Investor, ktorý chce zarobiť na rozvoji umelej inteligencie a nových technológií, môže mať dnes pocit, že obyčajný nákup širokého akciového indexu už nestačí. Mnohé technologické firmy totiž zostávajú dlho v súkromných rukách a na burzu vstupujú až v čase, keď majú hodnotu desiatok či stoviek miliárd dolárov.
(PR)
Tento problém rozoberá investičný analytik Ben Carlson na portáli A Wealth of Common Sense. Pýta sa, či investor vyznávajúci takzvanú Boglehead filozofiu, teda lacné, pasívne a dlhodobé investovanie do širokých indexov, neprichádza o veľkú časť technologického rastu.
Obava nie je úplne neopodstatnená. Databáza Crunchbase evidovala k 26. septembru 2026 už 1 886 súkromných spoločností s hodnotou minimálne jednej miliardy dolárov. Ich celková hodnota dosahovala približne 9,2 bilióna dolárov. K najhodnotnejším patria firmy z oblasti umelej inteligencie.
To však ešte neznamená, že bežný investor musí hľadať spôsob, ako investovať do súkromných startupov. Verejne obchodované technologické spoločnosti v posledných rokoch vytvorili obrovské množstvo hodnoty a zároveň dnes predstavujú veľmi veľkú časť hlavných akciových indexov.
Technologické firmy už investor v indexe má
S&P Dow Jones Indices uvádza, že ku koncu augusta 2026 tvoril sektor informačných technológií približne 37,9 percenta indexu S&P 500. Medzi jeho najväčšie spoločnosti patrili Nvidia, Apple, Microsoft či Broadcom.
To pritom ešte nevystihuje celú technologickú expozíciu. Amazon je podľa sektorovej klasifikácie zaradený medzi firmy spotrebiteľského sektora, Alphabet a Meta patria medzi komunikačné služby a Tesla medzi spotrebiteľské spoločnosti.
Investor, ktorý nakupuje index S&P 500, je preto v skutočnosti na technologických firmách závislý ešte viac, ako naznačuje samotná váha sektora informačných technológií.
Podobne vyzerá celý americký akciový trh. Fond Vanguard Total Stock Market mal na konci júla 2026 približne 40 percent portfólia v technologickom sektore. Pri globálnom Vanguard Total World Stock ETF tvorili technologické spoločnosti približne 31,6 percenta.
Pre bežného investora z toho vyplýva jednoduchý záver. Ak pravidelne nakupuje široký americký alebo svetový akciový index, technológiám sa nevyhýba. Práve naopak, patria medzi jeho najväčšie investície.
Vývoj posledných rokov zároveň ukazuje, že verejné burzy dokázali ponúknuť vysoké výnosy aj bez prístupu k najúspešnejším startupom. Index Nasdaq 100 dosiahol od konca roka 2005 do konca roka 2025 priemerné ročné zhodnotenie približne 15,7 percenta. S&P 500 za rovnaké obdobie dosiahol približne 11 percent ročne.
Tieto čísla však nie sú dôvodom presunúť všetky úspory do technologických akcií. Minulá výkonnosť nehovorí, čo sa stane v nasledujúcich desiatich či 20 rokoch.
Súkromný startup môže priniesť násobky aj úplnú stratu
Na súkromných trhoch vznikajú firmy, ktorých hodnota dokáže za niekoľko rokov narásť mnohonásobne. Problémom je, že investor vopred nevie, ktorá spoločnosť bude ďalším veľkým víťazom.
Práve tu sa pohľad na startupy výrazne líši od pohľadu na firmy, ktoré sa nakoniec dostanú na titulné stránky médií. Verejnosť vidí predovšetkým úspechy. O stovkách firiem, ktoré zaniknú alebo nikdy nedokážu investorom priniesť významný výnos, sa hovorí oveľa menej.
Údaje amerického úradu pre štatistiku práce ukazujú, že významná časť nových podnikov neprežije ani prvých niekoľko rokov. Carlson preto prirovnáva jednotlivé investície do startupov skôr k stávkam s veľmi neistým výsledkom než k náhrade široko diverzifikovaného akciového portfólia.
Aj profesionálne fondy rizikového kapitálu počítajú s tým, že veľká časť investícií nebude úspešná. Výsledok celého fondu môže zachrániť niekoľko spoločností, ktorých hodnota vzrastie desaťnásobne, stonásobne alebo ešte viac.
Pre malého investora je problém ešte väčší. Nemá kapitál na to, aby investoval do desiatok či stoviek startupov, a k najzaujímavejším projektom sa často ani nedostane.
Ako môže postupovať bežný investor
Najjednoduchším riešením je preto nepovažovať široký index a technologické investície za dve protichodné stratégie. Široký index už technologické spoločnosti obsahuje.
Investor môže napríklad postaviť základ portfólia na globálnom alebo americkom akciovom ETF. Automaticky tak vlastní podiely v najväčších technologických spoločnostiach a zároveň má peniaze aj v bankách, priemysle, zdravotníctve, energetike či spotrebiteľskom sektore.
Ak chce technológiám veriť viac ako celý trh, môže k základnému portfóliu pridať menšiu časť zameranú napríklad na Nasdaq 100, technologický sektor alebo konkrétnu oblasť, ako sú polovodiče. Takáto investícia však znamená vyššiu koncentráciu a vyššie riziko.
Praktickou možnosťou môže byť napríklad ponechať 80 až 90 percent akciovej časti portfólia v široko diverzifikovanom fonde a najviac desať až 20 percent použiť na užšie investičné témy. Nejde o univerzálne pravidlo, ale o spôsob, ako oddeliť základ dlhodobého portfólia od špekulatívnejšej časti.
Dôležité je tiež portfólio pravidelne vyvažovať. Ak technologické akcie prudko vzrastú, ich podiel môže byť po niekoľkých rokoch oveľa vyšší, ako investor pôvodne plánoval. Rebalansovaním sa portfólio vráti k pôvodnému pomeru.
Princíp, ktorý presadzoval zakladateľ Vanguardu John Bogle, tak zostáva použiteľný aj v čase umelej inteligencie. Investor nemusí uhádnuť meno budúceho víťaza. Široký index úspešnú firmu postupne zahrnie a s rastom jej trhovej hodnoty sa zväčší aj jej váha v portfóliu.
Nevýhodou je, že investor nezíska celý výnos, ktorý spoločnosť vytvorila pred vstupom na burzu. Na druhej strane nemusí znášať ani straty zo stoviek startupov, ktoré sa na burzu nikdy nedostanú.
Pre väčšinu bežných investorov tak môže byť dôležitejšie pravidelne investovať, držať náklady nízko, diverzifikovať a vydržať na trhu dostatočne dlho, než sa snažiť dostať k ďalšiemu technologickému jednorožcovi skôr ako ostatní.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
