Živnostníci, ktorí platia bežné minimálne sociálne odvody, si od januára 2027 opäť priplatia. Mesačná platba podľa platných pravidiel vzrastie z 303,11 eura na 322,21 eura. Vyššie odvody im síce zvyšujú budúci vypočítaný dôchodok, no nezaručujú, že každý dostane viac ako minimálnu penziu. Rozhoduje aj počet rokov poistenia a to, ako dlho bude platiť z vyššieho základu.
Výrazná zmena nastala už od januára 2026. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie sa zvýšil z 50 na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V tomto roku dosahuje 914,40 eura. Ide o sumu, z ktorej sa počítajú odvody, nie o samotnú mesačnú platbu ani o skutočný zárobok podnikateľa.
Od januára 2027 tento základ stúpne na 972 eur, keďže priemerná mzda za rok 2025 dosiahla 1 620 eur. Pri nezmenených sadzbách tak živnostník zaplatí Sociálnej poisťovni mesačne o 19,10 eura viac, za celý rok o 229,20 eura. Zdravotné odvody sú samostatnou platbou a výšku starobného dôchodku nezvyšujú.
Vyššie odvody sa do dôchodku premietajú postupne
Starobný dôchodok závisí najmä od dĺžky dôchodkového poistenia, od vymeriavacích základov počas rozhodujúceho obdobia a od dôchodkovej hodnoty platnej pri odchode do penzie. Nestačí sa preto len pozrieť na poslednú platbu do Sociálnej poisťovne.
Zvýšenie minima z 50 na 60 percent zároveň neznamená, že celá budúca penzia automaticky vzrastie o 20 percent. Nové pravidlo neprepíše predchádzajúce roky, počas ktorých podnikateľ platil menej. Človeku tesne pred dôchodkom preto pomôže podstatne menej ako živnostníkovi, ktorý bude vyššie odvody platiť ešte niekoľko desaťročí.
Výpočet navyše zvýhodňuje ľudí s podpriemernými vymeriavacími základmi. Ak je ich priemerný osobný mzdový bod nižší ako jeden, pripočíta sa k nemu 20 percent rozdielu do jednotky. Ide o solidaritu zabudovanú priamo do výpočtu dôchodku, ktorá funguje nezávisle od minimálnej penzie.
Ak by napríklad živnostníkov vymeriavací základ dosahoval presne polovicu priemernej mzdy príslušného roka, jeho mzdový bod by bol 0,5. Po solidárnej úprave by sa pri výpočte použila hodnota 0,6. Pri základe na úrovni 60 percent mzdy by sa bod 0,6 zvýšil na 0,68.
Aký dôchodok vychádza po 40 rokoch
Na porovnanie použime 40 rokov dôchodkového poistenia a parametre roku 2026. Dôchodková hodnota je 19,7633 eura a novopriznané dôchodky sa zvyšujú o 3,7 percenta. Predpokladáme riadne zaplatené poistné, odchod v riadnom dôchodkovom veku a človeka bez účasti v druhom pilieri.
Najskôr ukážme zjednodušený výpočet, v ktorom vymeriavací základ predstavuje presne 50 alebo 60 percent priemernej mzdy toho istého roka. Tento model izoluje vplyv vyššieho základu. Nie je rekonštrukciou skutočných historických odvodov ani predpoveďou sumy, ktorú bude niekto dostávať o 40 rokov.
| Model za 40 rokov poistenia | Mzdový bod po solidárnej úprave | Dôchodok pred valorizáciou | Dôchodok po valorizácii v roku 2026 |
|---|---|---|---|
| Celých 40 rokov základ vo výške 50 percent priemernej mzdy | 0,60 | 474,40 eura | 492 eur |
| Prvých 20 rokov základ 50 percent, ďalších 20 rokov 60 percent | 0,64 | 506 eur | 524,80 eura |
| Celých 40 rokov základ vo výške 60 percent priemernej mzdy | 0,68 | 537,60 eura | 557,50 eura |
V tomto modeli prináša vyšší základ počas celej kariéry mesačne navyše 65,50 eura. Ak by živnostník platil z vyššieho základu iba polovicu zo 40 rokov, rozdiel by predstavoval 32,80 eura.
Minimálny dôchodok za 40 odpracovaných rokov je v roku 2026 na úrovni 484,50 eura. Všetky tri uvedené výsledky ho po valorizácii prevyšujú. Bolo by však chybou z toho vyvodiť, že každý živnostník so 40 rokmi minimálnych odvodov dostane aspoň 492 eur.
Prečo môže skutočný výsledok vyjsť nižší
Pri minimálnych odvodoch sa používa priemerná mzda spred dvoch rokov. Pri určovaní osobného mzdového bodu sa však spravidla porovnáva vymeriavací základ s priemernou mzdou za rok, za ktorý sa bod zisťuje. Ak mzdy rastú, medzi týmito sumami vzniká rozdiel.
Predstavme si, že priemerná mzda rastie každý rok o päť percent. Polovica mzdy spred dvoch rokov potom predstavuje približne 45,35 percenta aktuálnej mzdy. Pri novom 60-percentnom minime je to približne 54,42 percenta. Do výpočtu dôchodku tak vstupujú nižšie body než v prvom porovnaní.
Ak tento predpoklad použijeme na celé modelové obdobie a ponecháme rovnaké dôchodkové parametre roku 2026, dostaneme nasledujúce orientačné výsledky.
| Model pri každoročnom raste priemernej mzdy o päť percent | Vypočítaný dôchodok vrátane valorizácie, približne | Doplatok do minima za 40 rokov |
|---|---|---|
| Celých 40 rokov pôvodné minimum na úrovni 50 percent mzdy spred dvoch rokov | 462 eur | Áno, do 484,50 eura |
| Prvých 20 rokov pôvodné minimum, ďalších 20 rokov nové minimum | 491 eur | Nie |
| Celých 40 rokov nové minimum na úrovni 60 percent mzdy spred dvoch rokov | 521 eur | Nie |
Druhá tabuľka je model s predpokladaným rastom miezd, nie výpočet konkrétneho poistenca. Ukazuje však, prečo pôvodné minimálne odvody môžu viesť k doplatku do minimálnej penzie, zatiaľ čo dlhodobé platenie z vyššieho základu už môže dôchodok dostať nad túto hranicu.
Zároveň vidno, že zvýšenie vypočítaného dôchodku nemusí znamenať rovnako veľké zvýšenie vyplácanej sumy. V prvom scenári by človek pri splnení podmienok nedostával približne 462 eur, ale 484,50 eura. Rozdiel oproti približne 521 eurám z posledného scenára by tak bol asi 36 eur mesačne.
Nárok na minimálny dôchodok nezaniká zvýšením odvodov
Samotné platenie vyšších minimálnych odvodov živnostníka z nároku na minimálny dôchodok nevylučuje. Potrebuje získať aspoň 30 rokov poistenia započítateľných na tento účel, jeho posudzované dôchodkové príjmy musia byť nižšie ako príslušné minimum a musí požiadať o všetky dôchodky, na ktoré môže mať nárok.
Nie každý rok existencie živnosti sa automaticky započíta. Pri rokoch od roku 1993 sa spravidla vyžaduje osobný mzdový bod aspoň 0,241, pričom zákon pozná výnimky. V uvedených modeloch predpokladáme, že podmienky spĺňa všetkých 40 rokov.
Ak vypočítaná a valorizovaná penzia zostane pod minimom a človek splní ostatné podmienky, Sociálna poisťovňa ju dorovná. Ak bude vyššia, dostane vypočítaný dôchodok. Minimálna penzia sa k nemu nepripočítava.
Vyšší základ preto najviac zmení výsledok ľuďom, ktorí z neho budú platiť dlhodobo. Pri krátkom období vyšších odvodov môže vypočítaná penzia vzrásť, no vyplácaná suma zostať na úrovni minima. Budúce sumy zároveň ovplyvní rast dôchodkovej hodnoty, valorizácia, vývoj minimálneho dôchodku aj prípadné zmeny zákona. U sporiteľov v druhom pilieri treba osobitne posúdiť dôchodok zo Sociálnej poisťovne a plnenie z dôchodkových úspor.
