Pravidlá sociálneho poistenia sú nastavené tak, aby pracujúci mali čiastočne kompenzovaný príjem v období, kedy kvôli zhoršenému zdraviu nemôžu pracovať. Ľudia na dávkach v skutočnosti získajú len zhruba polovicu svojho doterajšieho hrubého zárobku. Systém počíta aj s maximálnym stropom dávky, čo môže znevýhodniť nadštandardne zarábajúcich ľudí. Avšak maximálna dávka sa pravidelne zvyšuje. Je totiž naviazaná na rast priemernej mzdy.
Najvyššia možná dávka počas péenky sa bude najbližšie zvyšovať v januári budúceho roka. Dôvodom je zvýšenie priemerných zárobkov spred dvoch rokov, kedy mzda dosiahla úroveň 1 524 eur mesačne.
To zároveň ovplyvní dve veličiny pri péenke. Vďaka priemernej mzde sa zvýši maximálny denný vymeriavací základ, ktorý stúpne zo súčasných 94,0274 eura na 100,2083 eura. Druhou zásadnou zmenou je, že vzrastie aj suma, ktorú treba na maximálne dávky zarábať, alebo z rovnakého vymeriavacieho základu platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Dosahuje úroveň dvojnásobku priemernej mzdy, takže najviac peňazí dostanú tí ľudia, ktorí zarábali alebo ešte zarábajú aspoň 3 048 eur. Dočasnú práceneschopnosť vždy potvrdzuje lekár, ktorý to musí aj potvrdiť cez ePN.
Koľko najviac dostanem na péenke
Ak bude niekto od januára budúceho roka na péenke, maximálna výška jeho nemocenského za prvé tri dni môže byť 25,05 eura na deň. Od štvrtého dňa bude dostávať najviac 55,11 eura. V prípade, že bude niekto chorý 30 dní, dostane najviac 1 563,20 eura. V prípade péenky počas 31-dňového mesiaca bude najvyššia dávka na úrovni 1 618,30 eura.
Zamestnanec musí na takú sumu zarábať minimálne 3 048 eur mesačne v hrubom. Živnostník by musel zase z takto vysokého vymeriavacieho základu platiť odvody. Dobrovoľne poistený by si musel na rovnakú úroveň nastaviť svoj vymeriavací základ. Avšak dávka sa počíta spravidla zo zárobku z predchádzajúceho roka. To znamená, že ak by chcel niekto na péenke získať od januára maximum, musel by toľko zarábať alebo platiť odvody z tejto sumy už v súčasnosti.
Kto nezarába dvojnásobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, môže si vypočítať, z akého vymeriavacieho základu mu Sociálna poisťovňa bude dávku počítať. Ak by malo ísť o dávku vyplácanú od januára budúceho roka, stačí si svoju hrubú mzdu z tohto roka vynásobiť číslom 12 a výsledok vydeliť číslom 365. To platí len v prípade, že hrubá mzda bola každý mesiac rovnaká. Pri zárobku na úrovni napríklad 1 200 eur mesačne bude dávka za 31 dní na úrovni 637,20 eura a za 30 dní 615,50 eura.
Dobrovoľne poistení musia platiť dlhšie
Zamestnanci majú nárok na dávku počas péénky od prvého dňa, ako sú sociálne poistení. Avšak zamestnanec nemôže popri poberaní dávky dosahovať príjem zo zamestnania. Dávku môže získať aj zamestnanec, ktorého prepustili. Nárok má prvých sedem dní po ukončení pracovného pomeru alebo osem mesiacov, ak ide o tehotnú ženu.
V prípade živnostníkov platí, že sa dávka len zriedka vyrovná ich mesačným tržbám. Takmer 80 percent z nich platí len minimálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v súčasnosti na úrovni 715 eur mesačne. Živnostník s minimálnymi odvodmi tak za 31 dní péenky dostane 379,70 eura. Oproti zamestnancom majú podnikatelia výhodu v tom, že popri péenke môžu mať príjem, no musia dodržiavať liečebný režim. Aj živnostník môže po skončení podnikania získať dávku v ochrannej lehote sedem dní alebo osem mesiacov.
Poslednou skupinou ľudí, ktorí majú nárok na nemocenskú dávku, sú dobrovoľne poistení. Ak chcú maximálnu dávku, musí byť ich vymeriavací základ aspoň na úrovni 3 048 eur. V tomto prípade by si musela osoba vybrať balík dobrovoľného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Mesačné poistné by dosiahlo v tomto roku úroveň 1 010,41 eura. Takéto odvody by musel dobrovoľne poistený platiť 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na péenku. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených sa tiež sleduje, či majú odvody zaplatené včas a v správnej výške.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
