Zastropovanie marží pri predaji benzínu a nafty, ktoré vláda avizovala od 1. októbra 2026, nemá znamenať pevný limit konečnej ceny ani automatické zlacnenie palív o desať centov. Vláda chce obmedziť hrubú maloobchodnú maržu čerpacích staníc na najviac desať centov za liter. Ak už pumpa pracuje s nižšou maržou, nové pravidlo ju nemusí prinútiť zmeniť cenu.
Marža je iba jednou časťou sumy zobrazenej na stojane. Predstavuje rozdiel medzi nákupnou alebo referenčnou cenou paliva a predajnou cenou podľa pravidiel, ktoré štát ešte musí presne určiť. Z tejto sumy čerpacia stanica hradí zamestnancov, energie, údržbu, platobné poplatky, nájom či investície. Nejde teda o čistý zisk majiteľa pumpy.
Ak stanica doteraz uplatňovala maržu 15 centov a ostatné časti ceny sa nezmenia, desaťcentový strop by mohol znížiť cenu o päť centov za liter. Pri marži osem centov sa však cena meniť nemusí. Desaťcentový limit preto nemožno chápať ako desaťcentovú zľavu, ktorú dostane každý motorista pri každom tankovaní.
Vláda opatrenie oznámila 23. septembra. Ministerstvo financií uviedlo, že navrhované zastropovanie hrubých marží má obmedziť premietanie prípadných nadmerných obchodných prirážok do cien. K 25. septembru však nebola zverejnená vyhláška s podrobným spôsobom výpočtu regulovanej marže. Až tento predpis ukáže, z akej veľkoobchodnej alebo referenčnej ceny sa bude vychádzať, ako často sa bude meniť a či sa pravidlá dotknú aj prémiových palív.
Koľko môže motorista ušetriť pri plnej nádrži
Skutočná úspora bude závisieť od toho, o koľko sa po zavedení stropu zmení cena na konkrétnej čerpacej stanici. Ak by liter zlacnel o dva centy, pri 50-litrovej nádrži by motorista ušetril jedno euro. Pri poklese o päť centov by úspora dosiahla 2,50 eura a pri desaťcentovom zlacnení päť eur.
| Objem tankovania | Pokles o dva centy | Pokles o päť centov | Pokles o desať centov |
|---|---|---|---|
| 40 litrov | 0,80 eura | 2 eurá | 4 eurá |
| 50 litrov | 1 euro | 2,50 eura | 5 eur |
| 60 litrov | 1,20 eura | 3 eurá | 6 eur |
Uvedené sumy sú iba modelové. Desaťcentová úspora by vznikla len vtedy, keby konečná cena naozaj klesla o desať centov za liter. Taký výsledok by mohol prichádzať do úvahy na stanici s výrazne vyššou doterajšou maržou, no ani tam nemusí nastať, ak sa zároveň zvýši nákupná cena paliva.
Konečnú cenu tvorí cena ropného produktu, náklady na spracovanie a dopravu, spotrebná daň, marža predajcu a daň z pridanej hodnoty. Podľa Finančnej správy je sadzba spotrebnej dane pri bežnom motorovom benzíne 514 eur na tisíc litrov a pri motorovej nafte 368 eur na tisíc litrov. Na predaj palív sa zároveň uplatňuje základná 23-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty.
Ak preto vzrastie cena ropy, rafinérske náklady alebo veľkoobchodná cena hotového benzínu a nafty, ceny na pumpách môžu stúpať aj pri desaťcentovej marži. Vývoj cien pritom nie je rovnaký pri všetkých produktoch. Naftu môže ovplyvniť aj dostupnosť hotového paliva na európskom trhu, sezónny dopyt či vývoj rafinérskych marží. Samotný pokles ceny ropy preto automaticky neznamená rovnako rýchle zlacnenie na stojanoch.
Výrazné plošné zlacnenie analytici neočakávajú
Oznámená regulácia sa má týkať maloobchodného predaja benzínu a motorovej nafty. Vláda neoznámila zníženie spotrebnej dane ani dane z pridanej hodnoty. Rovnako zatiaľ nezverejnila presné vymedzenie palív, na ktoré sa bude strop vzťahovať. Skvapalnený ropný plyn, stlačený zemný plyn a skvapalnený zemný plyn preto nemožno bez vykonávacieho predpisu automaticky zaradiť medzi regulované palivá.
Výrazné zlacnenie na celom trhu nemožno očakávať najmä preto, že časť čerpacích staníc už predáva s maržou pod plánovaným limitom. Podľa údajov citovaných STVR sa marže čerpacích staníc pohybujú približne od päť do 15 centov za liter. Regulácia by tak zasiahla predovšetkým predajcov nad desaťcentovou hranicou, pričom jej reálny dosah ukáže až porovnanie s pravidlami výpočtu marže.
Odlišný dosah môže mať opatrenie na malé nezávislé pumpy. Veľké siete dokážu časť nákladov pokryť predajom kávy, občerstvenia, autokozmetiky alebo umývaním vozidiel. Menšie stanice majú často nižší obrat a menej doplnkových príjmov, takže pri nižšom priestore na maržu môžu ťažšie pokrývať prevádzkové náklady či financovať modernizáciu.
Pravidelné monitorovanie cien avizovalo ministerstvo financií. Ak bude regulácia zavedená, kontrola sa môže opierať aj o údaje, ktoré musia predávajúci uchovávať. Zákon o cenách im ukladá viesť cenovú evidenciu vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po predaji tovaru. Cenové kontrolné orgány môžu preverovať dodržiavanie cenových predpisov a ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Konkrétny postup pri palivách, spôsob výpočtu marže aj prípadné sankcie však musí stanoviť príslušný predpis.
