Finančník John Bogle rád išiel proti prúdu. Veľké finančné firmy, ktoré zarábali na vysokých poplatkoch, ho neznášali. Pritom sám viac ako dve desaťročia pôsobil vo fondovom odvetví, ktoré neskôr ostro kritizoval.
Zlom prišiel po jeho odvolaní z vedenia spoločnosti Wellington. Bogle potom vybudoval Vanguard, dnes jednu z najväčších správcovských spoločností na svete, a spustil prvý indexový fond určený bežným investorom. Stalo sa tak pred 50 rokmi.
Ťažké detstvo a štúdium fondov
Dôsledky burzového krachu zasiahli Johna Boglea už v detstve. Narodil sa v máji 1929, niekoľko mesiacov pred pádom newyorskej burzy. Následná veľká hospodárska kríza pripravila rodinu o majetok aj dom a Boglovci sa museli presťahovať k príbuzným.
Bogle preto od mladosti pracoval. Roznášal noviny, obsluhoval v reštaurácii, predával lístky a vypomáhal aj v maklérskej firme. Vďaka dobrým študijným výsledkom získal plné štipendium na Princeton University, kde vyštudoval ekonómiu. Záverečnú prácu venoval podielovým fondom a už v nej zdôrazňoval potrebu znižovať predajné poplatky aj náklady na správu.
Po absolvovaní Princetonu v roku 1951 nastúpil do spoločnosti Wellington Management, ktorá spravovala Wellington Fund. Podielové fondy v tom čase aktívne riadili profesionálni manažéri a klienti často platili vysoké predajné poplatky. Keď neskôr vznikol Vanguard, investor pri kúpe jeho fondov mohol zaplatiť vstupný poplatok 8,5 percenta z vkladu. Bol jednorazový, nie každoročný. K nemu sa pridávali priebežné náklady na správu a obchodovanie.
V 60. rokoch získal Bogle osobnú skúsenosť aj so zlyhaním aktívneho manažmentu. Počas takzvanej go-go éry sa fondoví manažéri čoraz viac zameriavali na rizikové rastové akcie a verili, že ich ceny budú ďalej prudko stúpať.
Bogle v tom čase už viedol Wellington a v snahe udržať krok s konkurenciou presadil fúziu s bostonskou skupinou agresívnych investičných manažérov. Spojenie spočiatku vyzeralo úspešne, no po prepade akciového trhu sa firme prestalo dariť.
Konflikty vo vedení vyvrcholili v januári 1974, keď Boglea odvolali z funkcie. Neskôr fúziu označil za svoju najväčšiu kariérnu chybu. Zároveň však tvrdil, že bez tohto zlyhania by Vanguard nevznikol.
Nesľuboval veľa a presadzoval pasivitu
Po odvolaní presvedčil predstavenstvo fondov Wellingtonu, aby mu zverilo ich administratívu za náklady. Vanguard založil v roku 1974, no jeho činnosť sa oficiálne začala v roku 1975. O rok neskôr Bogle otvoril First Index Investment Trust, dnešný Vanguard 500 Index Fund. Bol to prvý indexový podielový fond dostupný bežným investorom a kopíroval zloženie indexu S&P 500.
Bogle na tento spôsob investovania neprišiel sám. Opieral sa o akademické práce, podľa ktorých väčšina aktívnych manažérov po odpočítaní nákladov nedokáže dlhodobo porážať trh. Neskoršie výsledky mu dali za pravdu. Za 15 rokov do konca roka 2025 zaostalo za indexom S&P 500 takmer 90 percent aktívne riadených amerických fondov veľkých spoločností.
Bogle dúfal, že od investorov získa 50 až 150 miliónov dolárov. Verejná ponuka však priniesla iba 11,3 milióna dolárov. Banky, ktoré fond uvádzali na trh, navrhovali peniaze investorom vrátiť, no Bogle odmietol fond zavrieť.
„Nehľadajte ihlu v kope sena. Stačí kúpiť kopu sena,“ vravel Bogle. Jednoducho tým vysvetľoval, že namiesto hľadania niekoľkých víťazných akcií môže investor kúpiť celý trh.
Keďže Bogle investorom nesľuboval výnos vyšší než trh, mnohí finančníci ho zosmiešňovali. Indexový fond označovali za neamerický nápad aj za istú cestu k priemernosti.
Investorov preto nelákal na mimoriadne výnosy, ale najmä na nízke náklady. Počas prvých šiestich mesiacov sa však aj jeho indexový fond predával cez maklérov a klienti platili predajné poplatky. Až v roku 1977 Vanguard prešiel na distribúciu bez vstupného poplatku a obišiel tradičnú sieť predajcov. Náklady obmedzoval aj tým, že nemíňal veľké sumy na aktívny predaj a reklamu.
Bogle veril, že nízke náklady nechajú investorom väčšiu časť trhového výnosu. Rast však prichádzal pomaly. Do roku 1985 dosiahol majetok indexových fondov 511 miliónov dolárov. Vanguard dnes ako celá správcovská spoločnosť spravuje na približne dvanásť biliónov dolárov.
Finančníci ho neznášali
Bogle tlačil náklady aj poplatky nadol, čím prinútil reagovať konkurentov. Poplatky fondov sa postupne prestali bežne počítať v celých percentách a pri mnohých pasívnych produktoch klesli na desatiny či stotiny percenta.
Zároveň tvrdil, že veľké fondové spoločnosti sa príliš sústreďujú na vlastné zisky a zhromažďovanie majetku namiesto záujmov klientov. Takáto kritika vlastného odvetvia sa neprijímala dobre.
Bogle upozorňoval, že poplatok nepripraví investora iba o sumu, ktorú zaplatí. Príde aj o všetky budúce výnosy, ktoré by mu tieto peniaze mohli priniesť. „Udržujte svoje investičné náklady na nízkej úrovni, pretože tyrania zložených nákladov môže zničiť zázrak zložených výnosov,“ zdôrazňoval Jack Bogle.
Za absurdné považoval najmä percentuálne poplatky, ktoré rastú spolu s objemom investovaného majetku, hoci náklady správcu sa rovnakým tempom nezvyšujú.
„Svätý Jack bol napriek obleku investičný pankáč a je zároveň môj najobľúbenejší socialista. Pripravil finančný sektor o miliardy dolárov a miliónom ľudí z pracujúcej chudoby, často bez základného vzdelania, umožnil cez akcie zmocniť sa výrobných prostriedkov a brániť sa pred štátnymi zlými peniazmi. Vďaka nemu mnohí našetrili deťom na vysokú školu a sebe na dôstojný dôchodok,“ opísal Boglea investor Juraj Karpiš pre denník Štandard.
Bogle odišiel z funkcie predsedu a výkonného riaditeľa Vanguardu v roku 1996, keď podstúpil transplantáciu srdca. Ako seniorný predseda pôsobil do roku 2000 a potom pokračoval v práci vo vlastnom výskumnom centre. Na prelome tisícročí zároveň varoval pred neudržateľnými cenami technologických akcií.
Skromný život
Bogle žil na pomery šéfa finančného gigantu nezvyčajne skromne. Cestoval vlakom alebo ekonomickou triedou a roky nosil tie isté vlnené kravaty a obleky. Jeho rodina bývala v staršom dome na predmestí Philadelphie, kde v zime udržiavali nízku teplotu a klimatizáciu mali iba v jednej izbe.
V tomto sa podobal na svojho dlhoročného priateľa Warrena Buffetta. Ten síce zbohatol aktívnym výberom firiem, no väčšine ľudí opakovane odporúčal lacný indexový fond kopírujúci S&P 500.
„Ak by raz mala byť postavená socha na počesť človeka, ktorý urobil pre amerických investorov najviac, jednoznačnou voľbou by bol Jack Bogle,“ napísal Buffett v liste akcionárom Berkshire Hathaway za rok 2016.
Vanguard Bogle nevybudoval ako bežnú spoločnosť s externými akcionármi. Firmu vlastnia jej americké fondy a tie zase ich podielnici. Bogle preto nemal zakladateľský akciový podiel, ktorý by mohol neskôr predať za miliardy dolárov.
Napriek povestnej šetrnosti bol štedrý k školám a ďalším dobročinným organizáciám. Viac ako 20 rokov venoval na dobročinné účely polovicu svojho ročného príjmu a financoval aj štipendiá na Blair Academy a Princetone. Zomrel 16. januára 2019 vo veku 89 rokov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
