Hoci deficit v minulom roku skončil výrazne lepšie než sa pôvodne očakávalo, výdavky štátu reagujú na zvýšenú infláciu s oneskorením, či už v cenách nakupovaných tovarov a služieb, no najmä vo forme valorizácie štátnych príspevkov a dávok. To spolu s početnými opatreniami prechádzajúcimi parlamentom môže vyhnať tohtoročný deficit až nad úroveň 5% HDP.

Fiškálna politika a udržateľnosť verejných financií je pritom témou, ktorú vo svojich ratingových hodnoteniach Slovenska spomínajú všetky ratingové agentúry. Chýbajúci plán na konsolidáciu, trvalé výdavky v rozpočte a vytrácajúca sa aktivita centrálnej banky z trhu spôsobila nárast výnosov štátnych dlhopisov – čo zjednodušene znamená, že cena nášho dlhu narastá a financovanie sa stáva drahším. Aj preto musíme zapracovať na tom, aby Slovensko predstavilo jasný a realistický plán na ozdravenie verejných financií.

Nová vláda do tohto bude v zásade dotlačená národnými i európskymi fiškálnymi pravidlami, keďže výnimka z tých európskych (a teda ovplyvňujúca aj platnosť národných výdavkových limitov) v decembri skončí a mechanizmy sa tak opäť uvedú do pohybu. Medziročná miera inflácie pokračuje v poklese; medzimesačne ceny jemne rástli, väčšiu rolu však už zohrávajú služby. Na úrovni EÚ došlo k historickému okamihu – mesačná produkcia elektriny zo slnka prekonala uhlie.

Deficit štátneho rozpočtu sa v minulom roku dostal na úroveň 2% HDP, najmä vďaka zvýšeným príjmom v dôsledku vysokej inflácie. Tá pri raste cien prinášala aj vyšší výber daní, napríklad dane z pridanej hodnoty. Energetická pomoc vo forme výdavkov štátneho rozpočtu prišla až neskôr v priebehu roka, čo prinieslo lepší vývoj deficitu než sa pôvodne očakávalo. Do výdavkov štátu sa vysoká inflácia prelieva iba postupne – vo forme drahších nakupovaných tovarov a služieb, no predovšetkým cez rast miezd a valorizáciu sociálnych a dôchodkových dávok. To spolu s ďalšími novými opatreniami (napr. v oblasti prorodinnej politiky) prinesie v tomto roku výrazne vyšší deficit, podľa našich odhadov na úrovni 5,5 % HDP.

Zvýšený deficit však nie je iba problémom Slovenska, po pandémii a energetickej kríze s ním bojujú viaceré krajiny. Postupne však do platnosti opäť vstúpia rozpočtové pravidlá EÚ, na ktoré bola od roku 2020 uplatnená výnimka – štáty by tak od roku 2024 opäť mali dosahovať deficit nižší ako 3% HDP a úroveň dlhu pod hranicou 60% HDP. V prípade zásadných problémov môže Európska komisia (EK) spustiť procedúru nadmerného deficitu, ktorá má krajinu doviesť k udržateľnej fiškálnej politike. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu však môže EK brať ohľad na jednorazové opatrenia a očakávaný vývoj, nielen aktuálne čísla. Fiškálnu politiku často v hodnoteniach spomínajú aj ratingové agentúry a je jedným z hlavných dôvodov negatívneho výhľadu pre SR.

Slovensko potrebuje v tomto roku vykryť finančné potreby vo výške 9,2 mld. EUR pre nový dlh aj maturujúce cenné papiere (náš odhad), čo je asi o 1,2 mld. viac než predpokladá Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Už v júni však hodnota predaných dlhopisov dosiahla 8,7 mld. EUR, čo môže naznačovať snahu Agentúry o vytvorenie peňažnej rezervy pred maturitou dlhopisov prichádzajúcou v druhej polovici roka

Vyššie spomenuté (fiškálna politika, hodnotenia ratingových agentúr,…) sú len niektoré z faktorov, ktoré napokon vplývajú aj na nákladnosť financovania slovenského dlhu – inými slovami na výnosy štátnych dlhopisov. Na tieto sa často pozeráme nielen ako na percento, ale aj ako rozdiel oproti iným krajinám (tzv. spread). Spred slovenských a nemeckých 10-ročných dlhopisov sa dostal len na niekoľko desiatok bázických bodov v priebehu roka 2021 – Slovensko sa tak financovalo za veľmi podobných podmienok ako najvyspelejšia ekonomika eurozóny – od obdobia sprísňovania menovej politiky sa ale postupne rozšíril, v súčasnosti je to zhruba 120bp.

V druhej časti roka očakávame zužovanie spreadu, vzhľadom na jasnejšiu politickú situáciu po septembrových voľbách, pokračujúce sprísňovanie menovej politiky a zvýšené deficity však budú spread podľa našich odhadov držať na úrovni okolo 100bp. Do platnosti čoskoro definitívne vstúpia aj výdavkové limity, ktoré kvôli aktivovanej výnimke z európskych pravidiel ešte neboli záväzné. Táto situácia však končí, fiškálna konsolidácia tak bude viac vynucovaná zákonnými predpismi.

Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne