Invalidný dôchodca nezahŕňa vyplatený invalidný dôchodok do zdaniteľných príjmov za rok 2026. Dávka je od dane oslobodená a nezapočítava sa ani do hranice 2 983,37 eura, od ktorej spravidla vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Pri zdaňovaní príjmov za rok 2026 sa preto posudzuje najmä mzda, odmena z dohody, príjem zo živnosti alebo iný zdaniteľný zárobok.
Príjmy dosiahnuté od 1. januára do 31. decembra 2026 sa budú vysporiadavať v roku 2027. Riadna lehota na podanie daňového priznania aj zaplatenie vypočítanej dane uplynie 31. marca 2027. Invalidný dôchodca, ktorý mal iba príjmy zo zamestnania, môže pri splnení podmienok namiesto vlastného priznania požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie.
Dôležité je nezamieňať invalidný dôchodok so starobným, predčasným starobným alebo výsluhovým dôchodkom. Samotné poberanie invalidného dôchodku neobmedzuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Invalidný dôchodca si tak pri aktívnych príjmoch môže uplatniť rovnakú nezdaniteľnú časť ako pracujúci človek, ktorý žiadny dôchodok nepoberá.
Iná situácia môže nastať pri súbehu viacerých dôchodkov. Ak človek popri invalidnom dôchodku poberá aj starobný, predčasný starobný, výsluhový alebo obdobný dôchodok, rozhoduje druh tejto ďalšej dávky, dátum vzniku nároku a suma vyplatená počas roka. Osobitné obmedzenie sa týka najmä ľudí, ktorí takýto dôchodok poberali už k 1. januáru 2026 alebo im bol priznaný spätne k tomuto dátumu.
Invalidný dôchodok sa do hranice príjmov nepočíta
Povinnosť podať priznanie za rok 2026 vzniká fyzickej osobe spravidla vtedy, ak jej celkové zdaniteľné príjmy presiahnu 2 983,37 eura. Ak dosiahnu presne túto sumu alebo sú nižšie, povinnosť iba z dôvodu výšky príjmov nevznikne. Priznanie však treba podať aj pri vykázaní daňovej straty alebo na základe výzvy správcu dane. Podrobnosti uvádza Finančná správa v pravidlách pre priznanie za rok 2026.
Do hranice sa započítavajú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Pri zamestnancovi ide najmä o zdaniteľnú mzdu a odmeny z dohôd od všetkých zamestnávateľov. Živnostník sleduje príjmy z podnikania, nie zisk po odpočítaní výdavkov. Invalidný dôchodok vyplácaný zo slovenského sociálneho poistenia je podľa prehľadu Finančnej správy pre dôchodcov oslobodený od dane, a preto sa do limitu nezahŕňa.
Ak invalidný dôchodca dostal počas roka na invalidnom dôchodku napríklad 6 000 eur a zo zamestnania zarobil 2 800 eur, pri posudzovaní hranice sa berie do úvahy iba zárobok 2 800 eur. Povinnosť podať priznanie mu iba pre výšku týchto príjmov nevznikne. Ak by jeho zdaniteľná mzda dosiahla 3 100 eur, hranicu by prekročil bez ohľadu na výšku invalidného dôchodku.
Pri viacerých zdrojoch sa zdaniteľné príjmy spočítavajú. Invalidný dôchodca môže mať napríklad mzdu 2 500 eur a príjem z prenájmu 1 200 eur. Pri prenájme sa za zákonných podmienok uplatňuje oslobodenie 500 eur, takže do zdaniteľných príjmov sa započíta 700 eur. Spolu ide o 3 200 eur, a preto vznikne povinnosť podať priznanie.
| Príjmy invalidného dôchodcu za rok 2026 | Postup v roku 2027 | Tlačivo |
|---|---|---|
| Iba zamestnanie do 2 983,37 eura | Priznanie spravidla nie je povinné, dobrovoľné podanie môže priniesť vrátenie preddavkov | Typ A |
| Iba zamestnanie nad 2 983,37 eura | Ročné zúčtovanie alebo vlastné priznanie | Typ A |
| Zamestnanie a zdaniteľný prenájom | Pri prekročení hranice sa podáva priznanie | Typ B |
| Zamestnanie a živnosť | V jednom priznaní sa uvedú oba druhy príjmov | Typ B |
| Živnosť s daňovou stratou | Priznanie je povinné aj pri príjmoch do 2 983,37 eura | Typ B |
Invalidný dôchodca má nárok na bežnú nezdaniteľnú časť
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 dosahuje 5 966,73 eura. V plnej výške si ju môže uplatniť aj poberateľ invalidného dôchodku, ak jeho základ dane z aktívnych príjmov nepresiahne 26 083,13 eura. Tento nárok potvrdzuje aj oficiálne vysvetlenie nezdaniteľnej časti za rok 2026.
Invalidný dôchodok sa od nezdaniteľnej časti neodpočítava. Ak človek počas roka dostal invalidný dôchodok 7 000 eur a jeho základ dane zo zamestnania po odpočítaní povinného poistného predstavuje 10 000 eur, stále môže mať nárok na nezdaniteľnú časť 5 966,73 eura. Základ dane zo zamestnania sa po jej uplatnení zníži na 4 033,27 eura.
Práve v tomto bode vzniká častá zámena so starobnými dôchodcami. Človek, ktorý bol k 1. januáru 2026 poberateľom starobného, predčasného starobného, výsluhového alebo obdobného dôchodku, si môže uplatniť iba rozdiel medzi vypočítanou nezdaniteľnou časťou a započítavanými dôchodkami. Pri tomto posúdení sa zohľadňuje aj 13. dôchodok. Pri samotnom invalidnom dôchodku sa takýto výpočet nepoužíva.
Ak základ dane invalidného dôchodcu presiahne 26 083,13 eura, nezdaniteľná časť sa začne znižovať rovnako ako ostatným daňovníkom. Vypočíta sa ako rozdiel medzi sumou 14 661,11 eura a jednou tretinou základu dane. Pri základe dane 30 000 eur tak dosiahne 4 661,11 eura. Pri dostatočne vysokom základe dane môže nárok zaniknúť úplne.
Nezdaniteľná časť neplatí na každý vedľajší príjem
Nezdaniteľnú časť možno odpočítať iba od základu dane z aktívnych príjmov. Patrí sem najmä príjem zo zamestnania, zo živnosti alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemožno ňou znižovať základ dane z prenájmu, nepeňažnej výhry, zdaniteľného predaja nehnuteľnosti ani z vyplatenia podielového listu. Invalidný dôchodca s viacerými príjmami preto musí jednotlivé zárobky správne rozdeliť.
Ak má človek iba zamestnanie alebo dohody, pri vlastnom podaní používa daňové priznanie typu A. Pri ďalšom zdaniteľnom príjme, napríklad zo živnosti alebo z prenájmu nad oslobodenú sumu, spravidla potrebuje typ B. Viac o postupe pri mzdách vysvetľuje aj prehľad daňového priznania zamestnanca za rok 2026. V jednom priznaní sa uvádzajú príjmy od všetkých zamestnávateľov, nepodáva sa samostatné tlačivo za každú firmu.
Zamestnaný invalidný dôchodca môže do 15. februára 2027 požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, ak mal iba príjmy zo závislej činnosti a splní ostatné podmienky. Ak pracoval pre viac firiem, vybranému zamestnávateľovi predloží potvrdenia od ostatných. Keď ročné zúčtovanie nevyužije a jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 2 983,37 eura, priznanie musí podať sám do 31. marca 2027.
Vlastné priznanie môže byť potrebné aj pri kombinácii mzdy s ďalším zdaniteľným príjmom. Zamestnávateľ totiž v ročnom zúčtovaní nevie vysporiadať živnosť, zdaniteľný prenájom alebo predaj majetku. Invalidný dôchodca si v takom prípade vyžiada potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo zamestnania a údaje z neho uvedie spolu s ostatnými príjmami v priznaní typu B.
Dobrovoľné priznanie môže priniesť daňový preplatok
Ak zdaniteľné príjmy invalidného dôchodcu nepresiahli 2 983,37 eura, priznanie spravidla podať nemusí. Dobrovoľné podanie sa mu však môže oplatiť, keď mu zamestnávateľ počas roka zrážal preddavky na daň. Po celoročnom výpočte a uplatnení nezdaniteľnej časti môže vzniknúť preplatok. Daňový úrad ho na základe žiadosti v priznaní vráti, ak je vyšší ako 5 eur.
Výška vrátených peňazí závisí najmä od skutočne zrazených preddavkov. Ak invalidný dôchodca zarobil na dohode 2 500 eur a zamestnávateľ mu zrazil preddavky 300 eur, vrátený preplatok nemôže byť vyšší ako týchto 300 eur. Ak mu firma žiadne preddavky nezrazila a nemá iný nárok, samotné dobrovoľné podanie priznania mu peniaze neprinesie.
Podobné pravidlá platia aj pre ostatných poberateľov dôchodkov, no rozdiel pri nezdaniteľnej časti môže zásadne zmeniť výsledok. Podrobnejšie porovnanie prináša článok o tom, kedy môže daňové priznanie dôchodcu za rok 2026 priniesť vrátenie daní. Invalidný dôchodca by mal vždy preveriť, či súčasne nepoberá dôchodok, ktorý nárok na odpočet obmedzuje.
Pred podaním si treba pripraviť potvrdenia od všetkých zamestnávateľov, údaje o príjmoch zo živnosti alebo iných činností, zaplatené poistné a sumu zrazených preddavkov. Samotné potvrdenie o výške invalidného dôchodku pri bežnom posudzovaní hranice príjmov a nezdaniteľnej časti nie je rozhodujúce, keďže táto dávka sa nezdaňuje a sama osebe neznižuje daňový odpočet.
