Umelá inteligencia môže výrazne zvýšiť produktivitu, aj keby jej schopnosti prestali rásť a nedokázala by človeka prekonať vo všetkých oblastiach. Americký ekonóm Noah Smith tvrdí, že najväčšou výhodou tejto technológie nemusí byť jej inteligencia, ale schopnosť pracovať nepretržite, spracúvať obrovské množstvo údajov a jednoducho sa kopírovať.
Smith upozorňuje, že napriek rýchlemu zlepšovaniu modelov sa svet zatiaľ nezmenil tak výrazne, ako mnohí očakávali. Väčšina ľudí naďalej chodí do práce, zamestnanosť sa dramaticky neprepadla a rast produktivity nepripomína ekonomickú explóziu. Jedným z možných vysvetlení je, že aj umelá inteligencia má svoje hranice.
Mnohé udalosti sa nedajú presne predvídať len vďaka lepšiemu premýšľaniu. Problémom môže byť nedostatok údajov, nepresné meranie alebo nepredvídateľné správanie zložitých systémov. Ani dokonale inteligentný model preto nemusí spoľahlivo odhadnúť výsledok volieb, ďalší vývoj ekonomiky či správanie finančných trhov.
Smith napriek tomu vidí tri oblasti, v ktorých môže umelá inteligencia priniesť zásadnú zmenu.
Každý človek môže získať armádu digitálnych pomocníkov
Prvou výhodou je možnosť vytvoriť takmer ľubovoľný počet digitálnych pracovníkov. Počet ľudí obmedzuje demografický vývoj, no množstvo systémov umelej inteligencie možno zvýšiť výstavbou ďalších dátových centier.
Podobný princíp sa môže postupne rozšíriť aj do fyzického sveta prostredníctvom robotov. Jeden človek by tak mohol využívať veľké množstvo inteligentných strojov, ktoré by súčasne vykonávali administratívne, výrobné aj manuálne úlohy. Smith tento vývoj prirovnáva k ďalšej priemyselnej revolúcii.
Druhou možnosťou je rýchlejšie šírenie výrobných znalostí. Najúspešnejšie podniky často nemajú iba lepšie stroje či návody. Ich výhodu tvoria aj tisíce drobných postupov, ktoré sa pracovníci naučili počas rokov a niekedy ich ani nedokážu presne vysvetliť.
Umelá inteligencia by mohla sledovať výrobné procesy pomocou senzorov, vyhodnocovať výsledky a navrhovať malé zlepšenia. Zaostávajúce podniky by tak mohli rýchlejšie dobiehať technologických lídrov. Zároveň by sa mohol skrátiť čas potrebný na zavedenie nových výrobkov a zlacniť výroba.
Výskum materiálov či fyzikálnych procesov
Treťou oblasťou je objavovanie vzťahov, ktoré sú pre ľudí príliš zložité. Model môže nájsť fungujúci spôsob riadenia určitého procesu, aj keď vedci nedokážu jednoducho vysvetliť pravidlá, podľa ktorých tento proces funguje. Smith takéto vzťahy označuje ako „oblačné zákony“.
Umelá inteligencia by podľa neho mohla týmto spôsobom pomôcť pri výskume materiálov, prúdenia vzduchu, fyzikálnych procesov aj spoločenských javov. Jej hlavnou výhodou by nebolo, že rozmýšľa rovnako ako človek, iba lepšie. Dôležitejšia môže byť schopnosť spojiť ľudský spôsob uvažovania s rýchlosťou, pamäťou a výpočtovou kapacitou počítačov.
Noah Smith je americký ekonóm a komentátor. Vyštudoval fyziku a získal doktorát z ekonómie na Michiganskej univerzite. V minulosti pôsobil ako odborný asistent financií na Stony Brook University a ako ekonomický komentátor Bloomberg Opinion. V roku 2021 z Bloombergu odišiel a odvtedy sa naplno venuje svojmu blogu Noahpinion.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
