Zamestnanec nemusí pri každej návšteve lekára, pohrebe blízkeho človeka či vlastnej svadbe čerpať dovolenku. Zákonník práce pozná situácie, keď musí zamestnávateľ poskytnúť voľno v práci, pričom pri mnohých z nich musí vyplatiť aj náhradu mzdy. Upozornila na to spoločnosť Grant Thornton.
Najčastejšie zamestnanci využívajú sedem dní plateného voľna ročne na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára a ďalších sedem dní na nevyhnutné sprevádzanie rodinného príslušníka. Osamelý zamestnanec, ktorý sa sám stará o dieťa do 15 rokov, môže pri jeho sprevádzaní čerpať ďalších sedem dní navyše.
Nie všetko voľno v práci je však automaticky platené a nie každý nárok patrí všetkým zamestnancom. Rozdiel je napríklad medzi návštevou lekára, svadbou dieťaťa, sťahovaním či hľadaním novej práce po výpovedi. Osobitné pravidlá platia aj pri práceneschopnosti, ošetrovaní člena rodiny alebo pri otcovskej dovolenke, keď peniaze spravidla nevypláca zamestnávateľ ako plnú náhradu mzdy, ale Sociálna poisťovňa vo forme dávky.
Čo je prekážka v práci
Prekážka v práci vzniká vtedy, keď zamestnanec pre zákonom uznaný dôvod nemôže určitý čas pracovať. Môže ísť napríklad o vyšetrenie u lekára, sprevádzanie dieťaťa, úmrtie v rodine, svadbu, darovanie krvi, práceneschopnosť alebo plnenie občianskej povinnosti.
Pri platenom pracovnom voľne zamestnancovi nepatrí mzda za odpracovaný čas, ale náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nárok zároveň spravidla vzniká iba vtedy, ak danú vec nebolo možné vybaviť mimo pracovného času.
Tieto pravidlá sa podľa Grant Thornton týkajú zamestnancov v pracovnom pomere. Pri ľuďoch pracujúcich na dohodu musí zamestnávateľ pri viacerých prekážkach neprítomnosť ospravedlniť, náhrada odmeny im však za tento čas nepatrí.
Na aké voľno v práci môže mať zamestnanec nárok
| Situácia | Rozsah pracovného voľna | Patrí náhrada mzdy |
|---|---|---|
| Vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára | nevyhnutne potrebný čas, najviac sedem dní ročne | áno |
| Preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom | nevyhnutne potrebný čas | áno |
| Prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť pri narodení dieťaťa | nevyhnutne potrebný čas | áno |
| Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi | nevyhnutne potrebný čas, najviac sedem dní ročne | áno |
| Ďalšie sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov osamelým zamestnancom, ktorý sa oň stará sám | ďalších najviac sedem dní ročne | áno |
| Sprevádzanie dieťaťa so zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo školy | najviac desať dní ročne | áno |
| Úmrtie manžela, manželky alebo dieťaťa | dva dni a ďalší deň na pohreb | áno |
| Vlastná svadba | jeden deň | áno |
| Darovanie krvi alebo iného biologického materiálu | nevyhnutne potrebný čas vrátane cesty a potrebného zotavenia | áno |
| Meškanie alebo prerušenie verejnej dopravy | nevyhnutne potrebný čas | nie |
| Sťahovanie vo vlastnom záujme | jeden deň v rovnakej obci, dva dni do inej obce | nie |
| Hľadanie novej práce počas výpovednej doby | najviac pol dňa týždenne | iba v určených prípadoch |
Sedem dní u lekára neznamená automaticky sedem celých voľných dní
Každý zamestnanec v pracovnom pomere má nárok na platené pracovné voľno pri vlastnom vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení. Nárok sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac v rozsahu siedmich dní v kalendárnom roku.
Ak návšteva lekára spolu s cestou zaberie tri hodiny, zamestnanec čerpá iba príslušný počet hodín. Ak lekár potvrdí, že vyšetrenie, cesta alebo potrebný odpočinok zabrali celý pracovný deň, zamestnávateľ má akceptovať celodennú neprítomnosť.
Po vyčerpaní siedmich platených dní musí zamestnávateľ pri ďalšom nevyhnutnom vyšetrení alebo ošetrení poskytnúť voľno v práci, už však bez náhrady mzdy. Firma môže podľa spoločnosti Grant Thornton vo vnútornom predpise alebo kolektívnej zmluve poskytnúť aj výhodnejšie podmienky.
Osobitne sa posudzujú preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom. Pri nich patrí platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak ich nebolo možné absolvovať mimo pracovného času. Neodpočítavajú sa z bežného sedemdňového limitu na návštevy lekára.
Ak pracovný pomer vznikne až v priebehu roka, zamestnávateľ môže ročný nárok na vlastné vyšetrenie a na bežné sprevádzanie rodinného príslušníka primerane skrátiť. Musí však poskytnúť najmenej tretinu ročného nároku za každú začatú tretinu kalendárneho roka, počas ktorej pracovný pomer trvá.
Pri sprevádzaní rodinného príslušníka platí ďalší sedemdňový limit
Zamestnanec môže čerpať ďalších najviac sedem dní plateného voľna ročne, ak musí sprevádzať rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak ide o neplnoleté dieťa, nárok sa vzťahuje aj na sprevádzanie do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností.
Podmienkou je, že sprevádzanie bolo nevyhnutné a nebolo ho možné zabezpečiť mimo pracovného času. Za rovnaké vyšetrenie môže platené voľno v práci čerpať iba jeden rodinný príslušník.
Za rodinného príslušníka sa považuje napríklad manžel alebo manželka, vlastné dieťa, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, rodič, súrodenec, manžel súrodenca, rodič alebo súrodenec manžela, prarodič, vnuk a tiež iná osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Dôležité je, že ďalších sedem dní na sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov nepatrí automaticky každému rodičovi. Nárok navyše má iba osamelý zamestnanec, ktorý má dieťa zverené výlučne do osobnej starostlivosti alebo sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu.
Samostatný nárok existuje pri sprevádzaní dieťaťa so zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. V takom prípade môže jeden z rodinných príslušníkov čerpať najviac desať dní plateného voľna ročne.
Voľno v práci pri narodení dieťaťa
Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, zamestnávateľ mu musí poskytnúť platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Odlišným nárokom je otcovská dovolenka. Otec môže v priebehu prvých šiestich týždňov od narodenia dieťaťa čerpať 14 kalendárnych dní otcovskej dovolenky. Počas nej nedostáva plnú náhradu mzdy od zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa mu pri splnení podmienok vypláca dávku materské, označovanú pri tomto čerpaní aj ako otcovské, vo výške 75 percent denného vymeriavacieho základu.
Otec tak môže v súvislosti s narodením dieťaťa využiť platené voľno v práci na prevoz matky a osobitne aj otcovskú dovolenku. Nejde však o rovnaký druh nároku ani o rovnaký spôsob finančného zabezpečenia.
Pri úmrtí v rodine závisí počet dní od vzťahu k zosnulému
Najširší nárok vzniká pri úmrtí manžela, manželky alebo dieťaťa. Zamestnanec má vtedy nárok na dva dni plateného voľna a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
Pri úmrtí rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča alebo súrodenca jeho manžela či manželky alebo manžela súrodenca zamestnanca patrí platené voľno v práci na jeden deň na účasť na pohrebe. Ak zamestnanec obstaráva pohreb, má nárok aj na ďalší deň.
Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka zamestnanca, prarodiča jeho manžela či manželky alebo osoby, ktorá so zamestnancom žila v spoločnej domácnosti, patrí platené voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň na účasť na pohrebe. Aj tu vzniká nárok na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje pohreb.
Na vlastnú svadbu môžete dostať platené voľno, na svadbu dieťaťa nie
Pri vlastnej svadbe má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna s náhradou mzdy. Nárok však prakticky využije iba vtedy, ak sa svadba koná v deň, keď mal podľa rozvrhu pracovať. Ak má voľnú sobotu a svadba sa koná v sobotu, nevzniká mu za to nárok na ďalší voľný pracovný deň.
Na účasť na svadbe dieťaťa alebo rodiča musí zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ môže byť voči zamestnancom štedrejší a voľno v práci preplatiť, ak to umožňujú interné pravidlá alebo kolektívna zmluva.
Darovanie krvi môže znamenať platené voľno aj na zotavenie
Pri darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov patrí zamestnancovi platené voľno v práci na nevyhnutne potrebný čas. Zahŕňa cestu na odber, samotný odber, cestu späť a čas potrebný na zotavenie, pokiaľ zasiahne do pracovného času.
Ak si to vyžaduje charakter odberu alebo zdravotný stav darcu, lekár môže určiť dlhší čas na zotavenie. Zákon ho pripúšťa najviac v rozsahu, ktorý zasiahne do pracovného času počas 96 hodín od nástupu cesty na odber.
Neznamená to však, že každý darca automaticky získava pri každom odbere štyri celé platené pracovné dni. Rozhoduje čas, ktorý skutočne zasiahne do pracovného času, a pri dlhšom zotavení aj stanovisko lekára.
Ak sa plánovaný odber napokon neuskutoční, zamestnanec má nárok na platené voľno v práci iba za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.
Meškanie dopravy a sťahovanie firma spravidla neprepláca
Ak zamestnanec nemôže prísť do práce pre nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy a na pracovisko sa nemohol dostať iným primeraným spôsobom, zamestnávateľ mu musí neprítomnosť ospravedlniť na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy mu však podľa zákona nepatrí.
Pri sťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie, patrí pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v rámci tej istej obce a najviac na dva dni pri sťahovaní do inej obce. Platené je iba vtedy, ak sa zamestnanec sťahuje v záujme zamestnávateľa.
Osobitný platený nárok má zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorý sa pre nepriaznivé počasie nemôže dostať do práce individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa. V takom prípade mu patrí náhrada mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
Po výpovedi môžete dostať voľno na hľadanie novej práce
Počas výpovednej doby má zamestnanec nárok na voľno v práci na hľadanie nového zamestnania, najviac v rozsahu polovice pracovného dňa za týždeň. „Tieto dni je možné so súhlasom zamestnávateľa kumulovať a zlučovať. Podmienkou však je, že zamestnanec musí preukázať čerpanie tohto voľna napríklad potvrdením od firmy, že sa zúčastnil výberového konania.,“ hovorí Martina Švaňová, odborníčka na mzdy poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
.
Rozhodujúce je, kto pracovný pomer ukončuje a prečo. Ak zamestnanec odchádza sám alebo sa pracovný pomer končí z dôvodu, pri ktorom zákon platené voľno nepriznáva, voľno je bez náhrady mzdy.
Platené voľno patrí vtedy, ak sa pracovný pomer končí výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z organizačných dôvodov, napríklad pre zrušenie pracovného miesta, nadbytočnosť alebo pre zdravotné dôvody uvedené v Zákonníku práce.
Pri práceneschopnosti alebo ošetrovaní rodiny neplatí firma plnú mzdu
Do prekážok v práci patria aj dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, materská, otcovská a rodičovská dovolenka. Pri týchto situáciách zamestnávateľ neprítomnosť ospravedlňuje, no finančné zabezpečenie sa riadi osobitnými pravidlami.
Pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla od začiatku roka 2026, vypláca zamestnávateľ náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní. Od 15. dňa vypláca pri splnení podmienok nemocenské Sociálna poisťovňa.
„Je menej známe, že zamestnanec dostáva náhradu mzdy pri PN od zamestnávateľa a nemocenské od Sociálnej poisťovne maximálne počas 52 týždňov. Do tohto obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce PN-ky len vtedy, ak od poslednej práceneschopnosti neuplynulo aspoň 26 týždňov trvania nemocenského poistenia. Péenka môže trvať aj dlhšie ako 52 týždňov, avšak už bez nároku na nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne, a zamestnanec vtedy môže zostať bez peňazí, pokiaľ mu nie je priznaný invalidný dôchodok, či dávka z Úradu práce v prípade, že sa zamestnanec eviduje a táto mu je priznaná“ vysvetľuje M. Švaňová.
Pri krátkodobom ošetrovaní chorého člena rodiny môže Sociálna poisťovňa vyplácať ošetrovné najviac za 14 kalendárnych dní. Pri dlhodobom ošetrovnom môže dávka za splnenia podmienok trvať najviac 90 dní.
Aj materské a dávka vyplácaná otcovi počas otcovskej dovolenky sú dávkami Sociálnej poisťovne. Ich výška predstavuje 75 percent denného vymeriavacieho základu, nejde teda o plnú náhradu mzdy od zamestnávateľa.
Voľno na štúdium nie je automatickým právom každého zamestnanca
Zákonník práce pozná aj pracovné voľno pri zvyšovaní kvalifikácie. Ide napríklad o situáciu, keď si zamestnanec dopĺňa vzdelanie alebo získava novú kvalifikáciu potrebnú pre svoju prácu.
Pri tomto type voľna však neplatí, že ho musí firma automaticky poskytnúť každému študujúcemu zamestnancovi. Zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno aj náhradu mzdy, najmä ak je štúdium v súlade s jeho potrebami. „Náhrada mzdy v tomto prípade nie je povinná. Zamestnávateľ môže, ale nemusí takéto pracovné voľno s náhradou mzdy poskytnúť,“ vysvetľuje M. Švaňová.
Ak zamestnávateľ so zvyšovaním kvalifikácie súhlasí a poskytuje pracovné voľno, zákon určuje jeho minimálny rozsah. Zamestnanec môže dostať voľno v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, päť dní na záverečnú alebo maturitnú skúšku či absolutórium, 40 dní súhrnne na štátne skúšky alebo dizertačnú skúšku a desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
Pri vysokoškolskom štúdiu tak môže ísť najmenej o 50 dní na štátne skúšky a záverečnú prácu, ku ktorým sa môže pripočítať účasť na vyučovaní a ďalšie skúšky. Tento nárok však závisí od toho, či zamestnávateľ pracovné voľno na zvyšovanie kvalifikácie poskytuje.
Inak sa posudzuje prehlbovanie kvalifikácie, napríklad školenie potrebné na výkon existujúcej práce. Takýto čas sa spravidla považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda.
Zamestnanec musí voľno oznámiť a preukázať
Ak zamestnanec o prekážke vie vopred, napríklad má naplánované vyšetrenie alebo svadbu, musí včas požiadať zamestnávateľa o pracovné voľno. Ak ide o nečakanú udalosť, napríklad úraz či úmrtie v rodine, musí zamestnávateľa informovať bez zbytočného odkladu a oznámiť aj predpokladanú dĺžku neprítomnosti.
Prekážku v práci aj jej trvanie musí zamestnanec preukázať. Pri návšteve lekára by preto z potvrdenia malo byť zrejmé, koho sa týka, v ktorý deň vyšetrenie alebo ošetrenie prebehlo a aký čas bol potrebný. Do nevyhnutne potrebného času môže patriť aj cesta k lekárovi a späť či lekárom nariadený odpočinok.
Ak má zamestnanec nárok iba na neplatené pracovné voľno, zamestnávateľ mu musí umožniť zameškaný čas odpracovať, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Zamestnávateľ nemôže namiesto zákonného voľna prikázať dovolenku
Ak zamestnanec spĺňa zákonné podmienky na pracovné voľno, zamestnávateľ ho nemôže nútiť, aby namiesto toho čerpal dovolenku. Nemôže ani svojvoľne skrátiť dobu, ktorú zdravotnícke zariadenie potvrdilo ako nevyhnutnú pre vyšetrenie, cestu alebo potrebný odpočinok.
„Ak však zdravotnícke zariadenie potvrdí priepustku a uvedie čas trvania prekážky v práci – čiže nielen samotného vyšetrenia, ale aj vrátane cesty či povinného odpočinku – zamestnávateľ nemá právo toto potvrdenie rozporovať či napadnúť. Nie je možné, aby svojvoľne určil, že namiesto 8 hodín preplatí zamestnancovi len štyri alebo že na preplatenie celého dňa akceptuje len potvrdenie s pečiatkami od dvoch rôznych lekárov,“ vysvetľuje M. Švaňová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Ak firma zákonnú prekážku odmietne uznať, zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce. Zamestnávateľ však môže kontrolovať, či sa zamestnanec vyšetrenia skutočne zúčastnil a či prekážku využil na účel, na ktorý mu bolo pracovné voľno poskytnuté.
Firma môže dať zamestnancom aj viac voľna
Zákon určuje minimálne nároky zamestnancov. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie platené alebo neplatené voľno.
„Popri povinných dôvodoch, ktoré definuje Zákonník práce, by mal zamestnávateľ vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve presne definovať, za aké prekážky v práci poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy nad rámec zákona. Takisto sa odporúča definovať prekážky v práci a počet dní, ktoré sa poskytujú nad rámec zákona bez náhrady mzdy. Týmto zamestnávatelia predídu nečakaným výpadkom zamestnancov z práce a takisto zbytočným prípadným sporom,“ odporúča M. Švaňová.
Podmienky však musia byť nastavené jasne a rovnako pre porovnateľné skupiny zamestnancov. V praxi je dôležité, aby firma presne určila, ako sa voľno oznamuje, aké potvrdenia požaduje a dokedy ich musí zamestnanec doručiť.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
