Víkendový prechod na letný čas neprináša len kratší spánok. Podľa Union zdravotnej poisťovne môže zasiahnuť aj do biologických procesov organizmu a pri niektorých pacientoch ovplyvniť správne užívanie liekov.
Zvýšenú pozornosť by mali zmene času venovať najmä ľudia, ktorí užívajú lieky naviazané na presný čas alebo biologický rytmus. Týka sa to napríklad inzulínu, liekov na štítnu žľazu či niektorých antiepileptík. Pri takýchto liekoch môže byť podľa odborníkov vhodné posúvať čas užívania postupne, približne o 15 až 30 minút denne počas troch dní, aby sa telo adaptovalo plynulejšie.
„Pri väčšine bežných liekov, ako sú napríklad antibiotiká, antihistaminiká, statíny či antidepresíva, však hodinový posun nemá zásadný vplyv na ich účinnosť. Kľúčové je najmä dodržiavať pravidelnosť a nevynechávať dávky,“ uviedla revízna lekárka Union zdravotnej poisťovne Ingrid Dúbravová.
Poisťovňa zároveň upozornila, že zmena času môže krátkodobo zvýšiť záťaž organizmu. Narušenie cirkadiánneho rytmu sa podľa nej spája s viacerými ochoreniami vrátane metabolických, kardiovaskulárnych či psychiatrických porúch.
Union odkazuje aj na zahraničné štúdie, podľa ktorých sa po prechode na letný čas môže dočasne zvýšiť výskyt niektorých zdravotných komplikácií. V niektorých prípadoch zaznamenali vedci v pondelok po zmene času až o 24 percent viac infarktov. Fínska štúdia podľa Union poukázala aj na vyšší počet hospitalizácií pre mozgovú príhodu krátko po časovom posune. Dáta z Dánska zas naznačili zvýšený výskyt depresívnych epizód v nasledujúcich týždňoch.
Union preto odporúča, aby si ľudia v prvých dňoch po zmene času nastavili pripomienky v mobile alebo budíky. Pri liekoch viazaných na jedlo je podľa poisťovne dôležité prispôsobiť ich novému času raňajok či večere.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
