Nevyčerpanú dovolenku z roku 2025 musí zamestnávateľ spravidla poskytnúť tak, aby sa jej čerpanie skončilo najneskôr 31. decembra 2026. Ak tomu nebránia zákonné výnimky, zamestnanec by preto nemal odkladať dohodu o termíne. Počas trvania pracovného pomeru totiž zákon pri základnej výmere štyroch týždňov nepočíta s automatickým finančným preplatením nevyčerpaných dní.
Zamestnanec by si mal najprv overiť, koľko dní mu zostalo osobitne z roku 2025 a koľko z roku 2026. Ide o dva rozdielne nároky. Prenesenú dovolenku z roku 2025 treba vyčerpať do konca roka 2026, kým dovolenka vzniknutá v roku 2026 sa má prednostne čerpať počas tohto roka a pri splnení zákonných podmienok sa môže preniesť do roku 2027.
Čas sa pritom rýchlo kráti. Ak si zamestnanec môže termín prenesenej dovolenky určiť sám a písomné oznámenie doručí 13. novembra 2026, pri dodržaní celej 30-dňovej lehoty môže dovolenku začať čerpať najskôr 14. decembra. Kratšia lehota je možná len so súhlasom zamestnávateľa.
Pravidlá vyplývajú najmä z ustanovení Zákonníka práce o dovolenke. Zamestnanec by preto nemal predpokladať, že staré dni sa automaticky prenesú aj do ďalšieho roka alebo že mu ich firma bez splnenia zákonných podmienok vyplatí.
Termín bežne určuje zamestnávateľ
Čerpanie dovolenky štandardne určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Musí prihliadať na svoje prevádzkové úlohy aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Nejde teda iba o žiadosť zamestnanca, ktorú musí firma vždy schváliť v navrhnutom termíne, no zamestnávateľ zároveň nemôže potreby pracovníka úplne ignorovať.
Zamestnávateľ môže určiť dovolenku aj počas vianočného obdobia. Termín musí zamestnancovi oznámiť aspoň 14 dní vopred, ak zamestnanec nesúhlasí so skrátením tejto lehoty. Ak na deň dovolenky pripadne sviatok, ktorý by bol inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, tento deň sa do dovolenky nezapočíta.
Firma môže z prevádzkových dôvodov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky. Spravidla nesmie trvať viac ako dva týždne a zamestnávateľ ho určuje po dohode so zástupcami zamestnancov. Pri vážnych prevádzkových dôvodoch môže trvať tri týždne, zamestnanci však o nich musia vedieť najmenej šesť mesiacov vopred.
Pri prenesenej dovolenke platí dôležitá výnimka. Ak zamestnávateľ do 30. júna 2026 neurčil čerpanie tak, aby sa dovolenka z roku 2025 vyčerpala do konca roka 2026, termín si môže určiť zamestnanec. Nejde už len o bežnú žiadosť. Zamestnanec musí zvolený termín oznámiť písomne najmenej 30 dní vopred a uchovať si doklad o doručení. Rovnaký postup opisuje aj Národný inšpektorát práce.
Štyri týždne sa bežne nepreplácajú
Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky sa počas trvania pracovného pomeru finančná náhrada neposkytuje. Zákon vychádza z toho, že dovolenka má slúžiť na oddych, nie ako náhrada mzdy. Ak zamestnanec môže dovolenku čerpať, najistejším riešením je určiť alebo včas oznámiť jej reálne čerpanie ešte v tomto roku.
Iné pravidlo platí pre časť základnej výmery presahujúcu štyri týždne. Ak má zamestnanec päťtýždňovú dovolenku a túto časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka, za piaty týždeň mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Štyri týždne možno preplatiť pri skončení pracovného pomeru, ak ich zamestnanec práve pre jeho skončenie nemohol vyčerpať.
Modelové príklady počítajú s päťdňovým pracovným týždňom a s tým, že zamestnancovi zostala celá dovolenka z roku 2025:
| Nárok za rok 2025 | Situácia na konci roka 2026 | Možný výsledok |
|---|---|---|
| 20 dní | Zamestnanec ich nevyčerpá a nemá zákonnú výnimku | Zamestnávateľ mal zabezpečiť čerpanie dovolenky; počas trvania pracovného pomeru sa táto časť automaticky neprepláca |
| 25 dní | Zamestnanec ich nemohol vyčerpať ani do 31. decembra 2026 | Za päť dní presahujúcich štyri týždne patrí náhrada mzdy, ak sú splnené zákonné podmienky |
Zamestnanec s 25 dňami by sa nemal spoliehať na to, že mu firma automaticky vyplatí celý zostatok. Nárok na náhradu sa týka len časti nad štyri týždne a zákon ho viaže na situáciu, keď dovolenku nemohol vyčerpať. Pri základnej výmere je preto dôležité riešiť termín čerpania, nie čakať na vyplatenie zostatku.
PN a rodičovská dovolenka posúvajú hranicu
Osobitné pravidlo sa uplatní pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak zamestnanec pre chorobu alebo úraz nemohol dovolenku z roku 2025 vyčerpať ani do konca roka 2026, zamestnávateľ mu ju poskytne po skončení PN. Zamestnávateľ zároveň nesmie určiť dovolenku na obdobie, keď je pracovník uznaný za dočasne práceneschopného.
Rovnaká ochrana platí, ak čerpaniu bránila materská, otcovská alebo rodičovská dovolenka. Nevyčerpané dni sa v takom prípade nestratia len preto, že uplynul 31. december 2026. Zamestnávateľ ich poskytne po skončení príslušnej dovolenky. Nesmie ich určiť počas materskej, otcovskej ani rodičovskej dovolenky.
Ak zamestnávateľ odmieta rešpektovať právo zamestnanca určiť si po 30. júni termín, prípadne mu bez zákonného dôvodu bráni dovolenku vyčerpať, pracovník by mal najskôr poslať písomnú výzvu personálnemu oddeleniu alebo zamestnávateľovi. Pri pretrvávajúcom porušovaní môže podať podnet na príslušný inšpektorát práce.
Pred koncom roka treba skontrolovať najmä rok vzniku jednotlivých dní, zostatok dovolenky z roku 2025, prípadnú PN alebo rodičovskú dovolenku, dátum rozhodnutia zamestnávateľa a doklad o písomnom oznámení vlastného termínu. Zamestnanec, ktorý oznámenie ešte neposlal, by mal zároveň preveriť, či možno 30-dňovú lehotu dodržať, alebo si so zamestnávateľom písomne dohodnúť jej skrátenie.
