Platnosť mimoriadnej dane z nadmerných ziskov, takzvanej windfall tax, ktorú v Česku zaviedla vláda Petra Fialu na roky 2023 až 2025, sa blíži ku koncu. Kým energetické firmy ako ČEZ odviedli do rozpočtu desiatky miliárd korún, bankový sektor sa tejto povinnosti takmer úplne vyhol. Pôvodné predikcie Ministerstva financií ČR pritom počítali, že šesť najväčších bánk prinesie do štátnej kasy až 35 miliárd korún (1,44 miliardy eur). Informovali o tom české Hospodářske noviny.
Realita je však dramaticky odlišná. Podľa aktuálnych údajov ministerstva, ktoré získali Hospodářské noviny, banky v skutočnosti zaplatili len vyššie stovky miliónov korún, respektíve približne jednu miliardu (41 miliónov eur). Tento rok zatiaľ banky na zálohách zaplatili len asi 300 miliónov (12,3 milióna eur). Celkový výpadok príjmov oproti plánu tak môže dosiahnuť takmer 34 miliárd korún (1,4 miliardy eur).
Dôvody tohto zlyhania sú podľa expertov dva: zlé nastavenie samotnej dane a efektívna daňová optimalizácia zo strany finančných domov.
Daň bola nastavená ako 60-percentná prirážka na zisk, ktorý prekročil priemer z rokov 2018–2021 navýšený o 20 %. V roku 2023 zisky bánk podľa HN edosiahli túto hranicu, čiastočne aj pre vysoké náklady na vyplácané úroky na sporiacich účtoch.
V nasledujúcich rokoch 2024 a 2025 sa už banky podľa analytikov dani aktívne vyhli. Namiesto poskytovania úverov presunuli svoje výnosy do nástrojov, ktoré boli od dane oslobodené. Masívne nakupovali štátne dlhopisy a využívali takzvané repo operácie, teda ukladanie peňazí v Českej národnej banke za vysoký úrok, ktorý bol takisto oslobodený od dane.
Paradoxom je, že banky v tomto období dosahovali rekordné zisky. Len vlani mala šestica dotknutých bánk čistý zisk 86,1 miliardy korún. Napriek tomu najväčšia banka v krajine, Česká spořitelna, podľa HN na windfall tax neodviedla ani korunu. Podobne dopadli aj UniCredit Bank či Moneta Money Bank.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
