Vyššia daň z nehnuteľností nemusí automaticky znamenať drahšie bývanie. Naopak, podľa experta finančnej stability Národnej banky Slovenska Jiřího Procházku môže v niektorých prípadoch prispieť k poklesu cien nehnuteľností a zlepšiť dostupnosť bývania, najmä pre mladšie domácnosti.
Analýza upozorňuje, že kupujúci pri rozhodovaní neberú do úvahy len samotnú kúpnu cenu bytu či domu, ale aj budúce náklady spojené s vlastníctvom. Ak očakávajú vyššiu každoročnú daň z nehnuteľnosti, sú spravidla ochotní zaplatiť za kúpu menej. Vyššie priebežné náklady tak môžu tlačiť na nižšiu obstarávaciu cenu.
Práve nižšia vstupná cena môže byť podľa J. Procházku rozhodujúca pre mladších ľudí, ktorí majú obmedzené úspory a ťažšie sa dostávajú k vlastnému bývaniu. Časť nákladov sa totiž presunie z okamihu kúpy do ďalších rokov vlastníctva. Celkové náklady na bývanie sa tým podľa analýzy zásadne meniť nemusia, mení sa však ich rozloženie v čase.
NBS zároveň pripomína, že daň z nehnuteľností nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje dostupnosť bývania. Dôležitú úlohu zohráva aj ponuka bytov, regulácia výstavby, vývoj úrokových sadzieb či demografia. Zmeny v zdaňovaní preto podľa analýzy nemožno vnímať ako rýchle riešenie, môžu však prispieť k lepšiemu fungovaniu trhu.
Vyššie zdanenie môže meniť aj správanie vlastníkov. Starších ľudí môže viac motivovať, aby sa presťahovali z veľkých a málo využívaných nehnuteľností do menších bytov. Na trh by sa tak mohli dostať väčšie byty a domy vhodné pre rodiny. Rovnako by sa mohla znížiť atraktivita držania prázdnych bytov len ako investície, čo by podporilo ich prenájom alebo predaj.
J. Procházka sa odvoláva aj na skúsenosti zo zahraničia. Ako príklad uvádza rozdiel medzi Kaliforniou a Texasom. Kým Kalifornia má relatívne nízke dane z nehnuteľností a zároveň veľmi vysoké ceny bývania, v Texase sú majetkové dane vyššie a obstarávacie ceny domov v priemere nižšie. Ďalší príklad priniesla Šanghaj, kde zvýšenie sadzby o 0,2 percentuálneho bodu viedlo približne k trojpercentnému poklesu cien bývania.
J. Procházka však upozorňuje, že vplyv dane na ceny nie je automatický a rovnaký vo všetkých krajinách. Záleží od nastavenia trhu aj od časového horizontu. Niektoré zahraničné štúdie ukazujú, že efekt môže byť slabší alebo sa prejaví len v časti trhu.
V slovenskom kontexte má téma aj širší rozmer. Slovensko patrí podľa analýzy medzi krajiny s vysokým zdanením práce a zároveň veľmi nízkym zdanením nehnuteľností. Presun časti daňového zaťaženia z práce na majetok by podľa J. Procházku mohol ekonomiku brzdiť menej než ďalšie zaťažovanie práce a zároveň by mohol prispieť k lepšej dostupnosti bývania.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
