vyčkávať. Pri hypotéke vo výške 200-tisíc eur by zvýšenie sadzby o 0,5 percentného bodu znamenalo mesačnú splátku vyššiu o viac ako 50 eur. Odklad kúpy bývania môže navyše predražiť aj samotnú nehnuteľnosť.
M. Búlik odhaduje, že aprílový rast záujmu o hypotéky bol skôr výnimkou než začiatkom nového trendu. Časť ľudí si podľa neho úvery vybavila skôr, aby ešte získala nižšie sadzby. V ďalších mesiacoch preto očakáva slabší dopyt po nových hypotékach. Trh podľa neho nečaká prudký pád, ale skôr ochladenie a návrat k prirodzenejším objemom.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
