Najväčšie centrálne banky sveta sa tento týždeň podľa denníka Financial Times zrejme nebudú hrnúť do zvyšovania úrokových sadzieb. Dôvodom je neistota na energetických trhoch, ktorú zvyšuje vojna v Perzskom zálive aj nepredvídateľné reakcie trhov na príspevky amerického prezidenta Donalda Trumpa na sociálnej sieti Truth Social.
O úrokoch budú rozhodovať americká centrálna banka Fed, Európska centrálna banka, Bank of Japan, Bank of Canada aj Bank of England. Všetky čelia druhej veľkej energetickej cenovej vlne za posledných päť rokov. Rast cien energií môže opäť zvýšiť infláciu, no centrálne banky zatiaľ nevedia odhadnúť, aký silný a dlhý bude tento vplyv.
„Správny prístup pre tieto centrálne banky je teraz počkať a sledovať vývoj,“ povedal Tomasz Wieladek zo spoločnosti T Rowe Price. Podľa neho je príliš skoro hodnotiť, ako sa konflikt v Perzskom zálive premietne do hospodárskeho rastu a cien.
Európska centrálna banka drží sadzby na úrovni dve percentá. Finančné trhy však počítajú s tým, že tento rok by ich mohla zvýšiť dvakrát. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane upozornil, že bez jasnejšieho vývoja vojny je ťažké určiť, či pôjde len o krátkodobý výkyv, alebo o výraznejší šok pre európsku ekonomiku.
Fed má v stredu rozhodovať o sadzbách, ktoré sú v pásme 3,5 až 3,75 percenta. Ich ponechanie na tejto úrovni sa podľa Financial Times považuje za takmer isté. Americkí centrálni bankári však sledujú riziko, že drahšie energie a obchodná politika Donalda Trumpa môžu oslabiť dôveru verejnosti v schopnosť Fedu udržať infláciu pod kontrolou.
Zvyšovanie sadzieb sa teraz neočakáva ani v Japonsku či Spojenom kráľovstve. Centrálne banky si stále pamätajú roky 2021 a 2022, keď čelili kritike, že na prudký rast cien reagovali neskoro.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
