Na konci júla prišla na Slovensko druhá vlna horúčav tohto leta, keď teplota podľa meteorológov vystúpi až k 40 stupňom Celzia. Každý majiteľ bytu sa na teplo pripravuje inak. Niekto kupuje mobilné ventilátory, iný investuje do klimatizácie. Akú prevenciu proti teplu robia samotné mestá, aby ich obyvatelia zvládli opakujúce sa vlny horúčav aj vo verejnom priestore?
A čo sa dá urobiť s panelákom či tehlovým bytom, aby ich obyvatelia príliš netrpeli teplom? Prehrievaniu sa dá zabrániť už pri výstavbe, len treba vedieť ako. S teplom sa dá bojovať aj vtedy, ak sa na to pri výstavbe nemyslelo.
Mestá investujú do zelene
Krajské mesto Nitra obnovilo a zmodernizovalo za posledné štyri roky všetky mestské parky. Okrem toho vysádza nové stromy a trvalkové záhony. „Podporujeme aj vznik zelených striech na mestských budovách napríklad priamo na mestskom úrade,“ vraví Tomáš Holúbek, hovorca Nitry.
Ak mesto stavia alebo schvaľuje nové bytové projekty, kladie dôraz na zelenú a modrú infraštruktúru. Pod ňu patria umelé vodné plochy, fontány či dažďové záhrady. V meste pod Zoborom sú nainštalované aj vodné hmlové brány či fontány s pitnou vodou.Tie pomáhajú zadržiavať vodu v meste a popri tom chladia vzduch.
Manažmentom dažďovej vody sa zaoberá aj Trnava. „Stavebníkom sme už pred rokmi cez územný plán stanovili povinnosť budovať zelené strechy, pri revitalizáciách vnútroblokov používame tieniace a vodné prvky,“ vysvetľuje Veronika Majtánová, hovorkyňa Trnavy.
Vodu do mesta pridáva aj Trenčín. Priamo v centre mesta na Považí sú štyri fontány, z toho dve na priame osvieženie vodou. „V centre mesta je aj niekoľko osviežovačov s vodnou hmlou,“ uviedla hovorkyňa Trenčína Eva Ságová. Mesto podľa nej inštaluje aj tienenie do ulíc.
Ochladzovacie miesta
Hlavné mesto Slovenska Bratislava sa rozhodlo popasovať s horúčavami inak. V spolupráci s mestskými časťami a súkromnými partnermi spúšťa pilotnú sieť viac ako 30 bezplatných ochladzovacích miest.
To sú miestnosti, kde sa obyvatelia mesta môžu ochladiť v klimatizovaných priestoroch, kde nájdu aj pitnú vodu či toaletu. Ochladzovacie miesta sú otvorené pre každého a bezplatne. Na špeciálnom webe mesta nájdete interaktívnu mapu všetkých ochladzovacích miest s otváracími hodinami.
Okrem toho Bratislava zabezpečuje v horúčavách desiatky pitných fontánok, hmlové rozprašovače a mestské fontány, pri dlhšie trvajúcich horúčavách rozmiestňuje cisterny s pitnou vodou.
Zelené pľúca mesta
Hovorca Nitry spomína aj konkrétny projekt, ktorý sa v praxi pri horúčavách osvedčil. Ide o revitalizáciu mestského parku na Sihoti, v ktorom pribudla nová výsadba, bola obnovená Žabia fontána a vznikli nové oddychové plochy.
„Park dnes plní nielen rekreačnú, ale aj významnú klimatickú funkciu, je považovaný za pľúca Nitry,“ tvrdí T. Holúbek.
Veľký park na severe mesta pripravuje aj Trnava. Projekt sa nazýva Kravský pasienok. Vznikne na ploche 37 hektárov, preto sa plánuje realizovať na niekoľko etáp. Postupne by v parku mali pribudnúť prírodná vodná plocha, mestský park či verejný ovocný sad.
Mestá klimatizácie neregulujú
Pohľad na niektoré paneláky je v posledných rokoch veľmi pestrý. Okrem satelitných tanierov na fasádach pribúdajú aj klimatizačné jednotky. Tie spôsobujú vizuálny smog, ale aj otepľovanie okolia bytového domu. Fungujú totiž tak, že vnútro bytu chladia, ale teplý vzduch vyfukujú von.
Oslovené mestá svorne tvrdia, že nemajú právomoci obmedzovať inštaláciu klimatizačných jednotiek na súkromných budovách. Ich umiestňovanie sa riadi stavebnými a technickými predpismi, a nie rozhodnutím magistrátu či mestského úradu.
„Klimatizáciu nemožno zamietnuť len z dôvodu, že odvádza teplo do vonkajšieho prostredia. Každý zámer sa posudzuje individuálne z hľadiska splnenia zákonných podmienok,“ vysvetľuje hovorkyňa Trnavy V. Majtánová.
Klimatizácia však nie je jediné riešenie na ochladenie bytu. Alternatív je viacero.
Dôležité je vedieť správne vetrať. Cez horúci deň je dobré nechať okná zatvorené a zatienené. Len čo večer teplota vonku klesne pod teplotu vnútri, treba otvoriť okná dokorán a vytvoriť prievan.
„Pri nových budovách je rozumné využiť stropné alebo podlahové chladenie, ktoré je často napojené na tepelné čerpadlo,“ radí Richard Paksi, analytik združenia Budovy pre budúcnosť.
Ďalej pomáha tieniť okná napríklad vonkajšími žalúziami a obmedziť teplo zo spotrebičov a osvetlenia. Tieniť sa dá aj pomocou vegetácie.
„Klimatizácia alebo tepelné čerpadlo majú byť až doplnkom po znížení tepelných ziskov. Potom môžu byť menšie, úspornejšie a menej zaťažovať prevádzkové náklady,“ vysvetľuje Roman Talaš, partner a zakladateľ ateliéru Siebert + Talaš.
Prehrievaniu budov sa dá zabrániť
Pri dlhotrvajúcich horúčavách sa zohrejú aj steny budov a tie potom vyžarujú ďalšie teplo. Tomu sa dá zamedziť viacerými spôsobmi.
Najlepšie je myslieť na prehrievanie už vo fáze projektu. Ak architekt či projektant podcení návrh, akákoľvek neskoršia snaha o ochladenie si bude vyžadovať použitie systémov chladenia, ako je klimatizácia.
Preventívne riešenia sú pritom jednoduché. „Najväčšie presklené plochy by nemali smerovať na juh alebo západ bez dostatočného tienenia,“ vysvetľuje R. Paksi.
Ak už budova stojí a je orientovaná zle, pomôže kvalitné tienenie. Platí, že slnečné lúče treba zastaviť ešte predtým, ako dopadnú na sklo či na fasádu. Využívajú sa presahy striech, markízy, zelené pergoly či vonkajšie žalúzie a rolety.
Tepelná izolácia budovy je v lete tiež dôležitá. Vďaka dobre zateplenej fasáde či streche teplo z exteriéru nepreniká cez konštrukciu do bytu či domu.
Napokon sa oplatí podľa odborníkov investovať do zelenej strechy a fasády. Tie pohlcujú slnečné žiarenie a vďaka odparovaniu vody prirodzene ochladzujú bezprostredné okolie budovy.
„V praxi to znamená primeranú veľkosť a orientáciu okien, účinné vonkajšie žalúzie, rolety alebo presahy, kvalitne zateplenú strechu a fasádu, svetlé či zelené strechy a tienenie stromami,“ vymenúva R. Talaš.
Panelák alebo tehlový dom?
Kto býva v paneláku, často nadáva v lete na teplo a túži po bývaní v tehlovom dome. Lenže podľa odborníkov na nosnej konštrukcii budovy až nezáleží tak veľmi, ako na dobrej tepelnej izolácii.
„Betón aj masívne murivo majú tepelnú zotrvačnosť a dokážu spomaliť prehrievanie, ale počas dlhej horúčavy bez nočného ochladenia sa môžu samy stať zásobníkom tepla,“ vysvetľuje R. Talaš.
Dobre zateplený a tienený panelák preto môže byť podľa neho príjemnejší než tehlový dom s veľkými nezatienenými oknami.
R. Paksi upozorňuje, že nezateplený panelák je v porovnaní s tehlovým domom tým horším variantom pri horúčavách.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
