Viackrát som čítal, že by som si mal vytvoriť rezervu na tri až šesť mesiacov a až potom začať investovať. Naozaj potrebujem takúto vysokú rezervu? Som zamestnanec a keď prídem o zamestnanie, dostanem dávku v nezamestnanosti, ak budem chorý, budem mať zase nárok na dávku v práceneschopnosti. Tieto dávky sú len o niečo nižšie ako moja čistá mzda. Chápem, že musím mať rezervu na nepredvídateľné situácie, keď sa v domácnosti napríklad niečo pokazí, ale príde mi zbytočné mať takúto vysokú rezervu.
Na otázku čitateľa odpovedá Pavel Škriniar z Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Je pravdou, že človek dostane podporu v nezamestnanosti, tá je však vo výške 60 až 65 % príjmu a od štvrtého mesiaca sa znižuje. Z tohto pohľadu stačí prvé tri mesiace iba dorovnať chýbajúcu časť. Celkovo tak stačí rezerva na jeden až jeden a pol mesiaca. Platí to však iba v prípade, že nový zdroj príjmov bude dostupný v troch mesiacoch. Trvanie hľadania nového zamestnania súvisí s regiónom, kvalifikáciou, očakávaniami… skrátka v regióne s vyššou mierou nezamestnanosti a ľuďom s nižšou kvalifikáciou by sa hodila dlhšia časová rezerva. Iná situácia je pri živnostníkoch a ľuďoch, ktorí nespĺňajú podmienky na podporu v nezamestnanosti (sú poistení kratšie než dva roky za uplynulé štyri roky; sú štatutárom; majú iné aj keď symbolické príjmy).
Pri chorobe je to o čosi náročnejšie. V prvých dňoch človek dostane 20 až 30 % čistého príjmu, neskôr sa mu to zvýši na 60 až 70 % čistého príjmu. Komu stačí takto získaný príjem na pokrytie výdavkov, nepotrebuje mať vytvorenú finančnú rezervu na tento účel.
Železná rezerva však nie je určená výlučne na pokles príjmu. Má široké využitie – oprava až nákup elektrospotrebičov, oprava auta, nutné opravy v domácnosti, zaplatenie nedoplatkov a pokút… skrátka na nečakané výdavky vyplývajúce z bežného života.
Žiť s finančnou rezervou je ako jazdiť s rezervou v aute. Nie je želané okúsiť jej využitie, ale človek má aspoň pocit, že ak by dostal defekt, neostane na mieste. Autorezerva zaberá miesto, zvyšuje spotrebu a jej zadováženie nie je zadarmo, no väčšina šoférov tieto vedľajšie efekty jej existencie nerieši. Tá zvyšná časť šoférov sa môže spoľahnúť na odťahovú službu, dobrý skutok iných šoférov alebo vlastnú schopnosť improvizovať. Je zrejmé, že v čase potreby pôjde o finančne náročnejšie alebo v určitých prípadoch i nedostupné riešenie. Rovnako ako pri finančnej rezerve – v čase núdze je problém získať finančnú injekciu a ak ju aj človek získa, priplatí si za to.
Železná finančná rezerva nie je o tom mať peniaze na bežnom či termínovanom účte. Môže ísť aj o hotovosť alebo investíciu v peňažnom fonde. Dôležité je uvedomiť si, voči čomu sa chce človek ochrániť a podľa toho umiestniť úspory do konkrétnych finančných nástrojov. Úlohou železnej rezervy je byť dostupná v krátkom čase a nie poskytnúť ochranu pred infláciou. Inflácia tu figuruje ako obeta za rýchlu dostupnosť.
Železná rezerva je nevyhnutná u tých, ktorí z princípu odmietajú poistenie, ale je aj ako vhodný doplnok k existujúcemu poisteniu. Doplnok jednak preto, že vyplatenie poistného plnenia trvá dlhšie než prevod z rezervného účtu na bežný účet, a zároveň poistenie nepokryje všetky možné udalosti a má aj výluky.
Šesťmesačná rezerva mi pripadá zbytočne dlhá, som zástancom výšky najviac trojmesačných výdavkov. Z viacerých dôvodov mi zmysel dáva mať časť v hotovosti, časť na sporiacom či termínovanom účte a časť v peňažnom fonde. Ďalšie úspory už môžu byť zainvestované aj do dlhodobejších nástrojov, čo však neznamená, že ich likvidita tým musí utrpieť. Pri umiestňovaní úspor uprednostňujem nástroje kolektívneho investovania a až po dostatočne vysokej hodnote v nich vybudovaného investičného majetku by som volil konkrétne cenné papiere v podobe akcií či dlhopisov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
