Inflácia v auguste prekvapila – nenaplnilli sa očakávania zastavenia jej zrýchľovania. Naopak, aj napriek vyššej minuloročnej porovávacej báze a ďalšiemu medzimesačnému pokelsu cien pohonných hmôt sa rast cien nespomalil. Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v auguste zvýšili rovnako aj v júli o 0,8% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 13,6% na 14,0%. Spotrebiteľská inflácia zaznamenala najvyššiu úroveň od roku 2000, t.j. za posledných 22 rokov. Naďalej pritom platí, že v dôsledku štruktúry rastu cien (nadpriemerný nárast vykazujú najmä potraviny a energie na bývanie) sa citeľnejšie premieta do výdavkov ohrozených skupín obyvateľstva. Priemerná inflácia domácnosti dôchodcov sa v auguste vyšplhala už na 15,1%, nízkopríjmových domácnosti na 14,4%, zatiaľ čo u domácnosti zamestnancov priemerný medziročný rast cien dosiahol 13,9%.
Rast spotrebiteľských cien ostáva plošný a stále prechádza cez väčšinu hlavných položiek spotrebného koša. V auguste sme ale predsa len mohli pozorovať medzimesačný pokles cien energií (v dôsledku nižších cien pohonných hmôt). Zdá sa, že svoj vrchol by mohli mať už za sebou ceny naviazané na stavebníctvo (hoci si stále držia silné dvojciferné dynamiky medziročného rastu), či položky, ktorých ceny ťahali úzke hrdlá v subdodávateľských reťazcoch (napríklad spotrebná elektronika). Hlavný ťahúňom inflácie v auguste boli opäť ceny potravín, avšak ďalej zrýchľovala aj jadrová inflácia, kde sa prelievali sekundárne efekty vyšší cien energií i silnejšieho rastu miezd.
Ceny potravín v auguste vzrástli o 1,4%, a to aj napriek letnému obdobiu, ktoré zvyčajne zlacňuje ceny sezónnych potravín. Aj tento rok v auguste ceny zeleniny síce zlacneli (o 1,2%), avšak pokles ich cenoviek bol miernejší ako zvyčajne a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 12,6% na 15,9%. Ceny ovocia dokonca tento rok v auguste neklesali vôbec a v medziročnom porovnaní sa prehupli tiež už do dvojciferných úrovni (zrýchlili 7,0% na 11,8%). Najrýchlejšie aj v auguste zdražovali ceny olejov a tukov (o 2,7% medzimesačne, resp. 53,8% medziročne). Pomerne silný rast cien však naďalej vykazujú aj kľúčové kategórie potravín ako pečivo, mäso, mlieko, syry a vajcia s medzimesačný nárastom cien o 1,5%-1,7% a medziročným zdražením o 22-25%. V úhrne tak boli ceny potravín zodpovedné za tretinu medzimesačnej a 29% medziročnej inflácie.
Tlak na zdražovanie cien bežných tovarov (bez imputovaného nájomného) a služieb (dopytová inflácia) pretrváva. Skôr ako dopytové faktory ich ceny tlačili nahor sekundárne efekty vyšších cien energií a potravín. Ceny trhových služieb však najskôr výdatne podporuje aj vyšší rast miezd, kde sa prelievajú vyššie inflačné očakávania. Vyšší ako zvyčajný medziročný rast tzv. dopytovej inflácie len potvrdzuje, že pôvodne externé faktory inflácie sa preliali aj do cien bežných tovarov a služieb. Dopytová inflácia meraná indexom trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) sa v auguste zvýšila o 0,9%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 8,3% až na 8,9%. Tvorila tak viac ako polovicu medzimesačnej (55%) a takmer tretinu (31%) medziročnej inflácie. I v auguste si obe zložky dopytovej inflácie pripísali podobný medzimesačný nárast cien – trhové služby o 1,0%, obchodovateľné tovary o 0,9%. V medziročnom porovnaní stále zdražujú o niečo rýchlejšie služby (o 9,4%) ako tovary (8,6%).
Ceny viacerých položiek, ktoré ťahali infláciu obchodovateľných tovarov nahor na prelome rokov už majú, zdá sa, svoj vrchol za sebou, najmä však v dôsledku bázického efektu. Dynamika ich medziročného rastu síce spomaľuje, avšak ostáva v dvojciferných hodnotách. Ide najmä o ceny súvisiace so stavebníctvom (oprava a údržba bývania, nábytok, ale aj imputované nájomné), ale aj ceny spotrebnej elektroniky, ktorá sa posledné 4 mesiace vrátila naspäť k tradičnému poklesu (technologický progres) a dynamika jej medziročného zdražovania sa spomalila už len na 1,3%. Naopak, posledné mesiace infláciu tovarov ťahajú nahor ceny palivového dreva, kde sa odzrkadľuje vyšší dopyt po zdražení cien energií, ale aj ceny áut.
V cenách služieb naďalej silno rastú najmä ceny v reštauráciách, kde sa prelievajú vyššie ceny potravín, ale aj energií. Dynamika medziročného rastu cien sa tu zrýchlila z 13,6% na 14,1%. Naďalej platí, že jedálne zatiaľ relatívne odolávajú tlaku na zdražovanie a ceny sú tu medziročne vyššie „len“ o približne 5-6% (po očistení o efekt zrušenia obedov zadarmo v septembri minulého roka). Aj v ich prípade je však možné očakávať postupné zdražovanie. Rast okolo 10% medziročne vykazujú aj ceny rekreačných a športových služieb, či kaderníctiev, kde sa najskôr odzrkadľuje rýchlejší rast miezd i sekundárne efekty vyšších cien energií.
K zrýchleniu inflácie ani v auguste neprispievali ceny pohonných hmôt. Tie reagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch a v priemere zlacneli o 5,9%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila z 36,5% na 27,6%. Ceny pohonných hmôt pritom opäť klesali mierne rýchlejšie ako by naznačovala dlhodobá väzba medzi cenou ropy a cenou pohonných hmôt na Slovensku. Nadhodnotenie cien z minulých mesiacoch sa tak v prípade nafty významne zúžilo, v prípade benzínov plne vymazalo.
Materializácií zvýšených cenových tlakov do reality napomáhajú dlhodobo zvýšené vnímanie inflácie a inflačné očakávania spotrebiteľov. Tie uľahčujú prenos dopytových i ponukových cenových tlakov do koncových spotrebiteľských cien. Vnímanie inflácie sa však podľa Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu už ďalej nezintenzívňovalo a v auguste zotrvalo na júlovej úrovni 10,3% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Inflačné očakávania sa už dokonca zmierňujú (štvrtý mesiac v rade), stále však ostávajú ukotvené vysoko nad dlhodobým priemerom (v auguste klesli z 8,5% na 8,3% – prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Napriek tomu, že vnímanie inflácie sa posledné mesiace pohybujú na viac ako 20-ročných maximách, spotrebitelia paradoxne vnímajú (i očakávajú) jemne pomalší nárast cien ako je skutočnosť. Ceny bežne nakupovaných tovarov a služieb, u ktorých zvyknú spotrebitelia vnímať pohyb cien predsa len o niečo citlivejšie, pritom vykazujú skôr nadpriemerné zdražovanie. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli vzrástol o 0,9% a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 17,0% až na 17,7%.
Výhľad: Inflácia by už v auguste mohla dosiahnuť svoj vrchol. K zmierneniu medziročnej inflácie by v septembri mohol napomôcť i technický (štatistický) vplyv vyprchania efektu zrušených obedov zadarmo na školách (medziročnú infláciu aktuálne navyšuje o 0,5 pb.). Aj pri ostatných položkách spotrebného koša by ďalšiemu zrýchľovaniu inflácia mala brániť najmä vysoká porovnávacia báza. Rast cien však ostane silný a spomaľovanie dynamiky medziročnej inflácie bude najskôr len veľmi pozvoľné – inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 13% až do konca tohto roka. Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín i ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. Na úrovni nad 10% by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25-30%. Stále však predpokladáme, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach ako v tomto roku.
Ľubomír Koršňák, makroekonomický analytik UniCredit Bank
