Vláda včera schválila pomoc pre hypotekárnych dlžníkov, ktorým z dôvodu zmeny úrokovej sadzby narástla mesačná splátka úveru. Vo forme daňového bonusu za nich zaplatí až 75 percent nárastu splátky, maximálne 150 eur mesačne.

Pri výpočte sa porovnáva priemerná mesačná splátka z roku 2022 s novou zvýšenou splátkou v roku 2023. Dôležité je, že porovnať možno len splátku na tej istej zmluve. To znamená, že ak si niekto prenesie úver do inej banky, stratí nárok na nový daňový bonus.

Ak napríklad klient dlhuje banke ešte 80-tisíc eur, ktoré má splácať ďalších 20 rokov, platí pri úrokovej sadzbe vo výške jedného percenta mesačnú splátku na úrovni 367,92 eura. V prípade, že mu teraz skončí fixácia a banka mu ponúkne úrok vo výške 5,5 percenta, jeho mesačná splátka narastie na 550,31 eura. Z nárastu o 182,39 eura mu až 75 percent, teda 136,79 eura, vráti štát v podobe daňového bonusu. Samozrejme, za predpokladu, že tento klient splní ďalšie podmienky, ako je napríklad maximálna výška príjmu.

Tomuto klientovi sa preto už neoplatí hľadať konkurenčnú ponuku a refinancovať svoj úver. Ak by mu iná banka ponúkla úrok vo výške 4,2 percenta, jeho mesačná splátka by síce bola 493,26 eura, ale tento klient by prišiel o nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Napriek nižšej sadzbe by každý mesiac prerábal takmer 80 eur.

Banky tak môžu bez obáv zvýšiť úroky ešte viac, pretože sa nemusia báť, že by im klienti odišli ku konkurencii. Klientovi, ktorý dlhuje ešte 80-tisíc eur, ktoré má splácať ešte 20 rokov, by banka mohla teoreticky zvýšiť úrok z jedného percenta až na 7,4 percenta a vďaka novému daňovému bonusu by stále platil o pár eur menej, ako keby odišiel ku konkurencii, kde by dostal úrok vo výške 4,2 percenta.

V tomto prípade bude v pôvodnej banke platiť mesačnú splátku vo výške 640 eur. Keďže nárast v porovnaní s pôvodnou splátkou dosahuje 272,08 eura, štát mu vo forme daňového bonusu vráti maximálnu možnú sumu, teda 150 eur mesačne. Výsledná splátka po odpočítaní daňového bonusu dosiahne 490 eur. To je stále o vyše tri eurá menej, ako by platil v novej banke, v ktorej by nemal nárok na daňový bonus, ale získal by úrok vo výške 4,2 percenta. Navyše, ak by som úver refinancoval, musel by zaplatiť ďalšie náklady, ktoré sú s tým spojené.

Takáto zmena zákona pomôže predovšetkým veľkým bankám, ktoré majú množstvo klientov, ktorí si v posledných rokoch často prenášali svoje hypotéky inde, aby získali nižšiu sadzbu. Banky samozrejme nemusia úroky zvyšovať, ale vláda im chce dať možnosť, že ak to urobia, klienti im nikam neodídu.

Naopak na zavedenie daňového bonusu doplatia tie banky, ktoré sa nižšími úrokmi snažili doteraz lákať klientov od konkurencie, aby si k nim preniesli hypotéky. Banky, ktoré sa spoliehali na refinancovanie hypoték, tak už nebudú mať motiváciu držať sadzby nízko, pretože daňový bonus stopne prenášanie hypoték do iných bánk. A aby neprišli o príjem, bude pre tieto banky najjednoduchšie, ak po skončení fixácie aj oni dvihnú klientom sadzby, pretože budú mať istotu, že napriek tomu im nikam neodídu.

Refinancovať hypotéku sa po novom oplatí len ľuďom, ktorí nespĺňajú podmienky na to, aby získali daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Môže ísť o ľudí, ktorí si cez hypotéku kúpili investičnú nehnuteľnosť alebo ich príjem prekračuje 1,6-násobok priemernej mzdy. Otázne je, či pôjde o dostatočne veľkú skupinu ľudí, pre ktorú sa bankám oplatí držať sadzby čo možno najnižšie.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: